s Vita Jamborová

Každý si nesie svoj kríž - Tatiana Macková

Nové zistenia.:)

Neodkladaj na zajtra knihu, ktorú môžeš prečítať už dnes.
Žiadna zábava nevyžaduje tak málo peňazí, ako čítanie a žiadne potešenie netrvá tak dlho, ako to z čítania.
 Záhadná vec na ľuďoch, ktorí vždy čítali veľa kníh je, ako chcú stále viac.
Knihy sú lepšie ako televízor. Keď zaspíš počas čítania, nezmeškáš koniec príbehu.
Kniha je pre mňa ako droga. S ňou sa cítim výborne, bez nej hrozne.
Nikdy si nezabudnem do tašky pribaliť knihu, aby som mohla čítať v každej voľnej chvíli.

Na konci augusta mi pribudli nové tituly.:)

Katarína Páleniková - Kúzlo osudu

Vedieť sa správne rozhodnúť je veľké umenie

Kategória: Antibiotiká/Antidepresíva

Účinné látky: Dokonalá anestézia od všetkých myšlienok. Napráva pokazené priateľstvá a obnovuje vzťahy.

Dávkovanie: Najlepšie na jeden nádych. Môžete užívať kdekoľvek. Počet tabliet-280

Vedľajšie účinky: Mierna podráždenosť. Strach nadviazať nový vzťah.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Každé rozhodnutie, ktoré v živote spravíme, má pre nás určitú dôležitosť. Niekedy sa musíme rozhodnúť pre jednu cestu a ostatné vynechať alebo rozhodnúť sa pre jednu vec a druhú vypustiť. Najhoršie je však rozhodnúť sa pre jedného človeka a iného opustiť.

Dvadsaťjedenročná Veronika je obyčajné dievča z malej dediny. Matka ju opustila a tak vyrastala len s otcom. V Bratislave navštevuje vysokú školu a popri učení aj pracuje. V jeden deň jej v klube skríži cestu bohatý mladík Dominik. Obaja k sebe cítia sympatie, a tak sa vzájomným citom nebránia. Veronika svojho chlapca predstaví rodine, absolvujú spolu ples aj výlet do Londýna. Jedno zlé rozhodnutie či neopatrnosť však spôsobí v živote vysokoškoláčky totálny prevrat. Ako sa vysporiada Veronika s novou situáciou? Po čase jej ale do života vstúpi nový muž. Svadba je na spadnutie, keď sa z minulosti objaví ten, ktorý jej ublížil. Ako sa rozhodne Veronika? Dá sa opantať kúzlom osudu alebo dá šancu novému mužovi?

„Narážaš na niečo?“ „Na to, že si to všetko naplánovala! Krôčik po krôčiku! Vedela si, kto som, čo robím, koľko mám peňazí a využila si to! Určite si si zistila všetko o mojich fotrovcoch, chytila si sa príležitosti a mala to najväčšie šťastie,“ kopol do stoličky, „ja idiot!“ Od prekvapenia som onemela. Netušil, ako veľmi ma svojimi slovami ranil.

Kúzlo osudu je tretí román mladej slovenskej autorky Kataríny Pálenikovej. Kniha zachytáva životné pády, ale aj vzlety obyčajného dievčaťa a bohatého chlapca. Poukazuje na zložitosť rozhodnutí, odkrýva neľahké situácie, určuje smer nášho konania a predostiera rodinné väzby. Príbeh síce nie je inovatívny, veď podobných námetov tu už bolo niekoľko. Scenár, akých je neúrekom, no je písaný z pohľadu mladučkej autorky, nie skúsenej ženy. Ak hľadáte oddychové čítanie alebo ste mladšia generácia, tak si knihu vychutnáte.

Katarína Páleniková ostala verná svojmu štýlu písania a drží sa aj svojej predpísanej línie, ako v predošlých knihách. Kúzlo osudu je opäť venované mladším ročníkom, ale aj tým, ktorí nečakajú od diela žiadne zložité zápletky, komplikované  situácie či hlbšie myšlienky. Román sa číta ľahko a rýchlo. Je rozdelený do primeraných kapitol a čitateľ sa v žiadnom prípade nebude nudiť. Jazyková výbava či skladba viet, ale aj dejová línia je jednoduchá, no postačujúca pre tento žáner. Dominantou diela sú časté dialógy, ktoré určujú dynamickejšie čítanie. Zabudnite na siahodlhé opisy krajiniek.

Kúzlo osudu.:)

Príjemná oddychovka.:)

28.8.2016.

Netradičné očné kvapky s Adrianou Macháčovou

Adriana je slovenská spisovateľka, ktorá hniezdi na našom trhu už niekoľko rokov. Jej tvorba je určená predovšetkým ženám, zameriava sa na medziľudské a partnerské vzťahy, odkrýva zložité problémy a poukazuje na dôležitosť lásky a porozumenia.

Podľa horoskopu sú Vodnári príťažliví a priateľskí ľudia. Sú originálni, nezávislí, svedomití, zvedaví a cieľavedomí. No sú aj náchylní na problémy s tlakom. Ohrozená je aj ich nervová sústava a vyskytujú sa aj kŕče v lýtkach a bolesti nôh. Je to pravda? To Vám prezradí Vodnárka Adriana Macháčová, ktorej v septembri vychádza novinka Keď láska zabíja.

Keď láska zabíja je Váš dvanásty román. Je v niečom odlišný alebo sa držíte predpísanej línie ako vo vašich predošlých knihách?

Vyhľadávam nové a nové témy. Nechcem čitateľov unavovať, nech nemajú chuť hodiť moju knihu o stenu. Stále však zostávam verná medziľudským vzťahom. Poukazujem na ich premenlivosť a pokúšam sa nastaviť zrkadlo pravdy nielen ženám, ale i mužom. Rozleptávam vzťahy medzi manželmi, deťmi a rodičmi, súrodencami. Čitateľom ponúkam akciu, vášeň, nečakané zvraty a prekvapenia. Láska, zrada, odpustenie, manipulácia, to všetko sú citové stavy, dôverne známe každému.

 

Aké pocity Vás sprevádzajú? Sú odlišné napr. ako pri vašej prvotine?

Ten, kto niečo napísal, určite bude súhlasiť, že keď už to dokázal, chce byť aj odmenený. Hoci len príjemnými pocitmi v podobe spokojného čitateľa. To je pre mňa najdôležitejšie. Zo začiatku som si to neuvedomovala. Oči mi otvorili až negatívne recenzie. Preto s každou novou knihou pociťujem v prvom rade veľkú zodpovednosť a snažím sa písať najlepšie ako viem. Overujem si situácie, miesta, venujem sa psychológii, idem do hĺbky. Chcem, aby moje príbehy boli dobrými spoločníkmi nielen na chvíle voľna a oddychu, ale aby aj upozornili na nezvládnuté situácie vo vzťahoch. Pomohli ľuďom zamyslieť sa nad vlastnými životmi a povedali si, tak toto by som nikdy nechcel zažiť.

Objavili sa u vás bolesti hlavy či iné neduhy, ktoré Vás sprevádzajú pri písaní kníh?

Pažravosť.  Zakaždým, keď píšem, tak priberiem. Niekedy si želám, aby rovnaký hlad, avšak po knihách, pociťovala aj spoločnosť. Kníh je totiž toľko, že sa môžeme do sýtosti prejedať. Podaktorým ľuďom by veru pomohlo, ak by trochu pribrali..:)

Vodnári sa dokážu nadchnúť pre akúkoľvek vec. Problémy nepúšťajú z rúk, pokiaľ nie sú vyriešené. Riadite sa aj vy týmto statusom pri vašich knihách?

To je pravda. Veľmi rýchlo sa nadchnem pre nejakú vec a v kombinácii s mojim puntičkárstvom je to niekedy až neúnosné. Našťastie, nebojím sa prekážok, naopak sú pre mňa výzvou a tak všetko, čo začnem, dotiahnem aj do konca. V každej mojej knihe nájdete aj kúsok zo mňa. Už sa opakujem, ale písanie je naozaj ako striptíz.:)

Vodnári majú problémy so zvedavosťou a dodržiavaním termínov. Ako je to u vás? Musí vás vydavateľ naháňať, aby ste načas odovzdali rukopis alebo je tento mýtus pre Vás tabu?

V mojom prípade ma vydavateľ nenaháňa. Skôr je to naopak. Rukopis odovzdám včas a čakám. Za tie roky je to už celý seriál čakaní. Čakám na prvé dojmy redaktorky, ktorá si knihu prečíta, čakám na pripomienky, čo v texte chýba alebo čoho je tam priveľa, čakám na konečný verdikt, čakám na recenzie a ohlasy od čitateľov. Musím však zdôrazniť, že dobré veci vznikajú na základe dobrej spolupráce. Vydavateľstvo Ikar je skvelý tím, pod ich taktovkou som vydala deväť kníh a veľmi veľa sa naučila. Som ich dieťa, snažím sa a myslím si, že mi veria. A aj keď ich občas hnevám, podržia ma.

 

Aké máte symptómy, keď vojdete do kníhkupectva? Čo tam hľadáte?

Topím sa v mori kníh a častokrát neviem objaviť ani tú svoju. Zistila som, že to najlepšie, čo kníhkupectvá ponúkajú, nikdy nenájdete na predných stoloch. Milujem knihy, ktoré sa vyznačujú rozprávačskou slobodou a ako votrelci sa dostanú do môjho tela, hlavy aj každej bunky a zanechajú po sebe stopy. A tak snorím v poličkách, až kým nenájdem, čo ma osloví.

Prinieslo Vám písanie kníh niečo nové do života?

Predovšetkým sebarealizáciu. Som vyrovnanejšia, na mnoho vecí sa dokážem pozrieť triezvo a s nadhľadom. Kedysi som bola „romantický snílek“. Dnes už viem, že ak hrdina knihy spácha samovraždu z nešťastnej lásky, nemusí to byť pravdivé.:)

Sledujete ohlasy čitateľov na vaše knihy? Vyvolávajú u Vás negatívne alebo pozitívne príznaky?

Isteže. Chcem vedieť, čo sa čitateľom páčilo, čo nie, čo im v knihe chýbalo. V poslednom čase dostávam veľmi veľa pozitívnych ohlasov. Ženy mi píšu, že im neraz hovorím z duše, alebo sa v príbehu našli, či našli niektorú zo svojich priateliek a dej je blízky ich starostiam. Vtedy aj ja pookrejem a cítim teplo na duši. Teším sa, že som v príbehu zachytila momenty, ktoré sa vyskytli aj v ich životoch. Mám však aj čitateľky, ktoré neboli až tak spokojné. Je to prirodzené a chápem to. Veď ešte nikto nenapísal knihu, čo by sa páčila každému. Popravde však priznávam, že ma to trápi a pri písaní ďalšej knihy sa snažím, aby som si ich opäť získala, aby pri čítaní unikli každodennosti a, samozrejme, zostali mi verné.

 

Máte nejakú fóbiu? Ako sa prejavuje?

Ak by existovala fóbia z neprečítaných kníh, určite by som sa ňou mohla pochváliť. Stále si nejaké kupujem a nestíham ich čítať. Ak by to bolo možné, najradšej by som ich nejakým zázrakom všetky absorbovala do seba a na druhý deň opäť nakúpila nové.

Máte  nejakú nezabudnuteľnú spomienku z detstva?

Pochádzam z rozvedeného manželstva. Obaja rodičia mali druhých partnerov. V mnohých ohľadoch to nebolo jednoduché. Nerada na to myslím. Niekedy si želám, aby sa niektoré spomienky dali vytesniť z hlavy. V románe Keď láska zabíja sa venujem práve takýmto pozošívaným vzťahoch. Sú to, predovšetkým, deti, koho sa najviac dotýkajú nezvládnuté partnerstvá ich rodičov. Dnes mám vlastnú rodinu a verím, že môj syn Maxim si rád, a najmä často, na svoje detstvo s láskou spomenie.

Nakoľko je pre Vás dôležitý úspech?

K úspechu pristupujem s rešpektom. Je ako samota. Čas od času po nej túžite, ale na druhej strane sa jej obávate. Dôležité je, aby samote a ani úspechu človek nikdy nepodľahol, pretože v konečnom dôsledku naozaj zostane sám a o úspech sa nebude mať s kým podeliť. Mňa osobne úspech obohacuje, ale snažím sa držať pri zemi. Koniec koncov je toho ešte veľa, čo som nedosiahla.

Prežívate osudy svojich hrdinov alebo máte od nich odstup?

Skôr prežívam. Keď píšem, prenášam sa do atmosféry deja a pocitov postáv. Počujem ich smiech, plač, cítim ich radosť aj trápenia. Nesnažím sa  však ich osudy násilne manipulovať. Sami hľadajú cesty a východiská.

Píšete permanentne alebo čakáte na inšpiráciu? Keď máte v hlave prázdno, beriete nejaký životobudič?

Inšpirácia je túlavý kocúr. Niekde na vás čaká, pridá sa k vám na vašej ceste, ale tak rýchlo ako sa zjaví aj zmizne. Preto so sebou nosím zápisník a to, čo ma zaujme, si okamžite zapíšem. Neskôr si poznámky čítam a fabulujem dej. Až potom ho „položím na papier“. Myslím si, že som dobrou pozorovateľkou a veľa z toho, čo zažijem, počujem a vidím, skrývam do svojich kníh. A ako inak, každú napísanú stránku, samozrejme, zajedám.:) Skrinka so sladkosťami je môj životobudič.

Na čom ste sa v poslednom čase dobre pobavili?

Bavím sa sama na sebe.:) Často, keď niečo opisujem, tak si to nielen predstavím, ale aj vyskúšam. Napríklad pri písaní románu Keď láska zabíja som sama zo sebou tancovala čaču, len aby vznikol tento text: Zmorene sa prevrátil na bok a pritiahol si paplón k brade. Z kuchynského kúta sa ozývalo štrnganie tanierov a príborov, počul jemný bzukot starej mikrovlnky. Zazdalo sa mu, že tancuje čaču. Ča-ča-ča – znelo mu v ušiach. Ča-ča-ča, rytmicky vlnil bokmi pri troch pomalých a dvoch svižných krokoch. Ča-ča-ča, Denisa mu kladie ľavú ruku na plece, pravú naťahuje do jeho teplej dlane...Ča-ča-ča, kolíšu sa v objatí. Cíti jej dotyk, vôňu a známy dych na tvári... Alebo je to Simona?

 

Ako oddychujete?

Kniha je môj najlepší relax. Boubou (kokeršpaniel) sa ku mne pritúli, jeho dlhé čierne ušká ma šteklia na zápästiach a čítame si.

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa nepravidelnej životospráve.

Rozhovor zostavila: Simona Rošková

Foto poskytla: Adriana Macháčová

Matthew Logelin - Dva bozky pre Maddy

Predstavujem Vám skutočný príbeh Dva bozky pre Maddy, ktorý uzrie svetlo sveta v septembri vo vydavateľstve Motýľ. Zröntgenujte exkluzívnu ukážku o Mattovi, ktorý ľúbil jedinú ženu svojho života, no osud mu ju vzal, ale nechal mu vytúženú dcérku. Príbehov, akých je aj v reálnom svete mnoho, veď život nám dáva, ale aj berie. Avšak tento milujúci manžel a otec sa nezlomil. Aj keď bol často  v koncoch, dokázal, že žiť sa dá, ak máme pre koho. Tento výnimočný muž zhmotnil svoj smútok  do riadkov, na ktoré len tak rýchlo nezabudnete. Knihu si môžete objednať aj  TU.

Dojímavý príbeh o sile lásky medzi dvomi ľuďmi, ktorí si už na strednej škole sľúbili, že sa budú milovať celý zvyšok života. Nanešťastie, osud o ich vzťahu rozhodol úplne inak.

Narodí sa im rozkošné dievčatko, avšak už dvadsaťsedem hodín po pôrode sa Lizin stav skomplikuje. Zomiera skôr, než si môže vôbec podržať svoju vytúženú dcérku v náručí. 

Matt zostáva zdrvený smútkom sám s dcérkou a s horou rodičovských povinností. Napriek mnohým útrapám sa však nevzdáva a rozhodne sa vytvoriť pre seba a pre Maddy ten najkrajší život.

Aby si Matt uctil Lizinu pamiatku a zahojil svoje zlomené srdce, napísal túto knihu, v ktorej sa s láskou delí o všetky krásne, ale aj trpké chvíle, ktoré zažil spolu so svojou milovanou Liz.


Úryvok:


Nie som spisovateľ.

Teda, aspoň donedávna som si to o sebe myslel. Vo svojich rukách však držíte knihu, ktorú som napísal ja sám. Kiežby som ju nikdy nemal dôvod napísať. 25. marca 2008 ráno bol môj život lepší, ako som si vôbec vedel predstaviť;zakrátko sa všetko od základov zmenilo. O tom však neskôr.

Najskôr sa chcem s vami podeliť o niekoľko zážitkov.

Vždy som zastával názor, že to skutočné, hodnotné umenie pramení z nesmiernej bolesti (asi preto, že neznášam veselú hudbu) a že výsledné dielo je nádherné, pretože ho motivuje najčistejší a najautentickejší cit zo všetkých: smútok. Nikdy som tejto axióme neveril viac ako počas tých dvoch chvíľ, ktoré bližšie opíšem…

September 2000. Býval som v Chicagu. Predieral som saprvým ročníkom postgraduálneho štúdia na univerzite. Pri čítaní Marxa, Webera a Durkheima na hodinu sociológie som spoznal pieseň, ktorá od základov zmenila môj pohľad na hudbu: „Come pick me up“ od Ryana Adamsa. Bol to presne ten typ piesne, akú som vždy túžil napísať – bola smutná, zábavná a text obsahoval slovo jebať. Miloval som ju však najmä preto, že bola smutná. Vplyvom tých slov som sa cítil ako nikdy predtým: počúval som narastajúci žiaľ piesne a vtedy som aj ja zatúžil po zármutku, vďaka ktorému vytvorím niečo, hocičo, rovnako úžasné.

Potom, čo som niekoľko dní počúval výhradne iba túto pieseň, som sa rozhodol zavolať svojej priateľke, aby som sa s ňou podelil o tento zážitok. „Myslím si, že by som aj ja dokázal napísať podobnú pieseň, ale ty si na mňa príliš dobrá.“ Vtedy som s Liz chodil niečo vyše štyroch rokov a náš vzťah som považoval za takmer dokonalý. Nikdy mi nespôsobila také muky, aby sa vo mne prebrala tvorivá stránka, ktorá sa azda niekde vnútri schovávala. A hoci som veľmi túžil napísať ďalšiu depresívnu pesničku, som rád, že som nemal schopnosť alebo potrebu tak urobiť.

Je im u mňa dobre.:)

Dobrá na prevetranie vlastného Ja

26.8.2016

Emma Clinová - Kult

s Adriana Macháčová

Emine slzy pokropili moju záhradku.:)

Smutno-krásna.:)

25.8.2016.

Nicholas Sparks - V tvojich očiach

Pozri sa mi do očí a zistíš, čo sa v nich skrýva

Kategória: Antitusiká/Antibiotiká

Účinné látky: Pozitívne pôsobí na stres. Absorbuje smútok. Zvláčňuje dušu, hydratuje pokožku, zjemňuje správanie, milujete viac partnera.:)

Dávkovanie: Každý koľko unesie lásky. Neodporúčam pobyt na slnku(zabudnete sa). Veľa vody a sladkých koláčikov..:) Počet tabliet-488.

Vedľajšie účinky: Môže vyvolať začervenanie kože, pálenie a svrbenie spôsobené napätím. Núti k častému pojedaniu sladkého.:) Viem o čom hovorím.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Láska je veľká čarodejka a ak je naozaj silná, prekoná mnoho prekážok. Dvaja ľudia by mali byť natoľko podobní, aby si mohli porozumieť, a natoľko odlišní, aby sa mohli milovať. Vraví sa, že protiklady sa priťahujú.

Keď Colin dovršil dvadsaťpäť rokov dostal poslednú šancu zmeniť svoj život. Dovtedy to bol nezvládnuteľný chlapec s pošramotenou povesťou bitkára. Aby sa vyhol väzeniu, od základov zmenil svoje vystupovanie a začal navštevovať univerzitu, aby si splnil svoj sen, stať sa učiteľom. O tri roky neskôr za dramatických okolností stretáva v noci, v hustom daždi na odľahlej ceste Mariu, ktorá zápasí s poškodenou pneumatikou. Dvadsaťosemročná Maria Sanchezová celý svoj doterajší život obetovala kariére a jej sociálny status je viac ako nudný. Hoci sú obaja rozdielni a pochádzajú z odlišných rodín, ich vzťah nabral raketové tempo. Tešia sa zo vzájomnej spoločnosti a ich láska prekvitá, no len do momentu, keď právnička dostane zvláštny odkaz. Postupne sa séria výhražných incidentov stupňuje, Colin, ktorý je jednou nohou vo väzení, sa prestáva ovládať, dôkazy sú nejasné a Maria je rozhodnutá vzťah ukončiť. Obidvaja sú vystavení ťažkým skúškam,  páchateľ je stále neznámy a objavujú sa aj nové indície. Dokážu sa popasovať s neľahkým osudom a zachránia svoj krehký vzťah alebo sa naspäť vrátia k svojim predošlým  životom?

„Aj napriek tomu sa trochu bojím. Viete, asi prvý raz v živote trávim večer s chlapíkom, ktorý sa ruval v baroch, skákal ľuďom po hlavách a pritlačil vlastného otca o stenu.“ „Zabudli ste dodať...sedel vo vyšetrovacej väzbe a odkrútil si liečbu v psychiatrickej liečebni...“ „To tiež.“ „A čo vy na to?“ Rukou si odhrnula prameň neposlušných vlasov, čo jej vietor fúkol do tváre. „Ešte som sa nerozhodla. Zatiaľ neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Ale ak náhodou začnem utekať, tak sa ma nesnažte chytiť, platí?“

Láska, vášeň a napínavé nebezpečenstvo. To všetko nájdete v najnovšom románe od najobľúbenejšieho autora o láske Nicholasa Sparksa, ktorý vo svojej knihe V tvojich očiach rozpráva príbeh problematického Colina a úspešnej právničky Marie. Romantický príbeh V tvojich očiach je román, ktorý si Vás podmaní, chytí za srdce a už Vás nepustí. Okrem čarovného deja autor do textu zakomponoval prvok trileru, a tak fabula naberá celkom iný rozmer. Román je rozdelený do primeraných kapitol, a tak môže čitateľ sledovať dve dejové línie  z obidvoch pohľadov hlavných postáv. Autor sa hneď od začiatku zameral na detailné opisy, ktoré však rozbíjajú živé a neprikrášlené dialógy  a vďaka nim knihu zhltnete v rýchlejšom tempe.  Romantiku je však cítiť už od samého začiatku.

Pre netrpezlivcov, ktorí uprednostňujú dynamickejšie texty to môže spočiatku vyvolať  antipatiu, no autor zaujímavým spôsobom vťahuje čitateľa do deja a to faktom, že do popredia vložil Colinovu pestrú minulosť. Ak ste však fanúšikom Sparksa, tak viete, že sa môžete tešiť na poriadnu dávku sladkej love story s nebezpečným bonusom navyše. Po úvodných stranách, kde sa dej hýbe pomaly, no pozoruhodne, sa razom príbeh rapídne otočí a nastupuje mierne napätie. S pribúdajúcimi stránkami môže čitateľ badať, že do popredia sa okrem sladkej lásky tlačí napätie, ktoré sa stupňuje a pretrváva až do posledného momentu. V nepatrných náznakoch dáva autor priestor aj dráme a napínavé pasáže sa čoraz viac vyhrocujú. Román Vám ako na dlani ponúka priestor na množstvo dohadov a nezodpovedaných otázok. Nicholas Spark dej okorenil aj témami, s ktorými sa nestretávame príliš často. Veľmi obšírne sa zameral na sexuálne obťažovanie na pracovisku, upriamil svoju pozornosť aj na stalking a poukázal aj na psychické poruchy jedinca. Nezabudol ani na spolupatričnosť rodiny a na svetlo vyťahuje aj rodinné väzby.

Po Colinovom telefonáte Mariina myseľ pracovala na plné obrátky. Usilovala sa poskladať si útržky informácií tak, aby do seba zapadli. Colin vystopoval Lestera. Lester postrelil Margolisa. Lester mieril aj na Colina. Colin ho zneškodnil. Colin a Evan robili všetko pre to, aby detektívovi zachránili život. Margolisa odviezla sanitka do nemocnice. Lester pri zatýkaní kričal, že vie, čo Maria urobila. Lester.

Matthew Logelin - Dva bozky pre Maddy

Sparks ma dostal.:)

Verím, že sa k Sparksovi určite vrátim.:)

22.8.2016. Viac bude v recenzii.

Lenka Timeová - Láska na dobu určitú

Predstavujem Vám novinku z dielne vydavateľstva Motýľ Erasmus - Láska na dobu určitú. Pod tento debut sa podpísala novoobjavená slovenská autorka Lenka Timeová. Tento strhujúci a bláznivý román vychádza už koncom septembra.
Že neviete, čo je Erasmus? Je to veľmi úspešný a medzi študentmi aj obľúbený  vzdelávací výmenný program Európskej únie. Jeho primárnym cieľom je dodať vzdelaniu medzinárodný rozmer. Erasmus znamená istý míľnik v štúdiu a živote študenta. Semester či dva strávené v zahraničí otvárajú nové pohľady a vytvárajú nezabudnuteľné priateľstvá a zážitky.

 Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že Erasmus je výnimočný program, v ktorom sa ľudia na nič nehrajú a riadia sa tým, že všetko, čo nie je zakázané, je povolené a ‘žiť pre moment‘ je mottom všetkých. A tak spojil aj Slovenku Adrianu s jej prvou veľkou láskou, Francúzom Julienom, a priateľov s otvorenou mysľou z rôznych kútov Európy.

„Nie je to iba jeden rok v živote človeka, ale celý život v jednom roku.“

Prebdené noci, zahraničná láska, žiadne starosti a obavy o budúcnosť, to je Erasmus. Rozdielne kultúry, odlišné národnosti a spoločná angličtina. Bublina, v ktorej veľmi rýchlo vznikajú priateľstvá a ktorá predstavuje únik z reality. Mali sme možnosť byť vyvolení – ísť na nezabudnuteľnú cestu za dobrodružstvom v stovežatej Prahe.

„Na Erasme je krásne to, že spája priateľov z celého sveta. Nezáleží na tom, či ste Francúz a bavíte sa s Angličanom, alebo Španiel a diskutujete s Talianom, či dokonca Slovák, ktorý vedie rozhovor s Maďarom. Erasmus ľudí nerozdeľuje podľa národností. On ich spája.“

Nová autorka vydavateľstva Motýľ Lenka Timeová pochádza z Bratislavy. Jej srdcovou záležitosťou je cestovanie. Už v 16-tich rokoch strávila dva mesiace v Číne, neskôr ju život zavial na letné pracovné pobyty na Kanárske ostrovy a Miami. Strávila aj rok na Erasme v stovežatej Prahe.

Práve táto skúsenosť ju inšpirovala k napísaniu románu Erasmus - Láska na dobu určitú, ktorý je napísaný veľmi úprimne a na nič sa nehrá. Lenka žije momentálne v Barcelone, kde navštevuje program Erasmus pre podnikateľov. Slovensko však naďalej zostáva jej srdcovou záležitosťou, vždy sa sem rada vracia a nikdy nepohrdne vychladenou kofolou či domácimi haluškami. Jej mottom je: „Všetko sa dá, len treba chcieť."
Rada sa učí cudzie jazyky, pretože verí, že sa učíme celý život a nikdy nie je neskoro na to, aby sme s niečím novým začali. Jeden z prvých snov si už splnila.
Knihu si môžete kúpiť aj  TU.

Úryvok:


ÚVOD
„Už starovekí Číňania vedeli, že človek, ktorý sa vráti späť po ceste za dobrodružstvom, nie je taký istý ako predtým. Zvlášť, ak sa to dobrodružstvo nazýva program Erasmus.“
Rozhodla som sa, že to, čo sa udialo v Prahe na mojom Erasmus pobyte, si zaslúži byť zverejnené. Rada by som sa podelila o skúsenosti a zážitky zo spôsobu života, ktorý je charakteristický tým, že sa na jednom mieste stretnú rôzne národnosti.

Po desiatich neskutočných mesiacoch som sa vrátila späť ako úplne iný človek. Myslím si – vlastne som o tom presvedčená –, že ako oveľa lepší človek. Je ťažké presne opísať, čo sa počas toho bláznivého roka stalo, pretože ako sa hovorí… kto nezažil, nepochopí. No ja som sa to rozhodla risknúť, a predsa len dovoliť aj ostatným, aby nahliadli do sveta plného vzrušenia, emócií, nereálnych zážitkov a zábavy, o ktorej sa mi ani len vo sne nesnívalo.

Nechápem. Možno som len mala hlúpe šťastie a nikto iný takýto Erasmus nezažil. Možno ma nadrogovali pracovníci programu, a preto som sa cítila tak skvelo. Možno sa mi to pomiešalo v hlave a celý Erasmus som presnívala. Nech to bolo akokoľvek, tento rok bol výnimočný.

Všetko sa to začalo ešte doma na Slovensku, v milovanej Bratislave, kde som si jedného dňa povedala, že moje rodisko je pre mňa primalé a mala by som vyskúšať niečo nové. Vyplnila som pár žiadostí, večer pred spaním sa pomodlila a o pár mesiacov – počas ktorých sa vďaka administratíve na našej škole neustále menil zoznam uchádzačov – som bola prijatá na Karlovu univerzitu v Prahe.

Spočiatku som sa až tak netešila. Pôvodne som snívala o slnečnom Portugalsku a štyroch mesiacoch nepretržitého užívania si mora. Lenže Portugalci o programoch pre anglicky hovoriacich študentov ani nechyrujú. Nakoniec sa preto ukázalo, že Praha bola tým najlepším rozhodnutím.

SEPTEMBER

„Na Erasme je krásne to, že spája priateľov z celého sveta.  Nezáleží na tom, či ste Francúz a bavíte sa s Angličanom, alebo Španiel a diskutujete s Talianom, či dokonca Slovák, ktorý vedie rozhovor s Maďarom. Erasmus ľudí nerozdeľuje podľa národností. On ich spája.“

Keďže Praha je hneď za rohom a moji rodičia sa ochotne ponúkli, že ma tam odvezú, presvedčila som ich, že potrebujem jednoducho všetko. Takže na konci septembra som stála nastúpená s desiatimi kuframi, piatimi cestovnými taškami a jedným malým ruksakom, spolu s neveriacimi rodičmi, pred Hostivařom – mojím novým domovom na nasledujúcich niekoľko mesiacov.
Mama krútila hlavou, zalamovala rukami, vyhovárala sa, tajne v noci vyťahovala veci z kufra, no nič nepomohlo. Všetko som zabalila naspäť a nechala otca, nech všetko pokojne naloží do auta.
A tak sme teda vystúpili pred miestom s tematickým názvom Hostivař. V podstate sú to intráky, ktoré sa podľa názoru asi väčšiny Erasmákov vôbec nenachádzajú v Prahe, pretože do centra to  odtiaľ trvá „iba“ necelých štyridsaťpäť minút. Nachádzajú sa vo vzdialenej časti Prahy, kde nepočuť

rušné zvuky veľkomesta, ale zato je tam hneď za rohom  obrovský park. Ako sa však čoskoro ukázalo, Hostivař je miesto, ktoré ponúka príležitosti na neopakovateľné dobrodružstvá.

Prvých desať minút strávených v hale mi ukázalo, že tety na recepcii nemajú o angličtine ani chýru, ani slychu. Potvrdil mi to aj obrovský nápis na okienku: „CIGARETTES NO“. Postavila som sa pekne do radu a v tej istej chvíli mi bolo jasné, že mojou spolubývajúcou bude dievča hneď predo mnou. Spoznali sme sa ale až priamo v izbe.

„Ahoj, ja som Adriana,“ podala som ruku svojej novej spolubývajúcej.

„Agnieszka. Odkiaľ si? Ja som z Poľska. Toto je moja mama a môj priateľ.“ Agnieszka mala na sebe niečo v štýle teplákov a vlasy nedbalo zastrčené v cope. Hneď mi pri pohľade na ňu napadlo, že to bude obyčajná domasedka, čakajúca každý večer na skype s frajerom.

„Ja som zo Slovenka, čo je super, lebo si budeme aspoň rozumieť,“ usmiala som sa na ňu, i keď sama som o tom nebola celkom presvedčená.
„To určite.“ Opätovala mi úsmev.
Moja mama – ako inak – ma začala okamžite vybaľovať a všetky veci ukladať na svoje miesto. Akoby bolo dané už predtým. Šokovalo ma, keď som si uvedomila, že veci z tých desiatich kufrov sa tam nemajú šancu zmestiť. Naša izba mala rozlohu dvakrát dva metre a všetko bolo v pároch.

Dve postele, dve skrine, dva stoly, dva nočné stolíky, dve poličky. Nič viac, nič menej. Mama okamžite začala veci vkladať naspäť do kufrov a ja som zúfalo triedila, čo je životne potrebné a čo nie. Nakoniec sme sa dohodli – vybojovala som si, že životne potrebné je takmer všetko a čo sa nezmestí, nebude mať svoje miesto. Našťastie, mali sme vlastnú kúpeľňu a záchod. A to tiež takú, že sme sa v nej mohli ledva otočiť. Moje prvé pocity – nielen z izby – boli zmiešané.

Lenka Timeová - Erasmus- Láska na dobu určitú

Katarína Gillerová - Láska si nevyberá

Predstavujem Vám knihu Láska si nevyberá z pera úspešnej spisovateľky Kataríny Gillerovej, ktorá píše ľahko a má nezvyčajný zmysel pre drámu a napätie. Tento román sa zrodil pred dvanástimi rokmi. Pamätáte sa na vysokoškoláčku Dominiku, ktorá sa vždy zmietala medzi láskou a sklamaním? Že nie?  Že ste tento román nečítali? Tak už za pár dní sa môžete tešiť na druhé vydanie tejto knihy, samozrejme, aj s krajšou obálkou.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku o mladom dievčati, ktoré hľadá lásku  a pritom sama skrýva tajomstvo, ktoré môže ublížiť jej najbližším. Spolu s Dominikou budete sedieť v školských laviciach a vedno s ňou budete prežívať prvé lásky, sklamania, životné prehry i prebudenia.
Knihu si môžete kúpiť aj TU.

Dominika je dievča na prahu dospelosti. Bystrá a vtipná pozorovateľka osudov iných, ale tiež pohltená životom maturantky a neskôr vysokoškolskej študentky. Dychtivo hľadá priateľstvo, lásku, porozumenie. Pavučina citov a vzťahov je niekedy zradnejšia, ako sa zdá na prvý pohľad. Je veľmi ťažké sa v nej zorientovať, nieto ešte vyslobodiť. Navyše Dominika musí skrývať temné tajomstvo, o ktorom nesmie povedať ani dvom najbližším ľuďom: mame a sestre. Je toto tajomstvo predzvesťou tragédie, ktorá nečakane vstúpi do jej života? Dokáže nájsť východisko a pritom podržať aj tých, na ktorých jej záleží?

Láska si nevyberá, vtrhne nám do života, nepýta si povolenie. Neprináša vždy len šťastie. Dominika je však silná osobnosť. Miluje a trpí, zmieta sa v pochybnostiach, hľadá svetielko nádeje.

Úryvok:

Deň katastrof

V ten deň sa pohládzajúce októbrové slnko snažilo zahnať obavy z vrcholiacej jesene. Ja som si to však vôbec neuvedomovala a neskôr som ho nazvala Deň katastrof. Iste to poznáte,  keď sú dni, keď je najlepšie zostať doma, najradšej v posteli, pretože len čo vykročíte z bytu, hrnie sa na vás katastrofa za katastrofou. Niekedy sú to len také malé nepríjemnosti, ale keď sa  zopakujú niekoľkoráz za sebou, cítite zúfalstvo a zlostnú bezmocnosť. Až teraz viem, že v ten deň  som vlastne dospela. Moja detská bezstarostnosť akoby sa učupila kdesi medzi kríky v parku a ja som sa v podvedomí márne usilovala nájsť ju, uchopiť a zovrieť v dlani. Tie bezstarostné, akoby nežnou rukou chránené dni sa stali minulosťou. Vtedy som  ešte netušila, že ťarcha nasledujúcich udalostí ma priková tvrdo k zemi a ukáže prstom: Pozri, toto je život!

Dovtedy som bola rozmaznávaným dieťaťom, dievčatkom, mladou, takmer osemnásťročnou slečnou, ktorej mama tolerovala občasnú lenivosť, otec malé vzbury a sestra, moja milovaná sestra mi tolerovala všetko! Hoci bola o päť rokov staršia, nikdy tak nepôsobila. Tichá, poddajná, usilovná, poslušná - sen všetkých matiek! Keď nás mama nechcela pustiť na diskotéku alebo inú  akciu, bola som to ja, kto ju presvedčil. Bojovala som aj za moju Denisku, lebo keby som to nechala na ňu, sedeli by sme stále doma. Nevedela som pochopiť, prečo sú moji rodičia takí ustráchaní, aby sa nám, nebodaj, niečo nestalo. Myslela som si, že len u nás kraľujú neustále obavy a iní rodičia sú benevolentnejší. Mama mojej najlepšej kamarátky Lenky mala moderné názory, čo nám bohovsky imponovalo, a želala som si, aby aj moja mama bola taká, a niekedy nosila rifle, chodila na aerobik a mala svoj „ženský klub“ ako Lenkina mama. Neuvedomovala som si však, že keď je moja mama pohltená starostlivosťou o domácnosť, o to menej povinností pripadá na mňa a moju sestru. Berie ohľad na to, že my s Deniskou sme celé dni v škole a potom sa ešte učíme doma,  najmä ja! Ja som sa tvárila, že som najväčšia chudera, aj keď pod dejepisom som mala napínavý zamilovaný román. 

Deniska bola zodpovednejšia a kedykoľvek mohla, mame pomáhala. Ešte dnes počujem, ako sa z kuchyne ozýval dvojhlasný spev a rozozvučal celý byt, keď tie dve čistili zeleninu alebo umývali riad. Občas sa do taktu rozliehalo bubnovanie po prevrátenom hrnci alebo pokrievky poslúžili ako činely. Vtedy aj otec vyšiel z izby a s úsmevom pozeral, čo sa deje. Ja som však pre istotu zostala zašitá v našej izbičke, aby sa mi náhodou neušla nejaká robota.   Dobrá nálada vtedy vibrovala celým bytom a  svet sa mi zdal  krásny. Aj dnes vidím Denisku, ako s vlasmi zopnutými do chvosta, v červenom tričku a rifliach čistí zemiaky a občas vykríkne: „Taký drobný sa ani neoplatí čistiť!“ Ale napriek tomu ich poslušne očistí všetky. Teraz si uvedomujem, že takto vlastne vyzerá šťastie.

Keď sa vraciam po niekoľkých rokoch na začiatok toho dňa, vidím, ako sa prebúdzam a s hrôzou zisťujem, že som zaspala. Všetci sú už dávno preč a ja sa nedokážem spamätať z nepríjemného hrôzostrašného sna. V tom sne som padala do čiernej jamy, snažiac sa zachytiť, ale nebolo čoho. Pozerala som nechápavo na hodiny a nevedela som si spomenúť, aký je vlastne deň a kde som. Napokon som vstala z postele, utekala do kúpeľne a umyla si tvár studenou vodou. Pohľad mi padol na tašku pripravenú do školy a odrazu som sa celkom prebrala. Matika! Nahádzala som na seba oblečenie, našťastie pripravené ešte večer. Prvú hodinu píšeme písomku z matiky, a to nesmiem zmeškať za žiadnu cenu! Možno sa to niekomu bude zdať choré, lebo prirodzené je uliať sa z akejkoľvek písomky, ale to neplatilo  pri našom matikárovi. Kto nepísal písomku, musel na najbližšej hodine počítať príklady na tabuľu pred celou triedou. To by ani tak neprekážalo, ale každý takýto nešťastník sa stal terčom Tangensových „trefných“ poznámok, a to vydržala len veľmi silná povaha. Napríklad: dlhé nohy – žiadna logika, alebo /pozmenené/: dlhé vlasy – vyrovnané mozgové závity,  krátka sukňa – ešte kratšia domáca príprava. Takých perličiek sa obeť pri tabuli napočúvala viac než dosť, zatiaľ čo celá trieda sa váľala od smiechu. Nikdy sme sa však na nášho matikára nesťažovali, naopak, priam sme ho zbožňovali, pretože napriek svojim príšerným bonmotom bol spravodlivý a nikdy študentom neuškodil.

Ja som sa však za každú cenu chcela vyhnúť takémuto mučeniu, a preto som ako bez duše utekala do školy. Vbehla som dnu súčasne so zvonením a takmer som sa zrazila s profesorkou nemčiny. Rýchlo som zamrmlala: „Prepáčte“ a chcela som utekať do triedy, keď ma zdrapila za ruku, otočila prudko k sebe a zasipela: „Dvorská, koľko mejkapu ste to nahádzali na seba?!“

„Prosím…?“ spýtala som sa nechápavo, mysliac už na písomku.

„Takto zmachlená nemôžete ísť na vyučovanie!“ zvýšila hlas a upútala tým pozornosť niekoľkých ďalších oneskorencov. Bola rozrušená, blúzka jej trčala z kostýmu a bola cítiť potom.

„Ale ja nemám žiadny mejkap!“ zvolala som prekvapene.
„Ešte je aj drzá! Okamžite poďte so mnou do riaditeľne!“
Ťahala ma po chodbe a ja som sa podvedome vzpierala, uvedomujúc si, že začiatok matiky už nestihnem.

Jan Vavřík - Návrat z pekla

Stopy života nikdy nezmažú hrôzy vojny

Kategória: Antibiotiká/Antitusiká

Účinné látky: Prebúdza túžbu po slobode. Nabáda k odpusteniu. Dodáva odvahu veriť.

Dávkovanie: Najlepšie v primeraných dávkach. 30-50 strán denne v obľúbenom kresle, osamote.  Pripravte si vreckovky a pilník na nechty..:) Počet tabliet-270.

Vedľajšie účinky: Silné búšenie srdca. Nespavosť. Preniká do hlbších vrstiev kože a spôsobuje výbuchy zlosti.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Tí, čo prežili horor nacizmu, na to do smrti nezabudnú. Ich príbehy vyvolávajú aj po 70-tich rokoch strach a hrôzu.

Po smrti matky a brata je Karel Miller otcovou pravou rukou v ich rodinnej pekárni. Popri práci však usilovne študuje medicínu a stihne sa zaľúbiť do židovského dievčaťa od susedov. Keďže do ich životov kruto zasiahne druhá svetová vojna, nie je im umožnené slobodne dýchať a tešiť sa z narodenia dvojčiat. Keď Máriini prarodičia dostanú príkaz na transport do Terezína, osudy oboch rodín sa rapídne zmenia. Nacistický režim si kruto vzal aj Petra, Máriinho brata. Rodina je na pokraji krachu, pekáreň stagnuje, no život Karla Millera stratil význam vo chvíli, keď do Terezína transportujú aj jeho ženu s deťmi. Napokon aj on sám skončil v koncentračnom tábore a jeho život bol vložený do rúk nemeckého dôstojníka Hansa Brünera. Karel sa neskutočne trápi výčitkami a zožiera ho pocit viny. V tajných dokumentoch nájde spis, ktorý potvrdzuje, že jeho Mária s deťmi sa objavila v tábore. Stretne sa so svojou milovanou ženou a deťmi? Stane sa z neho  iný človek alebo sa pomstí za všetky príkoria, ktoré mu do cesty postavil život?

„Přišla jsem o matku, o bratra, o prarodiče a teď mám přijít i o děti?! Na mém živote nezáleží...ale proč děti? Protože,“ křičela Marie, „protože jsem židovka? Copak já jim nějak ubližuju? Jáj im hatím ty jejich válečné plány? Bojuju s nimi? Střílím je? Copak jim Karlík s Kristýnou mohou ublížit? Probůh, vždyť jsou to jen malé děti!“ Položila hlavu na desku stolu a rozplakala se.

Obdobie druhej svetovej vojny je v poslednom čase dosť obľúbená téma mnohých autorov. Koncentračné tábory plodili smrť a ľudia, ktorí tam trávili čas nezmyselnou prácou, končili v miestnej spaľovni. Život v koncentračnom tábore si zobral pod drobnohľad aj český spisovateľ Ján Vavřík, ktorý si tento pálčivý námet vybral a zhmotnil ho do svojho druhého knižného diela pod názvom Návrat z pekla. Už samotný názov napovedá, že román nebude v žiadnom prípade tuctový a už vôbec nie oddychový.

Ján Vavřík v románe Návrat z pekla predostrel čitateľom pútavý, emotívny, šokujúci a dramatický príbeh, v ktorom sa strieda zničujúca prítomnosť so spomienkami na neľútostnú minulosť. Čitateľ tak môže sledovať život Karla Millera počas druhej svetovej vojny a aj po nastolení nového režimu. V úvode sa stretnete so smrťou a to hneď dvakrát. Autor len pomaly vpúšťa čitateľa do rodiny Millerových. Veľké zastúpenie tu majú obšírnejšie opisy. Chvíľu Vám potrvá, kým sa dokážete preniesť cez rozvláčený úvod, no autor sa už na prvých stranách zameral na detailné podrobnosti, ktoré vypovedajú, že príbeh nebude v nijakom prípade prechádzkou ružovou záhradou. Postupne sa do textu tlačia  živé a príťažlivé dialógy, ktoré v mnohom urýchľujú čítanie.

„Tak budeš mluvit, svine?!“ Mlčel jsem. Zvedli mne a svékli do naha. „ Na hák!“ zavelil Řezník. Mučení se mu začínalo líbit. Zkroutili mi ruce dozadu a spoutali. Dotlačili mne pod hák na prasata, zavěsili za pouta a pomalu zvedali. Kloubní jamky začaly vypovídat svoji službu. „Přiznej se, že jsi napomáhal vědomě komunistickému hnutí! Že jsi ho společne se svým otcem několik let zásoboval pečivem a potravinami. Že jsi distribuoval závadné tiskoviny! Přiznej se!“ O protejší stěnu byla opřena dlouhá hůl. Řezník ji uchopil a špičkou hole mi jezdil po břiše, nohách, genitáliích a obličeji. „Seřežu tě jako psam pokud se nepřiznáš, prase!“

Bohužiaľ, je to tak.

Proč odsuzujeme jiné lidi za to, že udělají něco hrozného, když neznáme podstatu jejich činu? Netuším, proč jsme tak lehce ovlivnitelní názorem těch okolo. Kdo nám dáva právo soudit druhé?
(Ján Vavřík - Návrat z pekla)

Aj českému autorovi sa u mňa páči.:)

Coben ma dostal.:)

Jan Vavřík to proste vie.:)

14.8.2016

Katarína Gillerová - Láska si nevyberá

Adriana Macháčová - Zrada

Predstavujem Vám román Zrada z pera slovenskej autorky Adriany Macháčovej, ktorý koncom augusta uzrie svetlo sveta v českom preklade pod záštitou vydavateľstva Brána. Pamätáte sa na Huberta a jeho ženy? Nie? Tak teraz si môžete osviežiť pamäť a začítať sa do zaujímavého úryvku.

Prečítajte si príbeh, v ktorom láska, zrada, odpustenie a manipulácia zohrávajú veľkú úlohu. Hubert a jeho ženy sú skvelým dôkazom toho, prečo téma nielen fyzického, ale najmä duševného násilia, nesmie byť prehliadaná. Zvrátenosť nebezpečného muža sa schováva za zaujímavý námet s podvrhnutým zoznamom záletníčky. 

Recenziu na Hubertove ženy si môžete prečítať TU.

Když vás zasáhne zrada na nejcitlivějším místě a ještě od nejbližší osoby, přetrhne se i to nejpevnější  pokrevní  pouto. Emu a Lýdii rozdělila láska k jednomu muži. Jaký je Hubert doopravdy a kdo koho ve skutečnosti zradil? Dá se vůbec napravit minulost? Komu je možné ve světě plném intrik věřit? Pomůže rozlousknut tajemství dvou rodin záhadný deník? 

V příběhu Adriany Macháčové s detektivní zápletkou vášeň a pomsta takřka zničí každého, kdo se přestane dívat na svět čistýma očima a s nezkaženým srdcem.

Úryvok:

Den co den si zakazuje myslet na Huberta Hopfa. Ale nedaří se jí to, neumí být vůči vzpomínkám, které ji skličují, lhostejná. Marně si namlouvá, že Hubert byl jen muž, se kterým měla kdysi poměr, muž, který si ji nezasloužil. 

Kdyby jí hned vysvětlil, proč se vyspal s její sestrou, asi by to bylo jiné. Možná by mu i uvěřila, že se chtěl jen ujistit, že je nejlepší...

Lýdie se nepřítomně posadila na levou část postele a upřela do skříně prázdný pohled. Nevěděla, co má hledat, čeho si má všimnout. Nic z toho, co viděla, se jí nezdálo důležité. Asi je úplně omámená a utlumená z těch všech léků, co do sebe pořád cpe. Měla by s tím přestat. 

Hubert se posadil vedle ní, ve slabinách opět pocítil silnou touhu. Nemohl se dočkat, až do Lýdie vnikne, až se mu oddá...

„Proč má Ema tolik oblečení?“ Lýdie neovládla svoji zvědavost. „Mohla by se, myslím, celé měsíce oblékat jinak.“ 

„No, ehm... nechci vypadat neskromně,“ zazubil se Hubert, „ale ženám dopřeji,“ dodal laškovně a jemně se předklonil, aby jí viděl do tváře.

Lýdie zacítila mužskou kořenitou vůni a postřehla dvojsmyslnost jeho slov. Ale nevěděla, co si má o tom myslet. Chvástá se nebo ji láká? Možná byla chyba, že sem přišla... možná velká chyba. Něco chvějivého se jí prohnalo tělem. Paměť se srdcem se pustily do boje. Rozum se jí posmíval, duše měkla něžností. 

„Podívej, i pro tebe něco mám,“ nečekaně ji chytil za ruku a přitlačil si její dlaň k rozkroku.

„Přeskočilo ti?“ Lýdie se prudce odtáhla, ale v lůně pocítila silné vzrušení. Hubertovo neobyčejné mužství, které si tak dobře pamatovala, ji odzbrojilo. Chloupky na předloktí se jí zježily a bradavky pod tenkou blůzkou vztyčily. Kriste, chová se jako vyšinutá! 

Myšlienky z Farby lásky

Vždy strácame práve tých, ktorých by sme nechceli nikdy opustiť.(Monika Wurm-Farby lásky)
Len myšlienky na budúcnosť sú prísľubom lepšieho zajtrajška.(Monika Wurm-Farby lásky)

Z Cobena.:)

Nádej je tá najkrutejšia vec na svete. Smrť je lepšia. Keď ste mŕtvy, bolesť ustane. Ale nádej vás stále
dvíha do výšav, aby ste potom o to tvrdšie dopadli na zem. Nádej čičíka v dlani vaše srdce a potom ho drví päsťou. A robí to znova a znova. Nikdy neprestane. Tak funguje nádej.(Harlan Coben-Šesť rokov)

Do zbierky

Na svete existujú dve vône, ktoré vám ukradnú srdce a otvoria dvere do nového sveta. Vôňa starých kníh a vôňa kníh nových.
Namiesto kalorického koláča sa radšej "zahryznite" do knihy.
Ten pocit, keď čítate knihu a celý svet okolo vás už neexistuje.
Kniha je priateľ, ktorého tvár sa neustále mení.
Život bez knihy by bol síce možný, ale nemal by zmysel.
Šťastie je, keď ignorujem vonkajší svet, pretože práve čítam knihu.

Mám novú lásku Cobena.:)

11.8.2016.

Angela Marsonsová - Tichý výkrik

Aby zlo zvíťazilo, stačí aby dobrí ľudia nerobili nič

Kategória: Nootropiká/Antibiotiká

Účinné látky: Pomáha zvládať hnev. Zlepšuje koncentráciu. Znižuje riziko šedého zákalu.

Dávkovanie: Ak nie je predpísané inak, užívajte viac dní po sebe vo väčších množstvách. Zásobte sa kávou a čokoládou(dobrá na nervy.:)) Počet tabliet-376.

Vedľajšie účinky: Prudko návykový liek, hrozí vám závislosť. Obhrýzanie nechtov, trasenie rúk a zvýšené potenie. Ojedinele nevoľnosť a mierne závraty.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Človek koná nie vždy v súlade s vlastným rozumom. Niektoré neuvážené skutky sa snaží za každú cenu pochovať. Lenže duchovia minulosti nikdy nespia a aj tie najtemnejšie tajomstvá raz dostanú zelenú.

Pred desiatimi rokmi pätica ľudí nad hrobom obete uzavrela pakt – nikto sa nič nedozvie. Desať rokov sa pravda hlboko ukrývala, ale len do tej chvíle, keď je prvá účastníčka dohody Teresa Wyattová, riaditeľka súkromnej chlapčenskej školy, brutálne zavraždená. Nový násilný čin  nenechal na seba dlho čakať. Na čiernej listine sa ocitol abstinujúci alkoholik Tom Curtis, ktorý pred desiatimi rokmi šéfoval v kuchyni v Creestwoode. Je to náhoda, že na rovnakom mieste pracovala aj prvá obeť? Prípadu sa ujme kriminálna vyšetrovateľka Kim Stonová, pre ktorú je tento prípad viac ako len osobný. Keď na pozemku bývalého detského domova nájdu ľudské kosti, je detektívka rozhodnutá, že sa nezastaví, kým vrah nebude za svoje činy potrestaný. Lenže vraždiaca beštia je vždy o krok pred ňou. Vrah sa snaží likvidovať ľudí zapletených do zločinov, ktoré sa stali pred desiatimi rokmi. Keď priamo pred zrakom westmidlandskej polície zomrie aj tretí člen tajného sprisahania, jednotlivé dieliky skladačky začnú do seba postupne zapadať. Čo všetko boli ochotní urobiť piati ľudia, len aby zakryli svoje vlastné nechutné tajomstvá? Ale čo v takom prípade, ak sú vrahovia dvaja a každý z nich si dláždi svoju cestičku pomsty?

Rukami som jej znovu oblapil krk. Palce sa zastavili na hrtane, no nechceli zatlačiť. Jej krásna tvár sa stále usmievala v omámení. Znechutený som vyskočil z jamy. Na jej tele pristála prvá lopata naložená zeminou. Stále mala zavreté oči. Pokračoval som v šialenom tempe a zasypal som jamu v priebehu minúty. Tento spôsob likvidácie bol pre mňa nový. Udupal som priestor a potom som ho prikryl trávou. Ostal som s ňou asi polhodinu. Nechcel som, aby bola sama.

Angela Marsonsová namixovala strhujúci, mrazivý a nebezpečný krimi triler, v ktorom majú prvenstvo násilné vraždy, nevysvetliteľné zistenia, odstrašujúce okamihy a tiene minulosti, ktoré kričia, no nikto ich nepočuje.

Milovníci kriminálok si určite prídu na svoje. Román od začiatku sľubuje napínavé čítanie. V úvode sa čitateľ stáva tichým spoločníkom piatich ľudí, ktorí stoja nad hrobom, pre čitateľa neznámou mŕtvolou. Postupne sa stávate svedkom prvej vraždy a spoznávate svojráznu detektívku Stonovú. Už po prečítaní prvých strán ponúka autorka čitateľovi priestor na množstvo špekulácií a dohadov. Informácie však dávkuje postupne a s rozvahou,  je skúpa na nové fakty, no čitateľa často zmätie. Príbeh naberá na obrátkach vo chvíli, keď sa nájdu kosti neznámej obete.

Príbeh má všetky aspekty, ktoré apelujú na kvalitnú kriminálku. Aj napriek tomu, že Tichý výkrik je autorkin debut, fabula okrem násilných vrážd zachytáva aj šokujúci dej, permanentné napätie, neobjasnené súvislosti a inteligentné uvažovanie, ktoré dokresľuje britské prostredie. Nenávisť, zloba, temné tajomstvá, ale ani citové rozpoloženie hrdinov nezatienili jadro príbehu. Angela Marsonsová ponúka čitateľovi dokonalý pohľad na priebeh a vyšetrovanie policajného tímu, poukazuje na surovosť činov, no odkrýva aj neľahké detstvo a bolestné spomienky vyšetrovateľky Stonovej. Tichý výkrik je rozdelený do krátkych kapitol a určité pasáže sa odvíjajú v niekoľkých časových rovinách.

„V tejto chvíli však už nie som presvedčený, že ste  tá správna osoba na vedenie vyšetrovania.“ Nahla sa dopredu. „Pane, nemôžete...“ „Och áno, môžem a momentálne aj vážne zvažujem, že vás z toho prípadu stiahnem.“ Kim na sekundu zavrela ústa. Ďalšie slová by nemali význam. Rozhodla sa pre absolútnu úprimnosť. Stíšila hlas. „Pane, videli ste môj spis. Viete o mojej minulosti, takže si uvedomujete, že na túto prácu sa nikto nehodí lepšie.“

Konečne som si našla čas na Cobena

9.8..2016

Nové overené fakty.:)

Ak sa raz naučíš čítať, budeš navždy slobodný.
Nikdy nesúď knihy podľa jej filmu.
Knihomoli nikdy nechodia do postele osamote.
Boli to knihy, ktoré vo mne vzbudili pocit, že nie som úplne sama.
Mávam strašné poruchy spánku. Volajú sa čítanie.:)
Jeden život na všetky knihy nestačí.

Nové citáty z Tichého výkriku

Je jednoduché hodnotiť druhých, no v každom človeku je niečo dobré. Treba sa iba správne pozerať
. (Angela Marsonsová - Tichý výkrik)

Aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia neurobili nič. (Angela Marsonsová -Tichý výkrik)

Augustová nádielka