Jolana Lacková - Muž z gulagu

Predstavujem vám román Muž z gulagu, pod ktorý sa podpísala slovenská spisovateľka Jolana
Lacková. Táto novinka vyšla pod záštitou nového vydavateľstva Maxim.

Kto má rád hodnotné a vojnové diela, tak ten si príde určite na svoje. Môžete sa tešiť na príbeh plný emócií, sĺz, lásky, ale aj nezlomnej  chuti prežiť.

Jolana Lacková ostala verná svojmu štýlu a opäť siahla po skutočných udalostiach, ktoré pretavila do svojho románu.

Prečítajte si skutočný príbeh človeka, ktorého nezlomili ani neuveriteľné zverstvá.

Spisovateľka Jolana Lacková strávila s pánom Erbanom – hlavný hrdina knihy – dva roky v intenzívnych rozhovoroch. Sám cítil nesmiernu potrebu rozprávať o svojom živote, aby sa verejnosť dozvedela, čo sa naozaj bežne dialo. Krstu knihy sa osobne zúčastnila aj druhá manželka pána Erbana, ako aj jeho syn, žiaľ pán Erban sa ho už nedočkal. Krstilo sa guľôčkami ušúľanými z chleba a vody – takto si v gulagu väzni odtŕhali od úst prídel chleba a vyrábali si provizórny ruženec.

Viete si predstaviť, že kráčate po ulici vo vlastnom meste, tešíte sa, že vojna skončila víťazstvom nad fašizmom a zrazu vás vojaci osloboditelia odvlečú do zajateckého pekla gulagu? Len preto, lebo ste v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a im chýbali väzni do počtu?

Prečítajte si o zvrátenej tvári socializmu, prečítajte si o zverstvách na nevinných, o znásilňovaní a streľbe do ľudí zo zábavy. 

Spoznajte „živagovskú“ púť Slováka Ladislava Erbana, ktorému sa život v roku 1945, na prahu dospelosti, zmenil na príšerné muky. 

Prečítajte si, ako ho ani dvadsať rokov márnej túžby po domove nezlomilo, ako prežil sovietske peklo zvané gulag i následné vyhostenie, ako našiel lásku i silu vyštudovať v cudzine za lekára. Ako nestratil vieru ani vo chvíli, keď za falošné obvinenie opäť skončil za mrežami. 

Tento príbeh, žiaľ, nie je fikcia. Prečítajte si o mužovi, ktorého nedokázali zlomiť.

Úryvok:

„V noci sa nedalo poriadne vyspať. Každú hodinu sa museli na povel

obracať. Vpravo, vľavo. Kto to nezvládol, alebo zaspal a nepočul povel,

sedel za trest do rána pri sude s výkalmi a jeho pričňu obsadil iný. Laco

bol taký vyčerpaný, že by bol zaspal aj na klincoch. Ráno sa zobudil na

smrad, cítil moč. Tvárou bol otočený k stene vagóna, po ktorej stekal

pramienok tekutiny, z ktorej sa parilo. Dotkol sa ho prstom a ovoňal.

Bol to ozaj moč.

- Václav, pozri, čo steká po stene!

- Vidím. A čo? Divíš sa mu? Keby zliezol z prične, tak o ňu príde,

tak to radšej pustil po stene.

- Ako môže človek tak hlboko klesnúť?“