Adriana je slovenská
spisovateľka, ktorá hniezdi na našom trhu už niekoľko rokov. Jej tvorba je
určená predovšetkým ženám, zameriava sa na medziľudské a partnerské
vzťahy, odkrýva zložité problémy a poukazuje na dôležitosť lásky
a porozumenia.
Podľa horoskopu sú
Vodnári príťažliví a priateľskí ľudia. Sú originálni, nezávislí,
svedomití, zvedaví a cieľavedomí. No sú aj náchylní na problémy
s tlakom. Ohrozená je aj ich nervová sústava a vyskytujú sa aj kŕče
v lýtkach a bolesti nôh. Je to pravda? To Vám prezradí Vodnárka Adriana
Macháčová, ktorej v septembri vychádza novinka Keď láska zabíja.
Keď láska zabíja je Váš dvanásty román. Je
v niečom odlišný alebo sa držíte predpísanej línie ako vo vašich
predošlých knihách?
Vyhľadávam
nové a nové témy.
Nechcem čitateľov unavovať, nech nemajú chuť hodiť moju knihu
o stenu. Stále však zostávam verná medziľudským
vzťahom. Poukazujem na
ich premenlivosť a pokúšam sa nastaviť zrkadlo pravdy
nielen ženám, ale i mužom. Rozleptávam vzťahy medzi manželmi, deťmi
a rodičmi, súrodencami. Čitateľom ponúkam akciu, vášeň,
nečakané zvraty a prekvapenia. Láska, zrada, odpustenie, manipulácia, to všetko sú citové
stavy, dôverne známe každému.
Aké pocity Vás sprevádzajú? Sú odlišné napr.
ako pri vašej prvotine?
Ten, kto niečo
napísal, určite bude súhlasiť, že keď už to dokázal, chce byť aj odmenený. Hoci
len príjemnými pocitmi v podobe spokojného čitateľa. To je pre mňa
najdôležitejšie. Zo začiatku som si to neuvedomovala. Oči mi otvorili až negatívne
recenzie. Preto s každou novou knihou pociťujem v prvom rade veľkú
zodpovednosť a snažím sa písať najlepšie ako viem. Overujem si situácie,
miesta, venujem sa psychológii, idem do hĺbky. Chcem, aby moje príbehy boli
dobrými spoločníkmi nielen na chvíle voľna a oddychu, ale aby aj upozornili
na nezvládnuté situácie vo vzťahoch. Pomohli ľuďom zamyslieť sa nad vlastnými
životmi a povedali si, tak toto by som nikdy nechcel zažiť.
Objavili sa u vás bolesti hlavy či iné
neduhy, ktoré Vás sprevádzajú pri písaní kníh?
Pažravosť. Zakaždým,
keď píšem, tak priberiem. Niekedy si želám, aby rovnaký hlad, avšak po knihách, pociťovala aj
spoločnosť. Kníh je totiž toľko, že sa môžeme do sýtosti prejedať. Podaktorým
ľuďom by veru pomohlo, ak by trochu pribrali..:)
Vodnári sa dokážu nadchnúť pre akúkoľvek vec.
Problémy nepúšťajú z rúk, pokiaľ nie sú vyriešené. Riadite sa aj vy týmto
statusom pri vašich knihách?
To je pravda. Veľmi
rýchlo sa nadchnem pre nejakú vec a v kombinácii
s mojim puntičkárstvom je to niekedy až neúnosné. Našťastie, nebojím sa
prekážok, naopak sú pre mňa výzvou a tak všetko, čo začnem, dotiahnem aj
do konca. V každej mojej knihe nájdete aj kúsok zo mňa. Už sa opakujem,
ale písanie je naozaj ako striptíz.:)
Vodnári majú problémy so zvedavosťou
a dodržiavaním termínov. Ako je to u vás? Musí vás vydavateľ naháňať,
aby ste načas odovzdali rukopis alebo je tento mýtus pre Vás tabu?
V mojom prípade
ma vydavateľ nenaháňa. Skôr je to naopak. Rukopis odovzdám včas a čakám.
Za tie roky je to už celý seriál čakaní. Čakám na prvé dojmy redaktorky, ktorá
si knihu prečíta, čakám na pripomienky, čo v texte chýba alebo čoho je tam
priveľa, čakám na konečný verdikt, čakám na recenzie a ohlasy od
čitateľov. Musím však zdôrazniť, že dobré veci vznikajú na základe dobrej spolupráce.
Vydavateľstvo Ikar je skvelý tím, pod ich taktovkou som vydala deväť kníh
a veľmi veľa sa naučila. Som ich dieťa, snažím sa a myslím si, že mi
veria. A aj keď ich občas hnevám, podržia ma.
Aké máte symptómy, keď vojdete do kníhkupectva?
Čo tam hľadáte?
Topím sa v mori
kníh a častokrát neviem objaviť ani tú svoju. Zistila som, že to
najlepšie, čo kníhkupectvá ponúkajú, nikdy nenájdete na predných stoloch.
Milujem knihy, ktoré sa vyznačujú rozprávačskou slobodou a ako votrelci sa dostanú
do môjho tela, hlavy aj každej bunky a zanechajú po sebe stopy. A tak
snorím v poličkách, až kým nenájdem, čo ma osloví.
Prinieslo Vám písanie kníh niečo nové do
života?
Predovšetkým
sebarealizáciu. Som vyrovnanejšia, na mnoho vecí sa dokážem pozrieť triezvo
a s nadhľadom. Kedysi som bola „romantický snílek“. Dnes už viem, že
ak hrdina knihy spácha samovraždu z nešťastnej lásky, nemusí to byť
pravdivé.:)
Sledujete ohlasy čitateľov na vaše knihy? Vyvolávajú
u Vás negatívne alebo pozitívne príznaky?
Isteže. Chcem vedieť, čo sa čitateľom páčilo, čo nie, čo im
v knihe chýbalo. V poslednom čase dostávam veľmi veľa pozitívnych
ohlasov. Ženy mi píšu, že im neraz hovorím z duše, alebo sa v príbehu
našli, či našli niektorú zo svojich priateliek a dej je blízky ich starostiam. Vtedy aj ja pookrejem a cítim teplo
na duši. Teším sa, že som v príbehu zachytila momenty,
ktoré sa vyskytli aj v ich životoch. Mám však aj čitateľky, ktoré neboli
až tak spokojné. Je to prirodzené a chápem to. Veď ešte nikto nenapísal knihu,
čo by sa páčila každému. Popravde však priznávam, že ma to trápi a pri
písaní ďalšej knihy sa snažím, aby som si ich opäť získala, aby pri čítaní unikli každodennosti a, samozrejme,
zostali mi verné.
Máte nejakú fóbiu? Ako sa prejavuje?
Ak by existovala fóbia
z neprečítaných kníh, určite by som sa ňou mohla pochváliť. Stále si
nejaké kupujem a nestíham ich čítať. Ak by to bolo možné, najradšej by som
ich nejakým zázrakom všetky absorbovala do seba a na druhý deň opäť
nakúpila nové.
Máte
nejakú nezabudnuteľnú spomienku z detstva?
Pochádzam
z rozvedeného manželstva. Obaja rodičia mali druhých partnerov. V mnohých
ohľadoch to nebolo jednoduché. Nerada na to myslím. Niekedy si želám, aby sa
niektoré spomienky dali vytesniť z hlavy. V románe Keď láska zabíja
sa venujem práve takýmto pozošívaným vzťahoch. Sú to, predovšetkým, deti, koho
sa najviac dotýkajú nezvládnuté partnerstvá ich rodičov. Dnes mám vlastnú
rodinu a verím, že môj syn Maxim si rád, a najmä často, na svoje
detstvo s láskou spomenie.
Nakoľko je pre Vás dôležitý úspech?
K úspechu
pristupujem s rešpektom. Je ako samota. Čas od času po nej túžite, ale na
druhej strane sa jej obávate. Dôležité je, aby samote a ani úspechu človek
nikdy nepodľahol, pretože v konečnom dôsledku naozaj zostane sám
a o úspech sa nebude mať s kým podeliť. Mňa osobne úspech
obohacuje, ale snažím sa držať pri zemi. Koniec koncov je toho ešte veľa, čo
som nedosiahla.
Prežívate osudy svojich hrdinov alebo máte od
nich odstup?
Skôr prežívam. Keď píšem, prenášam sa
do atmosféry deja a pocitov postáv. Počujem ich smiech, plač, cítim ich radosť
aj trápenia. Nesnažím sa
však ich osudy násilne manipulovať. Sami hľadajú cesty a východiská.
Píšete permanentne alebo čakáte na inšpiráciu?
Keď máte v hlave prázdno, beriete nejaký životobudič?
Inšpirácia je túlavý
kocúr. Niekde na vás čaká, pridá sa k vám na vašej ceste, ale tak rýchlo
ako sa zjaví aj zmizne. Preto so sebou nosím zápisník a to, čo ma zaujme,
si okamžite zapíšem. Neskôr si poznámky čítam a fabulujem dej. Až potom ho
„položím na papier“. Myslím si, že som dobrou pozorovateľkou a veľa
z toho, čo zažijem, počujem a vidím, skrývam do svojich kníh.
A ako inak, každú napísanú stránku, samozrejme, zajedám.:) Skrinka so
sladkosťami je môj životobudič.
Na čom ste sa v poslednom čase dobre
pobavili?
Bavím sa sama na
sebe.:) Často, keď niečo opisujem, tak si to nielen predstavím, ale aj
vyskúšam. Napríklad pri písaní románu Keď láska zabíja som sama zo sebou
tancovala čaču, len aby vznikol tento text: Zmorene
sa prevrátil na bok a pritiahol si paplón k brade. Z kuchynského
kúta sa ozývalo štrnganie tanierov a príborov, počul jemný bzukot starej
mikrovlnky. Zazdalo sa mu, že tancuje čaču. Ča-ča-ča – znelo mu v ušiach.
Ča-ča-ča, rytmicky vlnil bokmi pri troch pomalých a dvoch svižných krokoch.
Ča-ča-ča, Denisa mu kladie ľavú ruku na plece, pravú naťahuje do jeho teplej
dlane...Ča-ča-ča, kolíšu sa v objatí. Cíti jej dotyk, vôňu a známy dych
na tvári... Alebo je to Simona?
Ako oddychujete?
Kniha je môj najlepší
relax. Boubou (kokeršpaniel) sa ku mne pritúli, jeho dlhé čierne ušká ma
šteklia na zápästiach a čítame si.
Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.
A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa nepravidelnej životospráve.
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Adriana Macháčová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára