27. 8. 2016

Netradičné očné kvapky s Adrianou Macháčovou

Adriana je slovenská spisovateľka, ktorá hniezdi na našom trhu už niekoľko rokov. Jej tvorba je určená predovšetkým ženám, zameriava sa na medziľudské a partnerské vzťahy, odkrýva zložité problémy a poukazuje na dôležitosť lásky a porozumenia.
Podľa horoskopu sú Vodnári príťažliví a priateľskí ľudia. Sú originálni, nezávislí, svedomití, zvedaví a cieľavedomí. No sú aj náchylní na problémy s tlakom. Ohrozená je aj ich nervová sústava a vyskytujú sa aj kŕče v lýtkach a bolesti nôh. Je to pravda? To Vám prezradí Vodnárka Adriana Macháčová, ktorej v septembri vychádza novinka Keď láska zabíja.

Keď láska zabíja je Váš dvanásty román. Je v niečom odlišný alebo sa držíte predpísanej línie ako vo vašich predošlých knihách?
Vyhľadávam nové a nové témy. Nechcem čitateľov unavovať, nech nemajú chuť hodiť moju knihu o stenu. Stále však zostávam verná medziľudským vzťahom. Poukazujem na ich premenlivosť a pokúšam sa nastaviť zrkadlo pravdy nielen ženám, ale i mužom. Rozleptávam vzťahy medzi manželmi, deťmi a rodičmi, súrodencami. Čitateľom ponúkam akciu, vášeň, nečakané zvraty a prekvapenia. Láska, zrada, odpustenie, manipulácia, to všetko sú citové stavy, dôverne známe každému.
 
Aké pocity Vás sprevádzajú? Sú odlišné napr. ako pri vašej prvotine?
Ten, kto niečo napísal, určite bude súhlasiť, že keď už to dokázal, chce byť aj odmenený. Hoci len príjemnými pocitmi v podobe spokojného čitateľa. To je pre mňa najdôležitejšie. Zo začiatku som si to neuvedomovala. Oči mi otvorili až negatívne recenzie. Preto s každou novou knihou pociťujem v prvom rade veľkú zodpovednosť a snažím sa písať najlepšie ako viem. Overujem si situácie, miesta, venujem sa psychológii, idem do hĺbky. Chcem, aby moje príbehy boli dobrými spoločníkmi nielen na chvíle voľna a oddychu, ale aby aj upozornili na nezvládnuté situácie vo vzťahoch. Pomohli ľuďom zamyslieť sa nad vlastnými životmi a povedali si, tak toto by som nikdy nechcel zažiť.

Objavili sa u vás bolesti hlavy či iné neduhy, ktoré Vás sprevádzajú pri písaní kníh?
Pažravosť.  Zakaždým, keď píšem, tak priberiem. Niekedy si želám, aby rovnaký hlad, avšak po knihách, pociťovala aj spoločnosť. Kníh je totiž toľko, že sa môžeme do sýtosti prejedať. Podaktorým ľuďom by veru pomohlo, ak by trochu pribrali..:)

Vodnári sa dokážu nadchnúť pre akúkoľvek vec. Problémy nepúšťajú z rúk, pokiaľ nie sú vyriešené. Riadite sa aj vy týmto statusom pri vašich knihách?
To je pravda. Veľmi rýchlo sa nadchnem pre nejakú vec a v kombinácii s mojim puntičkárstvom je to niekedy až neúnosné. Našťastie, nebojím sa prekážok, naopak sú pre mňa výzvou a tak všetko, čo začnem, dotiahnem aj do konca. V každej mojej knihe nájdete aj kúsok zo mňa. Už sa opakujem, ale písanie je naozaj ako striptíz.:)

Vodnári majú problémy so zvedavosťou a dodržiavaním termínov. Ako je to u vás? Musí vás vydavateľ naháňať, aby ste načas odovzdali rukopis alebo je tento mýtus pre Vás tabu?
V mojom prípade ma vydavateľ nenaháňa. Skôr je to naopak. Rukopis odovzdám včas a čakám. Za tie roky je to už celý seriál čakaní. Čakám na prvé dojmy redaktorky, ktorá si knihu prečíta, čakám na pripomienky, čo v texte chýba alebo čoho je tam priveľa, čakám na konečný verdikt, čakám na recenzie a ohlasy od čitateľov. Musím však zdôrazniť, že dobré veci vznikajú na základe dobrej spolupráce. Vydavateľstvo Ikar je skvelý tím, pod ich taktovkou som vydala deväť kníh a veľmi veľa sa naučila. Som ich dieťa, snažím sa a myslím si, že mi veria. A aj keď ich občas hnevám, podržia ma.
 
Aké máte symptómy, keď vojdete do kníhkupectva? Čo tam hľadáte?
Topím sa v mori kníh a častokrát neviem objaviť ani tú svoju. Zistila som, že to najlepšie, čo kníhkupectvá ponúkajú, nikdy nenájdete na predných stoloch. Milujem knihy, ktoré sa vyznačujú rozprávačskou slobodou a ako votrelci sa dostanú do môjho tela, hlavy aj každej bunky a zanechajú po sebe stopy. A tak snorím v poličkách, až kým nenájdem, čo ma osloví.

Prinieslo Vám písanie kníh niečo nové do života?
Predovšetkým sebarealizáciu. Som vyrovnanejšia, na mnoho vecí sa dokážem pozrieť triezvo a s nadhľadom. Kedysi som bola „romantický snílek“. Dnes už viem, že ak hrdina knihy spácha samovraždu z nešťastnej lásky, nemusí to byť pravdivé.:)

Sledujete ohlasy čitateľov na vaše knihy? Vyvolávajú u Vás negatívne alebo pozitívne príznaky?
Isteže. Chcem vedieť, čo sa čitateľom páčilo, čo nie, čo im v knihe chýbalo. V poslednom čase dostávam veľmi veľa pozitívnych ohlasov. Ženy mi píšu, že im neraz hovorím z duše, alebo sa v príbehu našli, či našli niektorú zo svojich priateliek a dej je blízky ich starostiam. Vtedy aj ja pookrejem a cítim teplo na duši. Teším sa, že som v príbehu zachytila momenty, ktoré sa vyskytli aj v ich životoch. Mám však aj čitateľky, ktoré neboli až tak spokojné. Je to prirodzené a chápem to. Veď ešte nikto nenapísal knihu, čo by sa páčila každému. Popravde však priznávam, že ma to trápi a pri písaní ďalšej knihy sa snažím, aby som si ich opäť získala, aby pri čítaní unikli každodennosti a, samozrejme, zostali mi verné.
 
Máte nejakú fóbiu? Ako sa prejavuje?
Ak by existovala fóbia z neprečítaných kníh, určite by som sa ňou mohla pochváliť. Stále si nejaké kupujem a nestíham ich čítať. Ak by to bolo možné, najradšej by som ich nejakým zázrakom všetky absorbovala do seba a na druhý deň opäť nakúpila nové.

Máte  nejakú nezabudnuteľnú spomienku z detstva?
Pochádzam z rozvedeného manželstva. Obaja rodičia mali druhých partnerov. V mnohých ohľadoch to nebolo jednoduché. Nerada na to myslím. Niekedy si želám, aby sa niektoré spomienky dali vytesniť z hlavy. V románe Keď láska zabíja sa venujem práve takýmto pozošívaným vzťahoch. Sú to, predovšetkým, deti, koho sa najviac dotýkajú nezvládnuté partnerstvá ich rodičov. Dnes mám vlastnú rodinu a verím, že môj syn Maxim si rád, a najmä často, na svoje detstvo s láskou spomenie.

Nakoľko je pre Vás dôležitý úspech?
K úspechu pristupujem s rešpektom. Je ako samota. Čas od času po nej túžite, ale na druhej strane sa jej obávate. Dôležité je, aby samote a ani úspechu človek nikdy nepodľahol, pretože v konečnom dôsledku naozaj zostane sám a o úspech sa nebude mať s kým podeliť. Mňa osobne úspech obohacuje, ale snažím sa držať pri zemi. Koniec koncov je toho ešte veľa, čo som nedosiahla.

Prežívate osudy svojich hrdinov alebo máte od nich odstup?
Skôr prežívam. Keď píšem, prenášam sa do atmosféry deja a pocitov postáv. Počujem ich smiech, plač, cítim ich radosť aj trápenia. Nesnažím sa  však ich osudy násilne manipulovať. Sami hľadajú cesty a východiská.

Píšete permanentne alebo čakáte na inšpiráciu? Keď máte v hlave prázdno, beriete nejaký životobudič?
Inšpirácia je túlavý kocúr. Niekde na vás čaká, pridá sa k vám na vašej ceste, ale tak rýchlo ako sa zjaví aj zmizne. Preto so sebou nosím zápisník a to, čo ma zaujme, si okamžite zapíšem. Neskôr si poznámky čítam a fabulujem dej. Až potom ho „položím na papier“. Myslím si, že som dobrou pozorovateľkou a veľa z toho, čo zažijem, počujem a vidím, skrývam do svojich kníh. A ako inak, každú napísanú stránku, samozrejme, zajedám.:) Skrinka so sladkosťami je môj životobudič.

Na čom ste sa v poslednom čase dobre pobavili?
Bavím sa sama na sebe.:) Často, keď niečo opisujem, tak si to nielen predstavím, ale aj vyskúšam. Napríklad pri písaní románu Keď láska zabíja som sama zo sebou tancovala čaču, len aby vznikol tento text: Zmorene sa prevrátil na bok a pritiahol si paplón k brade. Z kuchynského kúta sa ozývalo štrnganie tanierov a príborov, počul jemný bzukot starej mikrovlnky. Zazdalo sa mu, že tancuje čaču. Ča-ča-ča – znelo mu v ušiach. Ča-ča-ča, rytmicky vlnil bokmi pri troch pomalých a dvoch svižných krokoch. Ča-ča-ča, Denisa mu kladie ľavú ruku na plece, pravú naťahuje do jeho teplej dlane...Ča-ča-ča, kolíšu sa v objatí. Cíti jej dotyk, vôňu a známy dych na tvári... Alebo je to Simona?
 
Ako oddychujete?
Kniha je môj najlepší relax. Boubou (kokeršpaniel) sa ku mne pritúli, jeho dlhé čierne ušká ma šteklia na zápästiach a čítame si.

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa nepravidelnej životospráve.

Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Adriana Macháčová

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára