Predstavujem Vám novinku z dielne vydavateľstva Motýľ Dievča, ktoré prežilo z pera Jessicy Knoll.
Zröntgenujte pútavý úryvok, v ktorom aj tajomstvá majú svoje tiene. Ako dokáže jedno tajomstvo zmeniť naoko dokonalý život mladej ženy? Na tento napínavý a dramatický príbeh obalený láskou sa môžete tešiť už v polovici októbra.
Knihu si môžete objednať TU.
JEJ DOKONALÝ ŽIVOT JE IBA DOKONALÉ KLAMSTVO
Hlavná hrdinka Ani to mala v detstve
ťažké. Ešte ako tínedžerku ju poznačila šokujúca udalosť, ktorá všetko zmenila.
Teraz má však to, po čom vždy túžila. Je úspešnou novinárkou, má drahé a
štýlové oblečenie a solventného snúbenca. Je len krôčik od perfektného
života.
Lenže Ani skrýva
tajomstvo.
Tajomstvo,
ktoré ju dobieha a hrozí, že pravda sa vyplaví na povrch a zničí všetko, čo tak
dlho budovala.
Bola naozaj iba nevinnou obeťou?
Silná a sebavedomá žena,
ktorá chce mať všetko, no tají desivú pravdu. Má však srdce, ktoré je väčšie,
než sa zdá. Zničí prerušené mlčanie Anin svet alebo ju konečne oslobodí?
Zdanlivo
jednoduchý príbeh naberá rýchle a temné obrátky.
Úryvok:
Prvá kapitola
Obzerala som si nôž vo svojej ruke.
„To je Shun. Cítite, aký je ľahký oproti nožu Wüsthof?“ Pri skúšaní som si tou
bosoráckou čepeľou pichla do prsta. Rúčka mala byť odolná voči vlhkosti, ale
v mojom zovretí bola hneď mokrá. „Myslím, že jeho dizajn sa viac hodí
k ľuďom vašej postavy.“ Zdvihla som zrak na predavača, ktorý sa
odhodlával vysloviť slovo, ktoré nízke dievčatá tak veľmi túžia počuť: „chudá“.
„Ste drobná.“ Usmial sa na mňa, akoby mi to malo lichotiť. Štíhla, elegantná,
pôvabná – to je kompliment, ktorý by ma hádam dostal. Ďalšia ruka,
o niekoľko odtieňov bledšia od mojej, sa objavila na scéne a schytila
rúčku. „Môžem ho vyskúšať?“ Aj naňho som musela zdvihnúť zrak: môj snúbenec.
Toto slovo mi nikdy tak veľmi neprekážalo ako to, čo malo prísť po ňom.
Manžel. To slovo pevne zväzovalo ako korzet, pričom mliaždilo orgány,
a nával paniky mi stúpal do krku s jasným zvukom núdzového signálu.
Mohla by som sa rozhodnúť, že ho z rúk nepustím. Čepeľ z kovaného
niklu a nehrdzavejúcej ocele sa mi vyšmykne (značky Shun, asi sa mi páči
predsa len trochu viac) a nečujne skončí v jeho bruchu. Predavač by
zo seba pravdepodobne vydal len jednoduché, dôstojné „Och!“. Za ním by začala
jačať matka s usopleným dieťaťom. Asi by ste ju nazvali nebezpečnou
kombináciou znudenej a teatrálnej ženy, keď by radostne a zároveň
uplakane opisovala útok novinárom, ktorí by sa v húfoch dohrnuli na scénu.
Otočila som nôž, skôr než som sa mohla vrhnúť vpred, skôr než sa všetky svaly môjho tela, vždy v stave
najvyššej pohotovosti, zmrštili, akoby boli ovládané autopilotom.
„Som taký
vzrušený,“ povedal Luke, keď sme vyšli z predajne Williams-Sonoma
a vydali sa na Päťdesiatu deviatu ulicu. Stále sme na koži cítili mrazivú
klimatizáciu. „A ty?“ „Veľmi sa mi páčia tie poháre na červené víno.“
Preplietla som si prsty s jeho prstami, aby som mu ukázala, ako veľa to
pre mňa znamená. Myšlienka na „súpravy“ vo mne vyvolávala zúrivosť. Určite skončíme so šiestimi taniermi na chlieb, štyrmi taniermi na šalát a ôsmimi
taniermi na hlavný chod a nikdy nedokúpim zvyšok ich malej porcelánovej
rodinky. Budú trucovať na kuchynskom stole, Luke mi zakaždým navrhne, že ich
odloží, a ja ho okríknem: „Ešte nie,“ kým ma jedného dňa, dávno po svadbe,
posadne náhle, šialené nutkanie zviezť sa metrom číslo 4 alebo 5, vraziť do
obchodu Williams-Sonoma ako bojovníčka Martha Stewartová, len aby som zistila,
že už prestali predávať vzor s Louvrom, ktorý sa nám pred rokmi zapáčil.
„Skočíme na pizzu?“ spýtala som sa. Luke sa zasmial a uštipol ma do boku.
„Kam to všetko do teba vojde?“ Moja ruka zostala nehybne zakliesnená
v jeho ruke. „Podľa mňa je to celé o dobrom tréningu. Umieram od
hladu.“ Bola to lož. Stále mi bolo zle z hrubého sendviča Reuben, ktorý
som zjedla na obed. Bol ružový a prehnane zaplnený ako nejaká pozvánka na
svadbu. „Zájdeme do Patsy’s?“ Snažila som sa, aby to znelo, že mi to práve
prišlo na myseľ, no v skutočnosti som už dlhšie fantazírovala o tom,
ako si trhám kúsok koláča z Patsy’s, pričom sa predo mnou ťahajú motúzy
bieleho syra, no netrhajú sa. Musím pevne priškripnúť koláč medzi prstami
a ťahať, bonusová kvapôčka mozzarelly mi vykĺzne na iný koláč. Tento mokrý
sen sa mi neustále odohrával v hlave od minulého štvrtka, keď sme sa
rozhodli, že v nedeľu konečne zájdeme na matriku. („Ľudia sa
vypytujú, Tif.“ „Viem, mami, vybavíme to.“ „Svadba je už o päť mesiacov!“) „Nie som
hladný,“ povedal Luke a pokrčil plecami, „ale ak máš na to naozaj chuť…“
To je ale tímový hráč. Držali sme sa za ruky naďalej, aj keď sme prechádzali
cez Lexington Avenue a uhýbali sa skupinkám žien so svalnatými nohami,
ktoré mali na sebe biele vychádzkové šortky a podporné topánky
a predvádzali všetko, čo zohnali v obchode Victoria’s Secret na
Piatej Avenue a čo sa nedá zohnať v Minnesote; kavalérii dievčat z
Long Islandu sa zasa remienky ich gladiátoriek obtáčali okolo lichotivých lýtok
ako kožený vinič na strome. Pozreli sa na Luka. Pozreli sa na mňa. Vôbec
o tom nepochybovali. Neúnavne som drela, aby som mu bola dôstojnou
partnerkou, ako Carolyn pre JFK Juniora. Zabočili sme vľavo, kráčali sme po
Šesťdesiatej ulici a potom sme šli doprava. Bolo len päť hodín popoludní,
keď sme prechádzali cez Tretiu Avenue, kde sme našli nejaké voľné stoly.
Zábavní Newyorčania chodili stále na brunch. Tiež som k nim patrila.
„Budete jesť vonku?“ spýtala sa hosteska. Prikývli sme. Z prázdneho stola
schmatla dva jedálne lístky a dala nám znamenie, aby sme ju nasledovali.
„Môžem vás poprosiť o víno Montepulciano?“ Hosteska zdvihla pobúrene
obočie. Viem si živo predstaviť, o čom asi premýšľala – to je predsa práca
čašníka – ja som sa však na ňu sladko usmiala: Vidíte, aká som milá? A aká
ste vy nerozumná? Mali by ste sa za seba hanbiť. Otočila sa k Lukovi.
„A vy?“ „Iba vodu.“ Len čo odišla, Luke poznamenal: „Nechápem, ako môžeš
piť červené víno, keď je vonku tak horúco.“ Pokrčila som plecami. „Biele sa mi
jednoducho k pizzi nehodí.“ Biele víno som si vyhradila pre večery, keď
som sa cítila uvoľnená a krásna. Keď som v sebe našla schopnosť
ignorovať cestoviny na jedálnom lístku.
