Citadella

Jiří S. Kupka - Krvavé jahody

Podľa prídelu chleba zistíte, koľko vám ostáva života

Kategória: Imunomodulátory/Antipsychotiká

Účinné látky: Pomáha v beznádejných situáciách. Dodáva nádej na lepší život. Verí spravodlivosť.

Dávkovanie: Používať viac dní, odporúča sa minimálne dávkovanie denne 40 strán. Majte po ruke vreckovky a niečo sladké, pomôže aj tvrdší alkohol. Počet tabliet – 320.

Vedľajšie účinky: Nočné mory, nespavosť, pomočovanie. Strach z ľudí, nedôvera. Nakupovanie potravín do zásoby.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Viete, trápi ma, prečo po vojne... a koľko je to už rokov... prečo sa nikdy nespomínajú gulagy, že tam zahynuli tisícky ľudí, tisícky ľudí otrávili, nahnali do barákov, poliali, zapálili... a tí neboráci zhoreli zaživa... (z rozhovoru s Věrou Sosnarovou)

7.mája 1945 ľudia prežívali opojenie z porážky Nemeckej ríše, konca vojny a oslobodenia Československej republiky. Věra však na tento deň nikdy nezabudne. S matkou a deväťročnou sestrou boli násilne odvlečené z oslobodeného Brna. Odrazu sa všetky tri ocitli vo svete vybuchujúceho zla. Ich prvá zastávka je bitúnok, kde stretávajú ostatných zatknutých rôznych národností. Postupne sa pešo presúvajú viac na východ. Niekoľko dní strávia v Mikulove pod holým nebom s minimálnym prídelom jedla, či na brehu Dunaja. Keď ich naložia v neľudských podmienkach do dobytčákov, ich obavy sa naplnia. Konečná stanica je Rusko-Sibír. Po štyroch mesiacoch sa zajatci tešia na teplú polievku, posteľ a rozkúrenú pec. Hlúčik brnianskych žien a detí však skončí v polorozpadnutom baráku, po kolená v snehu a na slame. Z nádeje do pekla. Gulag. Pár dní po príchode zomiera Věrina matka. Prežila peklo na zemi. Otročila v baniach, továrňach, na poliach...

O to desivejšie bolo prebudenie. Čiesi ruky zvonku schytili posuvné dvere a roztvorili ich na doraz, až to zahrmelo. Věra sa prebudila, ale to sa už nad ňou skláňal Mongol, ktorému hovorili Dichan, a sťahoval z nej nohavičky. „Mami!“ vykríkla, ale mamu držali bokom. Jeden chlap vsunul mame penis do úst a druhý zozadu medzi stehná. Věra sa chcela brániť, ale vojak zvaný Alžapar jej zvieral ruky.

Jiří S. Kupka zachytáva v románe Krvavé jahody dramatické okamihy našich dejín. Ústrednou postavou pre napísanie tohto diela sa mu stala Věra Sosnarová, ktorá sa po tridsiatich rokoch rozhodla prelomiť svoje mlčanie o krutej minulosti.

Autor si už v úvodných stranách pripravil pre čitateľa poriadnu dávku nechutností a nespravodlivosti. Bez príkras, desivo a priamo opisuje začiatok odvlečenia matky s dvomi deťmi, ktoré skončili na bitúnku. Sú nútené spať na mŕtvych koňoch. Nepredstaviteľné a odporné. Publikum sa len s veľkým sebazaprením púšťa do ďalších strán, kde na nevinné ženy čaká nové bezprávie a odporné zverstvá. Kupka vierohodne vykresľuje úmorné pochody, noci plné hrôzy v Budapešti, prvé straty na životoch. 

Stručne vstupuje do životov niektorých väzňov, čitateľ spoznáva aj ich pohnuté osudy pred vojnou a počas nej. Odrazu sa ocitáte celé týždne v dobytčích vagónoch bez jedinej prikrývky, s jedným vedrom a kúskom jedla. Hlavná postava vie, že nádej, že sa vrátia domov, zmizla. Viera, že sa niekto postaví za ich spravodlivosť, zomrela tam na koľajniciach. Stávate sa svedkom bezcitnosti a krutosti vojakov. Transport často stojí, ženy sú bité a znásilňované. Kupka čitateľa absolútne nešetrí. Text sa číta pomerne ťažko, so slzami v očiach, no oproti novým kapitolám je to len malé zrnko zverstiev, ktoré na Věru a jej sestru ešte len čakajú.