24. 8. 2019

Tara Lynn Masihová - Moje skutočné meno je Hanna


Niekedy je ťažšie udržať svoje telo pri živote, než rozbehnúť sa v ústrety smrti

Kategória: Sedatíva/Nootropiká

Účinné látky: Vyživuje dušu, nahrádza jedlo. Zlepšuje zrak. Upevňuje vzťahy v rodine. Dodáva energiu a vitalitu.

Dávkovanie: Najlepšie užívať po jedle, ale len niekoľko strán. Nezabúdajte dopĺňať tekutiny. Počet tabliet – 238.

Vedľajšie účinky: Ťažká apatia, citlivosť na svetlo. Klaustrofóbia. Prejedanie sa.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Nikdy sa nevzdávajte! Nikdy nestrácajte chuť žiť. Na svete sa dejú veci, ktoré nedokážeme vysvetliť či naplánovať. Všetky naše činy však vedú k niečomu inému.

Mala len štrnásť rokov, keď do jej malebnej dedinky Kwasóva na Ukrajine vtrhne Hitlerová armáda. NKVD im skonfiškovala koberce, oblečenie, kožuchy a knihy. Armáda Wehrmacht znásobila počet vojakov, robia „čistky“, prebiehajú transporty. Židia majú zakázané opustiť Európu. Hanna sleduje, ako nacisti odvážajú vyčerpaných Židov do pracovných táborov a get. Je svedkom toho, ako ľuďom berú dobytok, jedlo a ako ničia domy, obchody. Celá rodina žije v ustavičnom strachu, no prídu aj horšie časy. V októbri 1942 s trochou jedla a niekoľkými kusmi oblečenia utekajú do lesa, aby sa skryli pred Nemcami. No čoskoro ani les nie je bezpečný a sú nútení utiecť a uchýliť sa do podzemných jaskýň, kde zažívajú peklo a bojujú o holý život.

Sonia porodí dievčatko v septembri 1943. V jaskyniach sa hodiny ozývajú jej neľudské stony. Zakrývam si uši rukami. Takže toto je pôrod? pomyslím si. Prečo by ho chcel niekto podstúpiť? „Poď sem, Hanna,“ zavolá na mňa mama, keď sa Sonia utíši. „Je to divčatko!“ V hlase jej počujem úľavu.

Moje skutočné meno je Hanna je príbeh, ktorý osloví čitateľov, ktorí prahnú po románoch z druhej svetovej vojny. Tara Lynn Masihová v svojom príbehu nazrela pod pokrievku jednej židovskej rodiny. Ústrednou postavou je štrnásťročná Hanna, ktorá sa stáva tichým pozorovateľom toho, ako sa jej život zo dňa na deň mení na peklo. S nepochopením sleduje, ako Nemci pustošia jej dedinu, ako zabíjajú nevinných ľudí. Obchody zívajú prázdnotou, miznú židovskí obchodníci, miestna polícia rozdáva kartičky s prídelmi aj na to málo jedla, čo je k dispozícií. Hanna vidí veci, ktoré vidieť nechce, no ak chce prežiť, nemá na výber.

Autorka stavila príbeh do citlivej roviny, snaží sa u čitateľa vyvolať nepokoj a pocit strachu. Už po prečítaní prvých strán je jasné, že sa jej to podarilo. Román je však písaný veľmi jednoducho, vyrozprávaný očami dospievajúceho dievčaťa. Dej sa od začiatku nesie na vlne napätia, ktorú prebíja všadeprítomný strach a bezmocnosť.  Text je plynulý, Masihovej štýl je čistý a priamy. Doslova chytí čitateľa za srdce. Tak ako mnoho iných autorov aj Tara Lynn Masihová načrela do dejín druhej svetovej vojny a verne zachytáva šokujúce udalosti vtedajšej doby. Poukazuje na nezmyselnosť vojny a jej následky. Je vidieť, že si perfektne naštudovala históriu poľských Židov.  Aj tu nájdete okrem holokaustu všetky informácie o zvykoch Židov, o ich utláčaní, deportovaní, vraždení, o hanobení ich cti, či zverstvá, ktoré nacisti páchali na nevinných ľuďoch.

Tara Lynn Masihová ich však podáva s veľkým citom, veľkú úlohu v príbehu zohráva ľudskosť a ochota pomôcť. Text sa číta rýchlo, dej nie je rozvláčny či hutný, autorka sa vyhla zbytočným opisom a sústreďuje sa skôr na pocitovú stránku hlavnej postavy. Popritom nezabúda ani na plynulosť či chronológiu príbehu. Aj keď je to román o holokauste, autorka má ten výnimočný dar, že dokáže aj desivú minulosť presvietiť lúčmi slnka. Opisy prostredia a prírody malebného Kwasóva na vás zapôsobia svojou neopakovateľnou atmosférou.

Opúšťa nás vôľa žiť, rovnako ako keď sa dym z varenia kedysi predieral k puklinám v strope a vetracím otvorom von. Otec to začína vnímať. Prikáže nám zhromaždiť sa v jaskyni tety Maye. Posadáme si do kruhu, lebo nemáme dosť síl stáť. Otec zapáli hrubú sviecu a položí ju na zem do stredu kruhu. Poslednú sviečku si šetril na špeciálnu príležitosť. Toto je ona.