24. 6. 2019

Inéz Melichová - Pomsta za neveru


Predstavujem Vám v poradí tretiu knihu Inéz Melichovej Pomsta za neveru. Autorka sa tentoraz priklonila k žánru triler. V románe nie je núdza o napätie, prekvapivé zvraty  a desivú atmosféru, ale nájdete v ňom aj jemnú romantickú linku. 

Hlavná hrdinka Paula sa nechtiac dostane do víru udalostí, kvôli ktorým sa jej život ocitne v ohrození. Postupne odhaľuje mrazivé tajomstvá, ktoré ju privedú k jej bývalej láske, no zároveň sa dostane do hľadáčika vraha. Nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá a Paula bude musieť zapojiť všetok svoj dôvtip a odvahu, aby sa ďalšou obeťou v poradí nestala ona sama.

Ak máte radi tajomstvá, záhady, premyslené zápletky, akciu, ale aj nádych romantiky a horúcej vášne, táto kniha splní vaše očakávania. 

 
Paula sa po zmiznutí svojej sokyne ocitne medzi podozrivými. Aby dokázala svoju nevinu, pokúsi sa jej záhadné zmiznutie objasniť sama. Nájdu sa telá ďalších osôb a všetko nasvedčuje tomu, že nezvestná Marta sa stala obeťou nebezpečného psychopata, ktorý má svoje plány aj s Paulou. Medzitým ju však vyhľadá jej bývalý priateľ a neočakávane do jej života vstúpi aj ďalší muž. Jej túžbu po úprimnej láske využije vrah a ona musí zaplatiť až príliš vysokú daň. 


Úryvok: 

 Nemotorne preliezla cez okno a dávala pozor, aby sa neporanila na klincoch, trčiacich z drevených trámov. Vo vnútri ju ovalil pach vlhkosti, moču a zatuchliny. Na zemi sa povaľovali črepiny rozbitých fliaš. Opatrne pomedzi ne našľapovala a cítila sa ako na mínovom poli. Tam, kde neboli črepy, sa rozprestierali biele fľaky od vtáčieho trusu a na zemi uvidela aj pár mŕtvych vtákov, z ktorých zostali len zvyšky peria a ohlodané kosti. Na stenách zbadala načmárané pentagramy a rôzne divné symboly, ktoré  nepochybne súviseli so satanizmom. Striaslo ju od hnusu. Vedela si predstaviť, že sa nájdu blázni, schopní robiť na tomto mieste satanistické rituály. Zostávalo jej dúfať, že cez deň žiadneho z nich  nestretne.
Vošla do chodby a pokúsila sa zorientovať. Nachádzala sa na opačnej strane ako miestnosť, kam sa potrebovala dostať. Prešla úzkou chodbou do veľkej haly. Oproti hlavným vstupným dverám bol umiestnený obrovský kamenný kozub. Hneď vedľa nich zbadala doskami zakrytý otvor v podlahe, kadiaľ sa s najväčšou pravdepodobnosťou vchádzalo do pivnice. Z haly viedli na poschodie zhnité drevené schody. Paula sa potešila, že miestnosť, ktorú hľadala, je na prízemí. Čím hlbšie sa dostávala do útrob domu, tým väčšiu úzkosť pociťovala. Na špinavej a popraskanej dlažbe ležala kopa odpadkov. Paula si vzdychla a neochotne pokračovala ďalej, smerom do náprotivnej časti domu. Rýchlo kráčala a počítala izby. Na jej prekvapenie narátala ich iba štyri, presne toľko, koľko bolo okien. Jedna izba, jedno okno. Presne tak, ako predpokladala. Podišla  k posledným dverám a vstúpila do štvrtej miestnosti.
Paula  usúdila, že to mohla byť kuchyňa. Podlaha tu bola vydláždená dlaždicami neidentifikovateľnej farby a v rohu stáli zvyšky niečoho, čo mohlo byť v minulom živote kachľová pec.
Ten, kto kreslil plánik, sa neunúval vyznačiť okná, preto sa nedokázala zorientovať.  Tam, kde mala byť piata miestnosť, bol len  múr. Miestnosť vyznačená na plániku v skutočnosti neexistovala, alebo plán domu zle pochopila a stála na nesprávnom mieste. Rozhodla sa, že sa vráti, hoci ju hnevalo, že riskovala úplne zbytočne. Plánik bol k ničomu. Nešlo jej do hlavy, prečo neexistujúca izba je vyznačená hrubšími čiarami. Uvažovala, či sa za múrom neskrýva ďalšia miestnosť, ibaže múr, za ktorým sa mala nachádzať, bol vonkajší, obvodový.
Vyšla na chodbu a pohrúžená do svojich myšlienok sa pobrala smerom k provizórnemu východu. Nechcela si pripustiť, že sa dostala do slepej uličky. Najviac ju trápilo, že jej nemal kto pomôcť. Jediný, o kom si myslela, že by ju dokázal ochrániť, bol Marek. No vrah jej poslal jasný odkaz, ako veľmi sa mýli.
Keď prechádzala cez halu s kozubom, zrak jej spočinul na zvláštnom výjave, ktorý jej na pár sekúnd vyrazil dych. Všimla si to až teraz, lebo cestou sem hľadela iba pred seba a v hale jej pozornosť odpútali odpadky rozhádzané po zemi. Avšak z tejto perspektívy tomu nemohla uniknúť. V kúte ležala na kamennom podstavci mŕtva podrezaná mačka. Biela kožušina na krku bola zaschnutá od krvi a krvou bola postriekaná aj stena za ňou, čo dokazovalo, že keď jej prerezali tepny, srdce ešte bilo a krv prúdiaca do hlavy sa rozprskla všade navôkol. Na zemi pod podstavcom sa utvorila lepkavá čierna mláka. Paula pocítila, ako sa jej roztriasol žalúdok. Zrýchlila krok a vzápätí započula šramot. Inštinktívne zastala, pátrajúc po zdroji zvuku. Dovnútra sa cez zatlčené dosky na oknách tisli posledné lúče zapadajúceho slnka, ale opäť zavládlo nehybné ticho.
Zadýchane sa náhlila k východu a až vtedy si nejakým šiestym zmyslom uvedomila, že tu nie je sama. Nebol to iba vágny pocit, ale vedomie hraničiace s istotou. Stiahlo jej hrdlo a cítila, ako sa jej zmocňuje panika. Z dverí za ňou sa vynoril tmavý pás, pozorovala, ako sa zväčšuje, naťahuje k nej ruky, ktorých tiene na stene vyzerali ako pazúry dravca.