Anne Frasierová - Svedectvá tiel

Každá mŕtvola má svoj príbeh

Kategória: Nootropiká/Antitusiká

Účinné látky: Lepšie vnímanie zaostrené na zmysly. Dodáva nádej a verí v nápravu ľudí. Učí nové veci.

Dávkovanie: Zababušte sa do huňatej deky, nalejte si pohárik červeného vína, užívajte každý deň v pravidelných intervaloch. Počet tabliet – 312.

Vedľajšie účinky: Strach z uzatvorených miestností. Mierna paranoja. Averzia na okolie.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Aby dokázala čeliť prítomnosti, musí sa vrátiť do minulosti. Minulosť však ukrýva tajomstvá a krutú pravdu, ktorá poznačila jej život. Už nikdy nebude ako predtým. Prežila, lebo sa HO naučila prečítať.

Jude bola unesená. Tri roky žila v dome väzniteľa. Izolácia od ľudí a v tme jej vycibrili iné zmysly. Aby prežila, naučila sa v únoscovi čítať. Keď sa jej podarí utiecť, vracia sa domov, no tam, kde bola šťastná, ju nahradila iná žena. Podstúpi vyšetrenia a nové testy, aby sa mohla vrátiť k práci vyšetrovateľky. Kolega Uriah Ashby jej návratom nie je nadšený a považuje ju za psychicky labilnú. Jej schopnosť prečítať ľudí považuje za bláznovstvo. Jude len s ťažkosťami zvláda návrat do reálneho života, je osamelá, bojuje s klaustrofóbiou, trpí štokholmským syndrómom. Vyšetruje vraždy tínedžeriek a vracia sa k starým odloženým prípadom zmiznutých dievčat. Hoci dievčatá spáchali samovraždu, niečo tu nesedí. Existuje nejaké spojenie medzi nezvestnými dievčatami a novými vraždami?

Jude kdesi hlboko vo vnútri čosi pichlo. Pokúšala sa pomenovať ten pocit, chytiť ho, ako unikal, ignorovať ho, keď ho nevedela zaradiť. Ďalší výkrik a smiech. Pocit sa vrátil. Bodová bolesť. Keď si konečne uvedomila, čo to bolo, prekvapene sa nadýchla. Pred minútou panikárila, ale teraz pocítila strach. Hlboký, nevysvetliteľný strach. Ten druh strachu bez pevných základov, ten druh, čo nemal tvár, meno a nedával zmysel.

Annie Frasierová už v úvode dokáže čitateľa poriadne navnadiť. Len v krátkosti oboznamuje publikum s tým, ako hlavná postava žila v područí únoscu, ktorý vzápätí zomiera jej rukou. Autorka od začiatku stavila na akčnosť a necháva čitateľa v neistote, ktorú strieda zvedavosť. Čitateľ pociťuje veľké sympatie k hlavnej ženskej postave, ktorá sa napriek mužovi, ktorý ju poznačil, nevzdáva a chce sa začleniť do bežného života, no na druhej strane jej chýba život s únoscom. Frasierová predstavuje vyšetrovateľku v inom svetle ako je v bežných kriminálkach zvykom. Netypická postava priťahuje veľkú pozornosť a publikum sa stáva súčasťou jej súkromného a profesionálneho života. Pôsobí jednoducho aj napriek svojej schopnosti, má ľudské jednanie a v deji má presne stanovené miesto, no autorka vedie jej kroky rôznymi smermi. Spoločnosť jej robí kolega, policajt, ktorý sa nevie vyrovnať so smrťou manželky, v slabých chvíľkach holduje alkoholu, čo je zas bežná črta vyšetrovateľov, ktorá sa v románoch štandardne objavuje.

Veľkým plusom je osobitá špecifickosť oboch postáv, rozdielnosť charakterov sa nedá prehliadnuť, no predsa majú niečo spoločné. Obaja stratili identitu, len každý iným spôsobom. Frasierová kladie veľký dôraz na opisy, ktoré však vôbec nenudia, práve naopak, vťahujú čitateľa hlbšie do deja. Okrem toho, že publikum sleduje kroky vyšetrovateľky, ktorá pátra po dome, ktorý jej ukradol život, čitateľ sa stáva svedkom ďalších vrážd a nezvestných dievčat, či spoznáva osobný život ostatných hrdinov, no predovšetkým nazerá do myslenia hlavnej postavy, ktorá má problém začleniť sa do bežného života.

Vo chvíli, keď vypadlo svetlo, pocítila niečo zvláštne, niečo, čo už nepocítila veľmi dávno. Nádej. Vedela, koľko priestoru zaberal. Poznala jeho výšku a váhu. Poznala jeho mozole na rukách a dlhú, širokú jazvu na bruchu. Poznala obvod jeho bicepsov aj ako mu dych smrdí po cigaretách a pive. Čudné, že rozmýšľa o úteku, keď sa už dávno vzdala. No možno len vyčkávala. Podvedome čakala na správny okamih, na čas, keď vesmír nakloní váhy v jej prospech. Na sekundu, keď získa výhodu. A ona v tme videla.

Dejová línia je pretkaná zápiskami uneseného dievčaťa. Sled udalostí sa vyvíja postupne, napätie sa zvyšuje a čitateľ len pomaly odkrýva tvár vraha. Autorka necháva publikum tápať, nabáda ho k premýšľaniu a vytvára dusnú atmosféru. Príbehu nechýba perfektne spracovanie súvislostí, no do popredia vystupujú postavy, ktoré svojím konaním dodávajú románu punc vážnosti, hlavne ženská hrdinka, ktorá bojuje s rozorvanosťou duše. Jej protichodné myšlienky sa tiahnu celým textom.

Svedectvá tiel majú všetko, čo má dobrá kriminálka obsahovať. Skvelé herecké obsadenie, chytľavý dej, neopozeranú zápletku, dostatok napätia a množstvo nepredvídateľných zvratov, ktoré milovník tohto žánru očakáva. Čitateľ je hnaný zvedavosťou, autorkin štýl písania je priamočiary a veľmi dobre stráviteľný, mnoho dialógov a napätím nabité stránky sľubujú kvalitné čítanie s nečakaným záverom.

Svedectvá tiel potešia všetkých milovníkov kriminálok, v ktorých sa autor nedrží klasického klišé, osloví tých, ktorí majú radi netypické príbehy, v ktorých okrem usvedčenia vraha hľadajú aj rôznorodosť osudov či vnútorné prežívanie postáv v drsnom prostredí.