Každá mŕtvola
má svoj príbeh
Kategória: Nootropiká/Antitusiká
Účinné
látky: Lepšie vnímanie
zaostrené na zmysly. Dodáva nádej a verí v nápravu ľudí. Učí nové
veci.
Dávkovanie: Zababušte sa do huňatej deky, nalejte
si pohárik červeného vína, užívajte každý deň v pravidelných intervaloch.
Počet tabliet – 312.
Vedľajšie
účinky: Strach z uzatvorených
miestností. Mierna paranoja. Averzia na okolie.
Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Aby dokázala čeliť prítomnosti, musí sa vrátiť do minulosti.
Minulosť však ukrýva tajomstvá a krutú pravdu, ktorá poznačila jej život.
Už nikdy nebude ako predtým. Prežila, lebo sa HO naučila prečítať.
Jude bola unesená. Tri roky žila v dome väzniteľa.
Izolácia od ľudí a v tme jej vycibrili iné zmysly. Aby prežila,
naučila sa v únoscovi čítať. Keď sa jej podarí utiecť, vracia sa domov, no
tam, kde bola šťastná, ju nahradila iná žena. Podstúpi vyšetrenia a nové testy,
aby sa mohla vrátiť k práci vyšetrovateľky. Kolega Uriah Ashby jej
návratom nie je nadšený a považuje ju za psychicky labilnú. Jej schopnosť
prečítať ľudí považuje za bláznovstvo. Jude len s ťažkosťami zvláda návrat
do reálneho života, je osamelá, bojuje s klaustrofóbiou, trpí štokholmským
syndrómom. Vyšetruje vraždy tínedžeriek a vracia sa k starým odloženým
prípadom zmiznutých dievčat. Hoci dievčatá spáchali samovraždu, niečo tu
nesedí. Existuje nejaké spojenie medzi nezvestnými dievčatami a novými vraždami?
Jude kdesi hlboko vo vnútri čosi pichlo. Pokúšala sa
pomenovať ten pocit, chytiť ho, ako unikal, ignorovať ho, keď ho nevedela
zaradiť. Ďalší výkrik a smiech. Pocit sa vrátil. Bodová bolesť. Keď si
konečne uvedomila, čo to bolo, prekvapene sa nadýchla. Pred minútou panikárila,
ale teraz pocítila strach. Hlboký, nevysvetliteľný strach. Ten druh strachu bez
pevných základov, ten druh, čo nemal tvár, meno a nedával zmysel.
Annie
Frasierová už v úvode dokáže čitateľa poriadne navnadiť. Len v krátkosti
oboznamuje publikum s tým, ako hlavná postava žila v područí únoscu,
ktorý vzápätí zomiera jej rukou. Autorka od začiatku stavila na akčnosť a necháva
čitateľa v neistote, ktorú strieda zvedavosť. Čitateľ pociťuje veľké
sympatie k hlavnej ženskej postave, ktorá sa napriek mužovi, ktorý ju
poznačil, nevzdáva a chce sa začleniť do bežného života, no na druhej
strane jej chýba život s únoscom. Frasierová predstavuje vyšetrovateľku v inom
svetle ako je v bežných kriminálkach zvykom. Netypická postava priťahuje
veľkú pozornosť a publikum sa stáva súčasťou jej súkromného a profesionálneho
života. Pôsobí jednoducho aj napriek svojej schopnosti, má ľudské jednanie a v deji
má presne stanovené miesto, no autorka vedie jej kroky rôznymi smermi.
Spoločnosť jej robí kolega, policajt, ktorý sa nevie vyrovnať so smrťou
manželky, v slabých chvíľkach holduje alkoholu, čo je zas bežná črta
vyšetrovateľov, ktorá sa v románoch štandardne objavuje.
Veľkým plusom je osobitá špecifickosť oboch postáv,
rozdielnosť charakterov sa nedá prehliadnuť, no predsa majú niečo spoločné.
Obaja stratili identitu, len každý iným spôsobom. Frasierová kladie veľký dôraz
na opisy, ktoré však vôbec nenudia, práve naopak, vťahujú čitateľa hlbšie do
deja. Okrem toho, že publikum sleduje kroky vyšetrovateľky, ktorá pátra po
dome, ktorý jej ukradol život, čitateľ sa stáva svedkom ďalších vrážd a nezvestných
dievčat, či spoznáva osobný život ostatných hrdinov, no predovšetkým nazerá do
myslenia hlavnej postavy, ktorá má problém začleniť sa do bežného života.
Vo chvíli, keď vypadlo svetlo, pocítila niečo zvláštne,
niečo, čo už nepocítila veľmi dávno. Nádej. Vedela, koľko priestoru zaberal.
Poznala jeho výšku a váhu. Poznala jeho mozole na rukách a dlhú,
širokú jazvu na bruchu. Poznala obvod jeho bicepsov aj ako mu dych smrdí po
cigaretách a pive. Čudné, že rozmýšľa o úteku, keď sa už dávno
vzdala. No možno len vyčkávala. Podvedome čakala na správny okamih, na čas, keď
vesmír nakloní váhy v jej prospech. Na sekundu, keď získa výhodu. A ona
v tme videla.
Dejová línia je pretkaná zápiskami uneseného dievčaťa. Sled
udalostí sa vyvíja postupne, napätie sa zvyšuje a čitateľ len pomaly
odkrýva tvár vraha. Autorka necháva publikum tápať, nabáda ho k premýšľaniu
a vytvára dusnú atmosféru. Príbehu nechýba perfektne spracovanie
súvislostí, no do popredia vystupujú postavy, ktoré svojím konaním dodávajú
románu punc vážnosti, hlavne ženská hrdinka, ktorá bojuje s rozorvanosťou duše.
Jej protichodné myšlienky sa tiahnu celým textom.
Svedectvá
tiel majú všetko, čo má dobrá kriminálka obsahovať. Skvelé herecké
obsadenie, chytľavý dej, neopozeranú zápletku, dostatok napätia a množstvo
nepredvídateľných zvratov, ktoré milovník tohto žánru očakáva. Čitateľ je hnaný
zvedavosťou, autorkin štýl písania je priamočiary a veľmi dobre
stráviteľný, mnoho dialógov a napätím nabité stránky sľubujú kvalitné
čítanie s nečakaným záverom.
Svedectvá
tiel potešia všetkých milovníkov kriminálok, v ktorých sa autor nedrží
klasického klišé, osloví tých, ktorí majú radi netypické príbehy, v ktorých
okrem usvedčenia vraha hľadajú aj rôznorodosť osudov či vnútorné prežívanie
postáv v drsnom prostredí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára