Na prvotinu celkom slušné

28.1.2017

Mária Hamzová - Obyčajné šťastie

Každý si zaslúži ukradnúť šťastie len pre seba

Kategória: Antidepresíva/Vitamíny

Účinné látky: Prehodnocuje vzťahy. Pomáha hľadať šťastie a lásku. Zamilujete si ranné prechádzky.:)

Dávkovanie: Najlepšie užiť na jeden dúšok. Zabaľte sa do deky a urobte si teplý čaj. Povolená je krátka vychádzka.

Vedľajšie účinky: Strach z vodných nádrží.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Šťastie je vrtkavé. Niekoho sprevádza po celý život, no iný ho márne hľadá. A možno niekedy príde nečakane, sadne si vám na plece a už sa vás nepustí.

Zita celé roky trpela v manželstve a znášala poslušne Richardovu krutosť. Keď sa konečne po rokoch vzoprie manželovi, podáva žiadosť o rozvod. Jej život sa však neupokojí ani po tejto radikálnej zmene. Deti ju ignorujú, odsudzujú a nechápu jej rozhodnutie. Nečakanú ranu pod pás dostane aj od priateľa, ktorý ju opustí. Po dlhom váhaní prijme kolegovu ponuku a odchádza na vidiek k jeho tete Irme. Tu sa Zita snaží zabudnúť na bolesť, ktorú jej spôsobili najbližší   a lieči si ubolenú dušu. V prekrásnom prostredí spoznáva životný príbeh majiteľky a odhaľuje tajomstvo starého domu. V poslednej chvíli zabráni aj vražde dvoch nevinných detí...

„Mne v živote asi nie je súdené, aby ma mal niekto tak obyčajne úprimne rád. Len preto, že som to ja. Ja, Zita, so svojimi chybami a nedostatkami, alebo aj preto, že mu je so mnou dobre. Že sa chce ráno zobúdzať vedľa mňa...“ Zita nešťastne krútila hlavou. „Stáva sa mi v živote stále to isté. Stále a stále to isté...“ „Hm, naše životy nie sú z romantického filmu... Niečo podobné sa mi už stalo, kedysi,“ povedala Zita a vysmrkala si nos. Linda vstala, priniesla víno a balíček vreckoviek, ktoré Zita vďačne prijala.

Mária Hamzová vás ľahko ako pavučina zamotá do spleti neobyčajných osudov obyčajných ľudí. Obyčajné šťastie je jej dvanásty román, v ktorom vykresľuje zložité partnerské problémy, odkrýva pokrivené a naštrbené vzťahy s deťmi, no predovšetkým hľadá obyčajné šťastie. Poukazuje nielen na silu priateľstva a ľudskej spolupatričnosti, ale vstupuje aj na pôdu týraných žien.  Čitateľom neostala nič dlžná, a tak ako aj v jej predchádzajúcej tvorbe, aj tu odhaľuje zákutia ľudskej duše.

Mária Hamzová zaujala a prebudila zvedavosť hneď v úvode. Román nenudí, dej plynie pozvoľna a strany sa doslova čítajú samy. V istých momentoch dokážete dej predvídať, no autorka sa pekne vyhrala s rôznymi situáciami a ponúka čitateľom permanentné napätie, veľkú dávku dynamiky a množstvo nečakaných zvratov, ktoré príbeh odvádzajú úplne iným smerom. Obyčajné šťastie sa aj napriek rozsahu číta naozaj ľahko a rýchlo. Na svedomí to má rýchly spád v deji, časté a frekventované opisy činností, ktoré sa striedajú s dynamickými a sviežimi dialógmi. Príbeh je spracovaný chronologicky a autorka postupne dávkuje nové skutočnosti, ktoré sú rovnomerne rozložené v niekoľkých dejových líniách.

Miroslava Varáčková - Grafitové dievča

Dada S. Brezovská - Vzkriesené nádeje

A zase len knihy.:)

Sila slov a sila kníh je neuveriteľná.
Premýšľaj predtým, než prehovoríš. Čítaj predtým, než začneš myslieť.
Milujem tie chvíle, kedy si obúvam teplé ponožky. beriem deku, teplú kávu, "niečo sladké" a zaleziem do postele s knihou.
Čokoľvek, čo čítame s veľkým záujmom, nám ukazuje, ako by sme mali čítať vždy.(Ernest Dimnet)
Ľudia hovoria, že život je tá najúžasnejšia vec. Mňa viac baví čítať. (Logan Pearsall Smith)
Niekedy mám knihy radšej ako ľudí.

Spolupracujem s

Spolupracujem s: Miroslava Varáčková, Zuzana Kubašáková, Dada S.Brezovská, Silvia Havelková, Petra Nagyová Džerengová, Inéz Melichová, Daniela Slávik,  Andrea Novosedlíková, Vydavateľstvo Elist, Vydavateľstvo Maxim, Roman Kulich, Roman Čerňanský,

Viac sa dozviete v recenzii.:)

22.1.2017.

Angela Marsonsová - Diabolské hry

Milovníci kriminálok si môžu pripraviť plnú peňaženku. Pamätáte sa na  Tichý výkrik a vyšetrovateľku Kin Stonovú?

Predstavujem Vám ďalší príbeh z pera Angely Marsonsovej Diabolské hry. Už 30. januára sa môžete opäť stretnúť so svojskou detektívkou Kim.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku v ktorej sa dozviete, že keď nájdu zohavené a na smrť dobodané telo násilného zločinca, povolajú na miesto činu detektívku Kim Stonovú a jej tím, aby prípad čo najrýchlejšie vyriešili. Pri vyšetrovaní tohto brutálneho činu čoskoro zistia, že nejde o obyčajnú vraždu, ale o čosi oveľa vážnejšie a oveľa zlovestnejšie. 

Prípad naberá na obrátkach, doslova každý deň sa vynárajú nové, mimoriadne znepokojujúce fakty. Podivuhodná hra sa začína a Kim musí čeliť nemilosrdnému protivníkovi, ktorý sa zabáva vlastnými zvrátenými pokusmi. Zdá sa, že nebezpečný psychopat ju vytrvalo sleduje a pozná všetky jej slabé miesta, a tak každý jej krok môže byť posledný. Začína tušiť, že niečo bude v neporiadku aj s ľuďmi, o ktorých by to nepredpokladala. Lenže zatiaľ nemá v rukách žiadne dôkazy...

Diabolské hry je prepracovaný román s množstvom mrazivých, zvrátenych a nebezpečných momentov. Verím, že ani toto voľné pokračovanie vás nesklame a vy zažijete neuveriteľnú jazdu strachu, napätia, nečakaných odhalení, brutálnych činov a zistíte, že nie za každou vraždou sa skrýva opodstatnené vysvetlenie.
Román si môžete objednať aj TU. Recenziu na Tichý výkrik si môžete prečítať  TU.
Úryvok:

Black Cuntry
marec 2015

Ešte tri minúty. Bola to najväčšia ranná razia, akú kedy zažili. Pracovali na tom prípade mesiace a teraz boli Kim Stonová aj jej tím konečne pripravení. Sociálni pracovníci stáli krížom cez ulicu a čakali na signál, aby mohli vojsť dnu. Dve malé dievčatká sa dnes nevyspia. Ešte dve minúty. Schytila vysielačku. „Ste všetci na svojich miestach?“ „Čakáme na tvoje pokyny, šéfka,“ odvetil Hawkins. Jeho tím parkoval o dve ulice ďalej a zabezpečoval zadnú časť pozemku. „Sme pripravení vyraziť,“ zahlásil Hammond z auta, ktoré stálo za Kiminým. S veľkým kľúčom im mal zabezpečiť rýchly a hlučný vstup. Ešte minúta. Kimina ruka čakala nad kľučkou. Svaly mala napäté, nával adrenalínu svedčil o blížiacom sa nebezpečenstve. Jej telo sa rozhodovalo medzi bojom a útekom. Akoby útek niekedy prichádzal do úvahy. Otočila sa smerom k svojmu partnerovi Bryantovi, ktorý mal v rukách tú najdôležitejšiu vec – súdny príkaz. „Bryant, si pripravený?“ Prikývol.

Kim počkala, kým sa ručička na hodinkách neposunula na dvanástku. „Do toho!“ skríkla do vysielačky. Osem párov policajných čižiem zadunelo na chodníku a smerovalo ku vchodovým dverám. Kim tam dorazila ako prvá. Hammond sa zahnal baranidlom a ona odstúpila bokom. Lacná drevená konštrukcia dverí rýchlo podľahla tonám kinetickej energie. Presne podľa dohody vybehol Bryant so strážnikom rovno hore schodmi do hlavnej spálne doručiť súdny príkaz. „Brown, Griff, vezmite si halu a kuchyňu. Rozoberte to tu až do základov, ak bude treba. Dawson, Rudge, Hammond, vy pôjdete so mnou.“ Domom sa začalo okamžite ozývať hlasné otváranie skriniek a vyťahovanie zásuviek. Nad hlavou jej zavŕzgala podlaha, potom hystericky zvrieskol ženský hlas. Kim všetko ignorovala a dala signál dvom sociálnym pracovníkom, aby vošli do budovy. Zastala pred dverami do pivnice. Kľučka bola zaistená visiacim zámkom. „Hammond, štiepacie kliešte,“ zvolala. Dôstojník začal hneď konať a šikovne preštikol kov. Dawson vošiel pred ňou a rukou hľadal vypínač na stene. Kamenné schody osvetlil lúč svetla z chodby. Dawson vykročil smerom dolu a baterkou pritom svietil Kim pod nohy. Vzduch bol ťažký od stuchnutého dymu a vlhkosti. Hammond sa presunul k rohu, nad ktorým bolo umiestnené bodové svetlo. Zapol ho. Smerovalo na štvorcovú gymnastickú podložku, ktorá dominovala stredu izby. Tesne vedľa nej sa nachádzala trojnožka. V rohu oproti stála skriňa. Kim ju otvorila a našla v nej množstvo oblečenia, okrem iného aj školskú uniformu a plavky. 

Na podlahe v skrini ležali hračky: plávacie koleso, nafukovacia lopta, bábiky. Kim potlačila nutkanie na vracanie. „Rudge, odfoť to,“ prikázala. Hammond začal klopať na všetky steny, či nenájde nejaké tajné úkryty. V najvzdialenejšom rohu stál vo výklenku stôl s počíta- čom. Nad ním viseli tri poličky. Najvrchnejšia polička bola plná časopisov. Úzke bočné strany nenaznačovali nič o ich obsahu, no Kim vedela, čo v nich bolo. V prostrednej poličke bola zbierka digitálnych fotoaparátov, minidiskov a náradia na čistenie. Na spodnej poličke narátala Kim sedemnásť dévedečiek. Dawson zobral do ruky prvé z nich s nápisom Daisy ide plávať a vložil ho do počítača. Vysokovýkonný prístroj sa okamžite prebral k životu. Na obrazovke sa objavila osemročná Daisy v žltých plavkách. Plávacie koleso obopínalo jej útly pás. Tenkými rukami si zvierala hornú časť tela, no aj napriek tomu sa neprestávala triasť. Dojatie zovrelo Kim hrdlo. Chcela odvrátiť zrak, ale nemala silu. Predstavovala si, že by mohla zabrániť tomu, čo sa malo stať. Nemohla však, pretože sa to už stalo. „Č-čo teraz, oci?“ ozval sa Daisin chvejúci sa hlas. Všetci prerušili svoju činnosť. Pivnica stíchla. Skúsení dôstojníci paralyzovaní hlasom dievčatka nevydali zo seba ani hláska. „Iba sa zahráme takú hru, zlatko,“ odvetil otec a objavil sa v zornom uhle kamery. Kim prehltla a napokon prelomila ticho. „Vypni to, Dawson,“ zašepkala. Všetci vedeli, čo bude nasledovať.

„Bastard,“ zamrmlal Dawson. Pri výmene média sa mu triasli prsty. Hammond zízal do rohu, Rudge si pomaly čistil šošovky na fotoaparáte. Kim sa spamätala. „Vážení, postaráme sa, aby ten kus hovna zaplatil za to, čo urobil. To vám sľubujem.“ Dawson vytiahol spis, aby zaznamenal každý dôkaz. Mal pred sebou dlhú noc. Kim začula na poschodí hluk. Hystericky tam vrieskal ženský hlas. „Šéfka, mohla by si sem prísť?“ zvolal Griff. Kim sa naposledy obzrela okolo seba. „Rozložte to tu na kúsky, chlapci.“ Dôstojníka stretla navrchu pivničných schodov. „Čo je?“ „Manželka žiada odpovede.“ Kim svižne vykročila k predným dverám, kde stála žena okolo štyridsaťpäťky, s vychudnutým telom zahaleným do župana. Sociálni pracovníci posadili jej dve chvejúce sa dcéry do Fiata Pandy. Wendy Dunnová zacítila Kim za svojím chrbtom a otočila sa. Na bledej tvári jej žiarili červené oči. „Kam berú moje deti?“ Kim potláčala nutkanie udrieť ju. „Preč od vášho choré- ho, perverzného manžela.“ Žena zvierala župan okolo hrdla. Hlavou pritom krútila zo strany na stranu. „Nevedela som o tom. Prisahám, že som o tom nevedela. Chcem svoje deti. Nevedela som o tom.“ Kim naklonila hlavu. „Naozaj? Manželky zvyčajne odmietajú uveriť, až kým nevidia dôkaz. Ešte ste nijaký nevideli, však, pani Dunnová?“ Jej pohľad blúdil všade dookola, iba nie smerom ku Kim. „Prisahám, že som o tom nevedela.“ 

s Zuzana Kubašáková

Angela Marsonsová - Diabolské hry

Nové januárové lieky

Jana Pronská - Kliatba

Predstavujem Vám román Kliatba z pera úspešnej slovenskej spisovateľky Jany Pronskej, ktorá píše ľahko a má nezvyčajný zmysel pre historické detaily. Tento román sa zrodil pred štyrmi rokmi. Pamätáte sa na Markusa Berzeviča, ktorý bol odsúdený na večný život?

Ak nie, nezúfajte! Už 24.januára sa môžete tešiť na druhé vydanie tejto knihy, samozrejme, aj s lákavou obálkou, na ktorej spočinie nejedno ženské oko dlhšie, ako by sa patrilo.:)

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že jedine čistá láska a slobodná myseľ výnimočnej ženy dokáže zlomiť moc uvalenej kliatby na záhadného hradného pána.
Milovníci historických ľúbostných romancií nebudú o nič ukrátení a znova sa môžu tešiť na veľkú dávku napätia a tajomna, v ktorom nebude chýbať zvedavosť a láska. Historická romanca je okorenená jemnými prvkami fantasy.
Knihu si môžete objedať aj TU.



Úryvok:

     Vtom sa otvorili dvere a do komnaty hrmotne vošiel pán hradu.

     Voňal lesom a z očí mu sálalo niečo divoké.

     A usmieval sa!

     Verene sa na okamih zastavilo srdce, tvár jej zaplavila červeň a sťažka dýchala. Nevedela si ani predstaviť, že večne zachmúrený veľmož niečo také vôbec vie...

     „Jorga mi povedala, že budete v poriadku!“ bez pozdravu oslovil Vereninho otca.

     „Pane!“ kývol hlavou gróf. „Som gróf z Orlay a vďačím vám za život. Ďakujem za seba i za svoje dcéry.“

     Markus prijal poďakovanie kývnutím hlavy. Podišiel bližšie a usadil sa vedľa starého pána, akoby boli dávni známi.

     Chvíľu sa zhovárali o bežných veciach - o hrade, ktorý strážil skalnú úžľabinu i cestu, o poľovačkách a zveri, o zbraniach visiacich na stenách komnaty, o služobníctve.

     Ani jeden si ju nevšímal, akoby tam vôbec nebola. Načúvala so zatajeným dychom, neodvážila sa ani muknúť. Už dávno otca nepočula rozprávať s takou dychtivosťou a s takým zápalom. Ten akoby sa z neho vytrácal z roka na rok, odkedy ju priviezli do otcovho domu.

     Markus Berzevič je čarodejník! blyslo jej hlavou. Určite!

     Ako inak by si získal jej otca, len čo s ním prehodil zopár slov? Ako inak by mohol na ňu pôsobiť ako plameň sviece na nočného motýľa?

     Pomaly, celkom potichu vstala a pobrala sa von. V ušiach jej znel otcov smiech, Markusov hlboký, zamatový hlas, z ktorého jej naskakovala husia koža.

     Zatvorila za sebou dvere a oprela sa o ne rozpáleným čelom.

     Čo sa to s ňou, preboha, robí?

     „Panna Verena, poďte, prosím, so mnou,“ ozvalo sa jej za chrbtom a ona sa len neochotne otočila. Jorga sa na ňu dívala s porozumením. Musela by byť slepá, keby nevidela, čo sa s ňou deje.

     „Kam?“

     „Mám pre vás prekvapenie,“ usmiala sa dievčina a natiahla ruku.

     Verena vykročila a dala sa viesť labyrintom temných chodieb, v ktorých okrem klopkania drevákov a šuchotu sukní počula iba búšenie vlastného srdca.

     Zastali predo dvermi, aké Verena jakživ nevidela. Zdobili ich vyrezávané exotické vzory a majstrovské kovanie, ešte aj zámka vyzerala neobyčajne.

     Len čo ich Jorga otvorila, do nosa jej udrela silná, omamná vôňa, celú ju obklopila a vábila vstúpiť. Miestnosť, do ktorej ju dievčina priviedla, jej prichodila ako vstupná brána do raja. Očarene sa dívala na podlahu z bieleho mramoru, v ktorej sa odrážalo mihotavé svetlo stoviek sviec rozmiestnených okolo obrovskej vane zapustenej do podlahy v strede miestnosti. Na hladine sa pohojdávali krvavočervené lupienky kvetín, spolu s parou stúpala z horúceho kúpeľa vôňa parfumu a zaplavovala celú miestnosť, akoby ju chcela pohltiť. Okná zakrývali závesy z hrubého zamatu, no priamo z podlahy pod nimi vyrastali cudzokrajné veľkolisté rastliny a ozvláštňovali komnatu. Dve mramorové lavice vedľa kúpeľa boli samy osebe majstrovským dielom, ebenový paraván v kúte zakrýval pohodlné kreslá a truhlicu na osušky. Veľký kozub s kamennými reliéfmi na rímse a po bokoch vyhrieval celú miestnosť a vhodne dopĺňal jej exotickú nádheru.

Jana Pronská - Kliatba

Príjemná oddychovka s erotickým šteklením.:)

14.1.2017.

Prvé lieky v roku 2017

Stanislav Háber- Kričiace kamene

Predstavujem Vám novinku Kričiace kamene od známeho slovenského prozaika, básnika a publicistu Stanislava Hábera.
Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z
postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi.

 A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že aj v zdanlivo prostom príbehu situovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej autor zachytil to najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii. Robí to však s takou ľahkosťou, že čitateľ ponorený do priam detektívneho príbehu troch kamarátov ani nevníma, o akých vážnych veciach Háber píše. A v tom je jeho majstrovstvo. Strhnúť čitateľa napínavým, miestami aj humorným dejom, a zároveň ho donútiť premýšľať. Kričiace kamene možno prečítať na jeden dych, ale k takejto knihe sa čitateľ rád vráti aj po rokoch.

Na Kričiace kamene sa môžete tešiť už 24. januára.
Román si môžete objednať aj TU. 
 
Úryvok:

Do prasknutia naložený kamión s prívesom dosiahol vrchol kopca. Jaro zaradil na prevodovke tretí rýchlostný stupeň. Kolesá sa ľahučko rozbehli do doliny. Slavo sediaci vedľa Jara sa zasmial. On sa vôbec rád smial. Modré oči mu šibalsky svietili. Plavé vlasy sa mu krútili do nepoddajných kučier nad hladkou tvárou, ktorá vyzerala, akoby nezarastal. Jaro sa naňho skúmavo pozrel. Tak sa mi zdá, že ideme rýchlejšie, než by sme mali. Hodím tam radšej dvojku, pomyslel si a zošliapol brzdu. Kamión však nereagoval. Ako sa cesta zvažovala, roztáčal kolesá rýchlejšie a rýchlejšie. „Čo blbneš,“ naklonil sa k nemu Slavo. „Spomaľ!“ Jarovi sa zapotilo čelo. Za sedadlami sa ozýval smiech dvoch mladých závozníkov. Slavo mal pravdu, ale brzdový pedál nereagoval. „Nejde to!“ nervózne vykríkol. „Doparoma, niečo je s brzdami!“ „Zastav!“ kričal Slavo.

„Nemôžem!“ „Musíš!“ V kabíne zavládlo mrazivé ticho. „Pritlač sa na zvodidlá!“ zreval Slavo. Teraz sa kamión kovovými bokmi obtieral o plechové zábrany popri strmo sa zvažujúcej ceste. Počuli nepríjemne škrípavý zvuk. Jaro pocítil nával strachu. Najprv v žalúdku a potom v žilách. Áno, bol to strach. Taký prichádza z ničoho nič v krátkom okamihu, keď adrenalín v krvi človeka prudko stúpne. Motor hučal. Nie, bola to spojka. Áno, spojka hučala. Horko-ťažko zaradil dvojku, no šli prirýchlo na takú malú rýchlosť. Snažil sa brzdiť motorom. Boli však priťažkí. Bože, kamión aj s prívesom je doplna naložený fľašami piva v umelohmotných prepravkách! Bok sa síce ďalej obtieral o plechové zvodidlá, ale rýchlosť kamióna sa aj tak zvyšovala. Dvojka na motore vôbec nepomohla. Ako je to možné? Naozaj tam dal dvojku? Jaro to chcel skúsiť ešte raz. Ešte raz zaradiť dvojku. Čo keď je to štvorka? Automaticky zošliapol spojkový pedál, vzápätí pochopil, že to bola chyba. Kamión akoby len na to čakal. Vlastnou tiažou nabral obrovskú rýchlosť, ktorú teraz už nebrzdila ani motorová spojka.Cesta klesala a kamión bol s pripojeným návesom preťažený. „Neubrzdím to, neubrzdím to!“ kričal Jaro v šialenej úzkosti. Už sa neovládal. Úplne podľahol panike. Viac sa nepokúšal preradiť prevodový rýchlostný stupeň. Pustil spojkový pedál, ale spojka už nezabrala tak ako predtým, iba príšerne hučala. 

Očami rozšírenými od strachu hľadel na Slava. Do tváre človeka, ktorému sa kedysi toľko nasmiali, že nemá krk. Jaro sa v tej šialenej chvíli začudoval, prečo mu napadla taká absurdná spomienka. Jaro dobre vedel, že Slavo krk má, ale kamoš vždy pôsobil, akoby ho nemal. Každý zo Slavových priateľov si z neho preto uťahoval. V tej situácii to však bolo absurdné. Panebože, to vôbec nebolo dôležité! Jaro však musel myslieť na Slavov krk. Všetko prebiehalo ako v spomalenom filme. Netrvalo to dlho. Jaro odhadoval, že najviac dvadsať-tridsať sekúnd. Minútu určite nie, usúdil Jaro, ale videlo sa mu, že času má toľko, ako inokedy nemal ani za celé hodiny, len nevedel, ako ho využiť. Čo má robiť? Čo?! A zrazu sa z ničoho nič ukázala zákruta. Nebola ostrá, len taký mierny oblúčik. Už bola blízko. Ak prerazia zvodidlá, dolu pod nimi je ostrý zráz. Roklina. Čas sa už nevliekol, naopak, cválal ako splašené kone za obzory hôr. Jaro premeral pohľadom, aká môže byť tá roklina hlboká, päťdesiat, sto, stopäťdesiat metrov? Odhadovanie vzdialeností mu nikdy veľmi nešlo. Jedno vedel iste – zdraví sa z tej hĺbky nedostanú. Všetko sa začalo kdesi úplne inde. Vôbec nie na makovskej ceste smerom z Čiech, z Valašského Meziříčí, do Žiliny, ale naopak. Práve tu, v strmom zráze pripomínajúcom svojou hĺbkou skôr priepasť, do ktorého sa rútil po vrch naložený kamión s prívesom, sa čosi končilo.

Stanislav Háber - Kričiace kamene

Očné kvapky s Darinou Hamarovou

Darina Hamarová je známa slovenská spisovateľka, ktorá prerazila v knižnom svete v roku 2014 románom Slzy muža. Ešte v tom istom roku prekvapila čitateľov svojou autobiografiou Životom nekráčam sama a získala si  srdcia mnohých ľudí, ktorí sa tak isto snažia zvíťaziť nad osudom. Jej romány sú postavené na základe skutočných udalostí, ako to bolo aj v diele Ruleta života. Novinka Slzy anjela  je voľným pokračovaním jej prvotiny. Hamarovej príbehy majú dušu a často v nich rozoberá každodenné problémy. Píše s ľahkosťou a jemným humorom, ktorý sa prelína s emóciami.

Podľa horoskopu sú Raci náchylní na problémy so žalúdkom a trávením. K ďalším citlivým častiam patrí  hrudník, prsia i maternica. Je to pravda? To Vám už prezradí Darina Hamarová,  ktorej v novembri vyšla novinka Slzy anjela. Recenziu na Slzy anjela si môžete prečítať TU.

Slzy anjela je Váš štvrtý román. Je v niečom odlišný alebo sa držíte predpísanej línie ako vo vašich predchádzajúcich knihách?

Na jednej strane mám pocit, že každá kniha je svojím spôsobom iná, neporovnateľná s ostatnými, ale musím vám dať za pravdu, že všetky majú charakteristické črty. Teda aj v štvrtej knihe čitateľ nájde dve dejové línie, pestrú škála ľudských osudov, zamyslenia sa nad životom a hrdinom ani v tejto knihe nechýba vôľa postaviť sa nepriazni osudu. Myslím, že čitatelia budú prekvapení záverom knihy, ktorý je iný, než na aký sú zvyknutí.

Aké pocity Vás sprevádzali pri písaní tejto knihy? Boli odlišné ako pri prvotine Slzy muža?

Slzy muža sa písali s ľahkosťou, príliš som neriešila, čo sa bude diať, keď dám poslednú bodku v rukopise. Pri Slzách anjela som pociťovala zodpovednosť pred vydavateľom a čitateľmi. Za tie dva roky a pol, ktoré prešli medzi týmito dvoma knihami, som spoznala mnohé tváre čitateľov, ktorí dychtivo čakajú na moju ďalšiu knihu. Už nepíšem pre anonymných čitateľov, a tak je prirodzené, že s každou novou knihou chcem byť lepšou a pútavejšou autorkou.

Vo vašich knihách sa opierate o skutočné udalosti. Čo Vás núti písať o skutočnom živote?

Pravdepodobne fakt, že pri zdolávaní vlastných životných ťažkostí mi pomáhajú životné príbehy skutočných ľudí, ich nepoddajnosť a nezlomná vôľa pri prekonávaní prekážok.

Žena v znamení raka je chvíľu smutná, v ďalší moment veselá. Je toto striedanie vašich nálad poznať aj vo vašej tvorbe?

Keď mi čitatelia píšu, že pri čítaní kníh sa v jeden okamihu rozplačú a o niekoľko strán sa už smejú, vždy som sa potešila, že moje knihy sú ako život, chvíľami veselé, chvíľami smutné. No teraz budem musieť prehodnotiť, či to nie je aj znamením raka ;)

Raci si vraj všetko berú príliš osobne a je veľmi jednoduché ich raniť. Ako potom vnímate negatívnu kritiku na vaše knihy? Sledujete aj ohlasy na vašu tvorbu? Vyskytli sa u vás nejaké nežiadúce symptómy?

Naozaj som citlivý človek, ale našťastie mám v povahe zakódovanú vlastnosť, že sa snažím napredovať vo všetkom, čo robím. A čo vás najviac posunie? Predsa dobre mienená rada. Preto, ak je aj vo forme negatívnej kritiky, viem sa z nej poučiť a verím, že to cítiť aj v knihách. Ohlasy sledujem, som za ne vďačná, lebo sú ukazovateľom, že knihy majú svojich čitateľov. A nežiaduce symptómy? Vyrážky mi naskakujú, keď sa stretnem so zákernosťou a úmyslom škodiť, nech je to už v akejkoľvek podobe.

Vraj sú raci romantickí rojkovia a dobráci. Dokážete tieto vlastnosti využiť aj pri svojich postavách?

Otázka mi vykúzlila úsmev na perách, lebo nie tak dávno sa ma niekto na besede opýtal, že či sa Giu (hlavná postava v knihách SLZY MUŽA a SLZY ANJELA), ten neuveriteľný rojko a ťarbavé dobráčisko, už konečne rozhýbe. Takže minimálne jedna postava nesie znaky raka.

Ako by ste charakterizovali vašu tvorbu z  vášho pohľadu?

Viac menej som ju už charakterizovala – príbehy v knihách sa zapodievajú problémami, ktoré prináša súčasná doba. Hrdinovia sa snažia nepoddať nepriazni osudu. Od prvého momentu chcem vtiahnuť čitateľa do deja, aby s postavami prežíval radosti i strasti. Aby nielen plakal, ale sa aj smial, alebo minimálne usmieval.

Ktoré knihy nečítate, aby ste predišli srdcovej slabosti?

Odjakživa nemám rada adrenalínové činnosti, nerada sa bojím, z toho dôvodu sa úspešne vyhýbam hororom. A neviem prísť na chuť motivačnej literatúre.

Aké máte pocity, keď vojdete do kníhkupectva? Čo tam hľadáte?

Zo zásady nechodím do veľkých kníhkupectiev, cítim sa stiesneno a sklesnuto medzi obrovským množstvom kníh. Navštevujem malé lokálne obchodíky s knihami. Prelistujem zopár kníh väčšinou pre mňa neznámych autorov, prečítam niekoľko viet, ak zaujmú, kúpim si ich. V období, keď mám na pultoch ešte čerstvo voňavú knihu, spýtam sa na predajnosť, podpíšem niekoľko kníh.

Máte obľúbených autorov? Čím si vás získali?

Už roky je mojou obľúbenkyňou Jane Austen. Dostala ma svojím opisom vtedajšej doby, obdivujem jej detailný opis charakterov, v tej dobe prevažne ženských a tiež jej schopnosť zachytiť postrehy z každodenného života stredných a vyšších vrstiev. Antoine de Saint-Exupéry si ma získal Malým princom. V poslednom období sa snažím spoznať súčasnú slovenskú tvorbu a prečítať aspoň jednu knihu od čo najväčšieho počtu  slovenských autorov.

Prinieslo Vám písanie kníh niečo nové do života?

Množstvo nových úžasných ľudí. Mnohí čitatelia sa stali mojimi priateľmi. Tiež som si vytvorila silné putá s niekoľkými autormi.

Vzdali ste sa niekedy úžasnej myšlienky iba preto, že ostatní si mysleli, že je to hlúposť?

Som rozvážny a opatrný človek. Dobre si zvážim, kým sa podujmem pretaviť nejakú myšlienku na skutok. Ak sa po takejto zrelej úvahe do niečoho pustím, spravidla ma už nikto nezastaví.

Môžu podľa Vás knihy liečiť?

Som presvedčená, že knihy dokážu vyliečiť mnohé bolesti a trápenia – zlomené srdcia, vedia prinavrátiť chuť do života, stratenú nádej, vieru vo vlastné sily, sú výbornými spoločníkmi vo chvíľach samoty.

Čo si myslíte, čítajú deti v dnešnej dobe dosť?

Nemyslím si, že čítajú dosť, ale teším sa, že vôbec čítajú. Napríklad, nikdy som si nemyslela, že študenti budú mať záujem o moju tvorbu a že budem s nimi besedovať o mojich knihách.

Do akej miery je pre Vás dôležité a zaujímavé sledovať knižné trendy, ktoré letia?

Pre mňa je skôr dôležité sledovať aktuálne problémy, ktoré trápia ľudí, spoločnosť. Snažím sa, aby moje knihy riešili trápenia súčasníkov.

Máte nejaký konkrétny odkaz alebo radu pre našich čitateľov?

Poďakovanie, že moje knihy čítajú, dávajú mi spätnú väzbu a takýmto spôsobom dávajú význam tomu, čo robím.

Ďakujem za rozhovor. Prajem Vám veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa škriepkam a mrzutostiJ

Rozhovor zostavila: Simona Rošková

Foto poskytla: Darina Hamarová

Dokonalá a úchvatná.:)

11.1.2017.

Ivana Ondriová - Radio love

Keď nenávisť vystrieda láska

Kategória: Antibiotiká/Vitamíny

Účinné látky: Účinná pri nešťastnej láske. Spontánna vzrušivosť. Rieši problémy vo vzťahu.

Dávkovanie: Trikrát počas dňa, najlepšie vo väčších dávkach. Poteší obľúbený nápoj a sladký koláčik. Počet tabliet-288.

Vedľajšie účinky: Neprejavia sa u každého. Spievanie pod sprchou.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Nehľadáme ju, nečakáme na ňu, no keď nás už navštívi, nechceme, aby nás opustila. Môžeme sa jej brániť koľko len chceme, no keď nás zasiahne, je už hlboko zakorenená v nás.

July je moderátorkou relácie Radio love. Svoju prácu miluje a radí poslucháčom v partnerských vzťahoch, hľadá  riešenia v manželských problémoch a pomáha zamilovaným. Paradoxom je, že kým druhým pomáha, ona sama prežíva sklamanie z ukončeného vzťahu. Jej relácia po čase začne stagnovať, a tak jej šéf na pomoc do rádia zavolá lámača ženských sŕdc a miestneho Casanovu. Andreas Benč, známa moderátorská hviezda má za pol roka opäť dvihnúť počúvanosť relácie slečny Tomanovej. Juliana sa však so spoluprácou s Benčom nevie zmieriť a prvé konflikty nenechajú na seba dlho čakať. Ich vzájomná nevraživosť sa prehlbuje. Dokážu spolu pracovať a vrátiť relácii jej niekdajší lesk aj napriek rozdielom?

Benč v piatok nedorazil. Boris penil, vlastne som mala skôr dojem, že vyletí z kože. Benč jednoducho hodinu pred treťou zavolal, že sa necíti dobre, a zložil skôr, ako sa ho Boris stihol opýtať na detaily. „Vyzeral v stredu chorý? Spomínal niečo?“ Mlčala som ako ryba a pila svoje vanilkové kapučíno. Tiež ma šokovalo, že sa Benč neukázal a vymyslel si čosi s chorobou. Alebo bol naozaj chorý? Po chvíľke som si uvedomila, že ma to teší.

Radio love je v poradí jedenástym románom úspešnej slovenskej spisovateľky Ivany Ondriovej, ktorá ani tentoraz nesklamala svoje čitateľky.

Ivana Ondriová ostala verná svojmu štýlu písania a čitateľa s ľahkosťou premostí do úvodných strán. Spoznávame hlavnú postavu a jej súkromný i profesionálny život. Autorka zvolila jednoduchú zápletku, no za to ponúka príbeh z každodenného života, v ktorom na nás striehnu nečakané okamihy, súčasné problémy a nevynechala ani vzťahové peripetie či rodinné starosti.

Román sa číta rýchlo a ľahko. Dej je plynulý a nemá žiadne hluché miesta. Príbeh pôsobí na čitateľa lákavo a sviežo, svojím obsahom nevyčerpáva a poskytne mu priestor na oddych. Celým románom sa tiahne dynamika, ktorá v dramatických momentoch naberá na intenzite. Svižnosť textu podporuje  mierne napätie, minimum statických opisov ako aj živé a priame dialógy, či frekventované opisy činností.  Príbeh v sebe skrýva humor, lásku, drámu, ale aj ľahké erotické iskrenie.

Jessica Knoll - Dievča, ktoré prežilo

Keď sa bojíme pravdy, no radšej žijeme v klamstve, len aby sme prežili

Kategória: Sedatíva/Antiemetiká

Účinné látky: Pohládza ubolenú dušu. Zaženie nepríjemné výčitky. Zlepšuje koncentráciu.

Dávkovanie: Ak nie je predpísané inak, užívajte viac dní za sebou v ľahko stráviteľných dávkach 30-80 strán. Podľa možností majte nohy v teple. Počet tabliet-344.

Vedľajšie účinky: Prehodnocuje vlastné vzťahy. Nedôvera u priateľov.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  V živote nás často prekvapia situácie, v ktorých sa musíme rozhodnúť okamžite a konať tak, ako je v danej chvíli potrebné, aj keď sú neskôr následky našich činov nedozerné.

Ani má dvadsaťosem rokov a má všetko, po čom túži väčšina rovesníkov v jej veku. Pracuje ako redaktorka v prestížnom The Women´s Magazine, jej skriňa je plná značkových šiat a na prste sa jej skvie drahý zásnubný prsteň od jej bohatého a vplyvného priateľa. Prípravy na svadbu snov s Lukom vrcholia a Ani je len krok od rozprávkového života. Všetko by bolo dokonalé, keby Ani neskrývala tajomstvo. Krásna a ctižiadostivá žena, ktorá chce mať všetko, no tají desivú pravdu a celé roky žije v klamstve. Dokáže Ani odkryť závoj klamstiev a bude sa vedieť pozrieť  pravde do očí? Bola naozaj len nevinnou obeťou alebo... Akú krutú lavínu bolesti a právd spustí jej prelomené mlčanie? Dokáže si udržať svoj dokonalý život?

Nie som žiadna odvážna hrdinka, neznalá svojej nevtieravej krásy a osobitého pôvabu, ale v určitom období som naozaj premýšľala, čo na mne Luke vidí. Som pekná – stále na tom síce musím trocha pracovať, ale základné suroviny na to mám. Od Luka som mladšia o štyri roky, čo nie je až také dobré ako o osem, ale je to aspoň niečo. Tiež rada robím v posteli „podivné“ veci.

Dievča, ktoré prežilo je príbeh, v ktorom sa mladé štrnásťročné dievča stalo nedobrovoľne obeťou jednej osudnej noci a následne jedna bolestná udalosť strieda nový tragický okamih, ktorý ju poznačil na dlhé roky.

Rozprávačom príbehu je samotná hlavná hrdinka Ani, ktorá svoj naoko dokonalý život strieda so spomienkami na študentské obdobie, ktoré jej zmenilo a v mnohom ovplyvnilo život. V úvode sa dej hýbe pomaly, text je rozvláčený a román obsahuje príliš obšírnejších a vecných opisov. Vzhľadom na rozsah knihy to môže mnohých čitateľov odradiť. Práve preto si Dievča, ktoré prežilo vyžaduje už od začiatku koncentrované a sústredené čítanie.  I keď  sú v texte cítiť jemné náznaky záhadnosti,  autorka však poriadne zahmlieva a len veľmi pomaly odkrýva bolestné tajomstvo hlavnej postavy. U čitateľa síce  stupňuje zvedavosť, no ten len pomaly postupne zbiera kúsky informácií od autorky, ktorá detailne mapuje osud hlavnej ženskej hrdinky v období niekoľkých rokov. Aj keď sa počiatočná zvedavosť zvyšuje, v deji je badať len mierne napätie a dynamika je tu tiež zastúpená len v malom pomere.

 V každom prípade si Dievča, ktoré prežilo zaslúži vašu pozornosť. Aj keď si vyžaduje trpezlivého čitateľa, ktorý si na svoju dávku dynamiky musí počkať až do osudného dramatického momentu, oplatí sa zotrvať v čítaní, a nakoniec budete zaslúžene odmenení. Pre netrpezlivých knihomoľov, ktorí uprednostňujú svižnejšie texty to môže spočiatku vyvolať miernu antipatiu, no Jessica Knoll zaujímavým spôsobom vťahuje čitateľa do deja a to faktom, že okrem tajomstiev a zvedavosti ponúka aj množstvo priestoru na vytvorenie si vlastného scenáru. Hlavná postava je dosť špecifická a prechádza rôznymi fázami premien. Autorka však reálne vykreslila jej psychologický vývoj a zamerala sa predovšetkým na jej vnútornú rozpoltenosť, ktorá sa mení podľa situácií, v ktorých sa ocitla.

Padla za pár hodín

4.1.2017

Prvá novoročná kniha.:)

3.1.2017.