Jana Pronská - Kliatba

Predstavujem Vám román Kliatba z pera úspešnej slovenskej spisovateľky Jany Pronskej, ktorá píše ľahko a má nezvyčajný zmysel pre historické detaily. Tento román sa zrodil pred štyrmi rokmi. Pamätáte sa na Markusa Berzeviča, ktorý bol odsúdený na večný život?

Ak nie, nezúfajte! Už 24.januára sa môžete tešiť na druhé vydanie tejto knihy, samozrejme, aj s lákavou obálkou, na ktorej spočinie nejedno ženské oko dlhšie, ako by sa patrilo.:)

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že jedine čistá láska a slobodná myseľ výnimočnej ženy dokáže zlomiť moc uvalenej kliatby na záhadného hradného pána.
Milovníci historických ľúbostných romancií nebudú o nič ukrátení a znova sa môžu tešiť na veľkú dávku napätia a tajomna, v ktorom nebude chýbať zvedavosť a láska. Historická romanca je okorenená jemnými prvkami fantasy.
Knihu si môžete objedať aj TU.



Úryvok:

     Vtom sa otvorili dvere a do komnaty hrmotne vošiel pán hradu.

     Voňal lesom a z očí mu sálalo niečo divoké.

     A usmieval sa!

     Verene sa na okamih zastavilo srdce, tvár jej zaplavila červeň a sťažka dýchala. Nevedela si ani predstaviť, že večne zachmúrený veľmož niečo také vôbec vie...

     „Jorga mi povedala, že budete v poriadku!“ bez pozdravu oslovil Vereninho otca.

     „Pane!“ kývol hlavou gróf. „Som gróf z Orlay a vďačím vám za život. Ďakujem za seba i za svoje dcéry.“

     Markus prijal poďakovanie kývnutím hlavy. Podišiel bližšie a usadil sa vedľa starého pána, akoby boli dávni známi.

     Chvíľu sa zhovárali o bežných veciach - o hrade, ktorý strážil skalnú úžľabinu i cestu, o poľovačkách a zveri, o zbraniach visiacich na stenách komnaty, o služobníctve.

     Ani jeden si ju nevšímal, akoby tam vôbec nebola. Načúvala so zatajeným dychom, neodvážila sa ani muknúť. Už dávno otca nepočula rozprávať s takou dychtivosťou a s takým zápalom. Ten akoby sa z neho vytrácal z roka na rok, odkedy ju priviezli do otcovho domu.

     Markus Berzevič je čarodejník! blyslo jej hlavou. Určite!

     Ako inak by si získal jej otca, len čo s ním prehodil zopár slov? Ako inak by mohol na ňu pôsobiť ako plameň sviece na nočného motýľa?

     Pomaly, celkom potichu vstala a pobrala sa von. V ušiach jej znel otcov smiech, Markusov hlboký, zamatový hlas, z ktorého jej naskakovala husia koža.

     Zatvorila za sebou dvere a oprela sa o ne rozpáleným čelom.

     Čo sa to s ňou, preboha, robí?

     „Panna Verena, poďte, prosím, so mnou,“ ozvalo sa jej za chrbtom a ona sa len neochotne otočila. Jorga sa na ňu dívala s porozumením. Musela by byť slepá, keby nevidela, čo sa s ňou deje.

     „Kam?“

     „Mám pre vás prekvapenie,“ usmiala sa dievčina a natiahla ruku.

     Verena vykročila a dala sa viesť labyrintom temných chodieb, v ktorých okrem klopkania drevákov a šuchotu sukní počula iba búšenie vlastného srdca.

     Zastali predo dvermi, aké Verena jakživ nevidela. Zdobili ich vyrezávané exotické vzory a majstrovské kovanie, ešte aj zámka vyzerala neobyčajne.

     Len čo ich Jorga otvorila, do nosa jej udrela silná, omamná vôňa, celú ju obklopila a vábila vstúpiť. Miestnosť, do ktorej ju dievčina priviedla, jej prichodila ako vstupná brána do raja. Očarene sa dívala na podlahu z bieleho mramoru, v ktorej sa odrážalo mihotavé svetlo stoviek sviec rozmiestnených okolo obrovskej vane zapustenej do podlahy v strede miestnosti. Na hladine sa pohojdávali krvavočervené lupienky kvetín, spolu s parou stúpala z horúceho kúpeľa vôňa parfumu a zaplavovala celú miestnosť, akoby ju chcela pohltiť. Okná zakrývali závesy z hrubého zamatu, no priamo z podlahy pod nimi vyrastali cudzokrajné veľkolisté rastliny a ozvláštňovali komnatu. Dve mramorové lavice vedľa kúpeľa boli samy osebe majstrovským dielom, ebenový paraván v kúte zakrýval pohodlné kreslá a truhlicu na osušky. Veľký kozub s kamennými reliéfmi na rímse a po bokoch vyhrieval celú miestnosť a vhodne dopĺňal jej exotickú nádheru.

     Verena stála s otvorenými ústami uprostred tohto hriešneho prepychu, očami hltala každý detail a zároveň túžila dať sa rozmaznávať.

     „Panna Verena, viem, že posledné dni boli pre vás ťažké, oddýchnite si, zabudnite na všetky starosti, vychutnajte si arabský kúpeľ...“

     „Arabský...?“

     „Porozprávam vám o tom, no najprv vám odložím šaty, lebo o chvíľu budú vlhké, je tu sparno...“ upozornila ju dievčina a hneď sa pustila do šnurovačky. „Tak, a teraz ich odnesiem vedľa, nech preschnú. Vy si zatiaľ zoblečte košieľku.“

     „Čože?“ Verenu zaliala červeň až po korienky vlasov a obranne si prekrížila ruky, načo sa Jorga potmehúdsky zasmiala.

     „Nevravte mi, že aj vy sa kúpete v košeli!“

     „Samozrejme!“ odvrkla zahanbene Verena a ešte tuhšie si pritisla ruky k hrudi.

     „V arabskom kúpeli musíte byť nahá... len tak si vychutnáte jeho účinok.“

     „Ale to je... hriech!“ zopakovala Verena, čo ju naučili, no jej túžobný pohľad upretý na voňavú, horúcu vodu v bazéniku hovoril za všetko.

     „Ako myslíte, panna Verena... nechcem vás do ničoho nútiť, pripravila som ten kúpeľ pre vás preto, lebo si zaslúžite trochu oddychu... Nenúťte sa do ničoho, hlavne si to užívajte.“

„Ja...“ Verena si zahryzla do pier a ani sa nepohla z miesta.

     „Hneď som späť,“ oznámila s úsmevom Jorga a s Vereninými šatami vyšla z miestnosti.

     Mladá žena najprv nedôverčivo pozrela na dvere, za ktorými zmizla Jorga, potom na drevený mriežkovaný obklad stien, pohľadom skontrolovala zapretú závoru na vstupných dverách, a až keď sa uistila, že je celkom sama, odvážila sa priblížiť k lákavému kúpeľu. Omočila si prst, vzápätí celú dlaň a blažene vzdychla. Tá hriešna vôňa sa jej dostávala pod kožu, do mysle, vábila ju. Ako by jej mohla odolať? Milovala kúpeľ, priam zbožňovala pocit čistoty a uvoľnenia, milovala každú horúcu kvapku vody, ktorá pri kúpeli stekala po pokožke. Nenávidela falošnú prudérnosť, ktorá jej nedovolila sadnúť si do kade, ako ju Boh stvoril, no pod prísnym dohľadom Ulriky sa svojich túžob vzdala.

     Vyhrnula si spodnú košieľku a vstúpila do vody plnej lupeňov. Bola úžasná, teplá a voňavá... A keď sa ponorila, presne vedela, ako sa cíti hriešna žena. Ako v raji...

     Jorga  sa vrátila s dvoma džbánmi vody a položila ich na okraj bazénika, potom spoza paravánu priniesla mydlo a vonné oleje.

     „Umyjem vám vlasy, chcete?“

     „Budem rada...“ posmelila ju Verena a blažene sa vystrela vo vode. Mokrá košieľka jej odrazu prekážala, oslabovala pôžitok z kúpeľa a ťažila ju.