Angela Marsonsová - Diabolské hry

Milovníci kriminálok si môžu pripraviť plnú peňaženku. Pamätáte sa na  Tichý výkrik a vyšetrovateľku Kin Stonovú?

Predstavujem Vám ďalší príbeh z pera Angely Marsonsovej Diabolské hry. Už 30. januára sa môžete opäť stretnúť so svojskou detektívkou Kim.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku v ktorej sa dozviete, že keď nájdu zohavené a na smrť dobodané telo násilného zločinca, povolajú na miesto činu detektívku Kim Stonovú a jej tím, aby prípad čo najrýchlejšie vyriešili. Pri vyšetrovaní tohto brutálneho činu čoskoro zistia, že nejde o obyčajnú vraždu, ale o čosi oveľa vážnejšie a oveľa zlovestnejšie. 

Prípad naberá na obrátkach, doslova každý deň sa vynárajú nové, mimoriadne znepokojujúce fakty. Podivuhodná hra sa začína a Kim musí čeliť nemilosrdnému protivníkovi, ktorý sa zabáva vlastnými zvrátenými pokusmi. Zdá sa, že nebezpečný psychopat ju vytrvalo sleduje a pozná všetky jej slabé miesta, a tak každý jej krok môže byť posledný. Začína tušiť, že niečo bude v neporiadku aj s ľuďmi, o ktorých by to nepredpokladala. Lenže zatiaľ nemá v rukách žiadne dôkazy...

Diabolské hry je prepracovaný román s množstvom mrazivých, zvrátenych a nebezpečných momentov. Verím, že ani toto voľné pokračovanie vás nesklame a vy zažijete neuveriteľnú jazdu strachu, napätia, nečakaných odhalení, brutálnych činov a zistíte, že nie za každou vraždou sa skrýva opodstatnené vysvetlenie.
Román si môžete objednať aj TU. Recenziu na Tichý výkrik si môžete prečítať  TU.
Úryvok:

Black Cuntry
marec 2015

Ešte tri minúty. Bola to najväčšia ranná razia, akú kedy zažili. Pracovali na tom prípade mesiace a teraz boli Kim Stonová aj jej tím konečne pripravení. Sociálni pracovníci stáli krížom cez ulicu a čakali na signál, aby mohli vojsť dnu. Dve malé dievčatká sa dnes nevyspia. Ešte dve minúty. Schytila vysielačku. „Ste všetci na svojich miestach?“ „Čakáme na tvoje pokyny, šéfka,“ odvetil Hawkins. Jeho tím parkoval o dve ulice ďalej a zabezpečoval zadnú časť pozemku. „Sme pripravení vyraziť,“ zahlásil Hammond z auta, ktoré stálo za Kiminým. S veľkým kľúčom im mal zabezpečiť rýchly a hlučný vstup. Ešte minúta. Kimina ruka čakala nad kľučkou. Svaly mala napäté, nával adrenalínu svedčil o blížiacom sa nebezpečenstve. Jej telo sa rozhodovalo medzi bojom a útekom. Akoby útek niekedy prichádzal do úvahy. Otočila sa smerom k svojmu partnerovi Bryantovi, ktorý mal v rukách tú najdôležitejšiu vec – súdny príkaz. „Bryant, si pripravený?“ Prikývol.

Kim počkala, kým sa ručička na hodinkách neposunula na dvanástku. „Do toho!“ skríkla do vysielačky. Osem párov policajných čižiem zadunelo na chodníku a smerovalo ku vchodovým dverám. Kim tam dorazila ako prvá. Hammond sa zahnal baranidlom a ona odstúpila bokom. Lacná drevená konštrukcia dverí rýchlo podľahla tonám kinetickej energie. Presne podľa dohody vybehol Bryant so strážnikom rovno hore schodmi do hlavnej spálne doručiť súdny príkaz. „Brown, Griff, vezmite si halu a kuchyňu. Rozoberte to tu až do základov, ak bude treba. Dawson, Rudge, Hammond, vy pôjdete so mnou.“ Domom sa začalo okamžite ozývať hlasné otváranie skriniek a vyťahovanie zásuviek. Nad hlavou jej zavŕzgala podlaha, potom hystericky zvrieskol ženský hlas. Kim všetko ignorovala a dala signál dvom sociálnym pracovníkom, aby vošli do budovy. Zastala pred dverami do pivnice. Kľučka bola zaistená visiacim zámkom. „Hammond, štiepacie kliešte,“ zvolala. Dôstojník začal hneď konať a šikovne preštikol kov. Dawson vošiel pred ňou a rukou hľadal vypínač na stene. Kamenné schody osvetlil lúč svetla z chodby. Dawson vykročil smerom dolu a baterkou pritom svietil Kim pod nohy. Vzduch bol ťažký od stuchnutého dymu a vlhkosti. Hammond sa presunul k rohu, nad ktorým bolo umiestnené bodové svetlo. Zapol ho. Smerovalo na štvorcovú gymnastickú podložku, ktorá dominovala stredu izby. Tesne vedľa nej sa nachádzala trojnožka. V rohu oproti stála skriňa. Kim ju otvorila a našla v nej množstvo oblečenia, okrem iného aj školskú uniformu a plavky. 

Na podlahe v skrini ležali hračky: plávacie koleso, nafukovacia lopta, bábiky. Kim potlačila nutkanie na vracanie. „Rudge, odfoť to,“ prikázala. Hammond začal klopať na všetky steny, či nenájde nejaké tajné úkryty. V najvzdialenejšom rohu stál vo výklenku stôl s počíta- čom. Nad ním viseli tri poličky. Najvrchnejšia polička bola plná časopisov. Úzke bočné strany nenaznačovali nič o ich obsahu, no Kim vedela, čo v nich bolo. V prostrednej poličke bola zbierka digitálnych fotoaparátov, minidiskov a náradia na čistenie. Na spodnej poličke narátala Kim sedemnásť dévedečiek. Dawson zobral do ruky prvé z nich s nápisom Daisy ide plávať a vložil ho do počítača. Vysokovýkonný prístroj sa okamžite prebral k životu. Na obrazovke sa objavila osemročná Daisy v žltých plavkách. Plávacie koleso obopínalo jej útly pás. Tenkými rukami si zvierala hornú časť tela, no aj napriek tomu sa neprestávala triasť. Dojatie zovrelo Kim hrdlo. Chcela odvrátiť zrak, ale nemala silu. Predstavovala si, že by mohla zabrániť tomu, čo sa malo stať. Nemohla však, pretože sa to už stalo. „Č-čo teraz, oci?“ ozval sa Daisin chvejúci sa hlas. Všetci prerušili svoju činnosť. Pivnica stíchla. Skúsení dôstojníci paralyzovaní hlasom dievčatka nevydali zo seba ani hláska. „Iba sa zahráme takú hru, zlatko,“ odvetil otec a objavil sa v zornom uhle kamery. Kim prehltla a napokon prelomila ticho. „Vypni to, Dawson,“ zašepkala. Všetci vedeli, čo bude nasledovať.

„Bastard,“ zamrmlal Dawson. Pri výmene média sa mu triasli prsty. Hammond zízal do rohu, Rudge si pomaly čistil šošovky na fotoaparáte. Kim sa spamätala. „Vážení, postaráme sa, aby ten kus hovna zaplatil za to, čo urobil. To vám sľubujem.“ Dawson vytiahol spis, aby zaznamenal každý dôkaz. Mal pred sebou dlhú noc. Kim začula na poschodí hluk. Hystericky tam vrieskal ženský hlas. „Šéfka, mohla by si sem prísť?“ zvolal Griff. Kim sa naposledy obzrela okolo seba. „Rozložte to tu na kúsky, chlapci.“ Dôstojníka stretla navrchu pivničných schodov. „Čo je?“ „Manželka žiada odpovede.“ Kim svižne vykročila k predným dverám, kde stála žena okolo štyridsaťpäťky, s vychudnutým telom zahaleným do župana. Sociálni pracovníci posadili jej dve chvejúce sa dcéry do Fiata Pandy. Wendy Dunnová zacítila Kim za svojím chrbtom a otočila sa. Na bledej tvári jej žiarili červené oči. „Kam berú moje deti?“ Kim potláčala nutkanie udrieť ju. „Preč od vášho choré- ho, perverzného manžela.“ Žena zvierala župan okolo hrdla. Hlavou pritom krútila zo strany na stranu. „Nevedela som o tom. Prisahám, že som o tom nevedela. Chcem svoje deti. Nevedela som o tom.“ Kim naklonila hlavu. „Naozaj? Manželky zvyčajne odmietajú uveriť, až kým nevidia dôkaz. Ešte ste nijaký nevideli, však, pani Dunnová?“ Jej pohľad blúdil všade dookola, iba nie smerom ku Kim. „Prisahám, že som o tom nevedela.“