Kategória: Antidepresíva/Vitamíny
Účinné
látky: Prehodnocuje
vzťahy. Pomáha hľadať šťastie a lásku. Zamilujete si ranné prechádzky.:)
Dávkovanie: Najlepšie užiť na jeden dúšok.
Zabaľte sa do deky a urobte si teplý čaj. Povolená je krátka vychádzka.
Vedľajšie
účinky: Strach
z vodných nádrží.
Čo
by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU
kúpite: Šťastie je vrtkavé. Niekoho sprevádza po celý život, no iný
ho márne hľadá. A možno niekedy príde nečakane, sadne si vám na plece
a už sa vás nepustí.
Zita celé roky trpela v manželstve a znášala
poslušne Richardovu krutosť. Keď sa konečne po rokoch vzoprie manželovi, podáva
žiadosť o rozvod. Jej život sa však neupokojí ani po tejto radikálnej
zmene. Deti ju ignorujú, odsudzujú a nechápu jej rozhodnutie. Nečakanú
ranu pod pás dostane aj od priateľa, ktorý ju opustí. Po dlhom váhaní prijme
kolegovu ponuku a odchádza na vidiek k jeho tete Irme. Tu sa Zita
snaží zabudnúť na bolesť, ktorú jej spôsobili najbližší a lieči si ubolenú dušu.
V prekrásnom prostredí spoznáva životný príbeh majiteľky a odhaľuje
tajomstvo starého domu. V poslednej chvíli zabráni aj vražde dvoch
nevinných detí...
„Mne v živote asi nie je súdené, aby ma mal niekto tak
obyčajne úprimne rád. Len preto, že som to ja. Ja, Zita, so svojimi chybami
a nedostatkami, alebo aj preto, že mu je so mnou dobre. Že sa chce ráno
zobúdzať vedľa mňa...“ Zita nešťastne krútila hlavou. „Stáva sa mi
v živote stále to isté. Stále a stále to isté...“ „Hm, naše životy
nie sú z romantického filmu... Niečo podobné sa mi už stalo, kedysi,“
povedala Zita a vysmrkala si nos. Linda vstala, priniesla víno
a balíček vreckoviek, ktoré Zita vďačne prijala.
Mária Hamzová vás ľahko ako pavučina zamotá do spleti
neobyčajných osudov obyčajných ľudí. Obyčajné
šťastie je jej dvanásty román, v ktorom vykresľuje zložité partnerské
problémy, odkrýva pokrivené a naštrbené vzťahy s deťmi, no
predovšetkým hľadá obyčajné šťastie. Poukazuje nielen na silu priateľstva
a ľudskej spolupatričnosti, ale vstupuje aj na pôdu týraných žien. Čitateľom neostala nič dlžná, a tak ako
aj v jej predchádzajúcej tvorbe, aj tu odhaľuje zákutia ľudskej duše.
Mária Hamzová zaujala a prebudila zvedavosť hneď
v úvode. Román nenudí, dej plynie pozvoľna a strany sa doslova čítajú
samy. V istých momentoch dokážete dej predvídať, no autorka sa pekne
vyhrala s rôznymi situáciami a ponúka čitateľom permanentné napätie,
veľkú dávku dynamiky a množstvo nečakaných zvratov, ktoré príbeh odvádzajú
úplne iným smerom. Obyčajné šťastie sa aj napriek rozsahu číta naozaj ľahko
a rýchlo. Na svedomí to má rýchly spád v deji, časté
a frekventované opisy činností, ktoré sa striedajú s dynamickými
a sviežimi dialógmi. Príbeh je spracovaný chronologicky a autorka
postupne dávkuje nové skutočnosti, ktoré sú rovnomerne rozložené
v niekoľkých dejových líniách.
Dvere bytu sa otvorili a dnu vošli dve postavy. Policajt
a lekár. Ženu našli v jednej z izieb. „ Tu je!“ Ležala na
studenej zemi bez pohnutia. Obaja sa k nej sklonili. Jeden z mužov ju
chytil za ruku. „Žije!“ O chvíľku už Zuzka cítila, ako ju nakladajú na
lôžko a kamsi nesú. Pokúsila sa otvoriť oči a čosi povedať. Pre
spuchnutú tvár sa jej ani jedno nepodarilo.
Okrem romantiky, ktorá je tu zastúpená v menšej miere,
Mária Hamzová pridala viac dramatických momentov, tajomno a pestrú paletu
rôznorodých emócií. Román je síce okorenený jemnými prvkami trileru, no Obyčajné
šťastie môžeme znova zaradiť medzi
oddychovú literatúru. V príbehu nájdete viac rozmanitých postáv, ktoré sú však úzko poprepletané
s osudom hlavnej hrdinky. Mnohé svojím konaním a správaním ovplyvňujú
život a ďalší vývin hlavnej
postavy. Postavy sú vykreslené jednoducho, vcelku pôsobia uveriteľne -autorka
sa nebála a dokázala vierohodne zachytiť ich charakterové črty. Každý
jeden hrdina prežíva sklamanie, zradu,
bolesť, ale i lásku. Bojujú s vlastným JA a čelia so vztýčenou
hlavou rôznym nástrahám života.
Obyčajné
šťastie je jednoducho spracovaný príbeh, ktorý má čo čitateľovi ponúknuť. Ak máte radi romanticko-dramatické
príbehy, tak táto kniha je tu pre vás. Ponúka priestor pre oddych, ale aj na
zamyslenie.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára