Novembrové krásky

Sirota u mňa doma

Okázalý triler z prostredia drsných mužov

26.11.2016. napätie a nebezpečenstvo

Marta Fartelová - Vôňa tvojej duše

Za svoje rozhodnutia si musíme niesť zodpovednosť sami

Kategória: Antibiotiká/Betablokátory

Účinné látky: Pohládza dušu. Podporuje tvorbu láskavosti, pochopenia a empatie. Upokojuje bolesť.

Dávkovanie: Záleží na každom užívateľovi individuálne. V pokoji a s dobrým životabudičom. Počet tabliet-263.

Vedľajšie účinky: Nepochopenie zo strany blízkych. Stres a väčšie nervové vypätie. Zapálené slzné kanáliky.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Život je o vzťahoch a ak sa nejaký zanedbá, človek nežije plnohodnotne. Vedieť sa správne rozhodnúť v akejkoľvek situácii je veľké umenie a múdrosť, ktorej sa človek postupne učí celý život.

Michaela po Adamovej smrti žije v pretvárke a nosí masku samozrejmosti. Pod srdcom však nosí dieťa milovaného muža. Keď sa malý Adamko narodí predčasne, Michaela znova bojuje s bolesťou a smútkom. Trápi sa výčitkami a svoje tajomstvo zrady navždy pochová hlboko v sebe. Starosti jej robí aj staršia dcéra Dominika. Malý Adam začína robiť prvé pokroky a jeho zdravotný stav sa zlepšuje. Postupom času sa do rodiny vracia radosť, harmónia a obyčajné šťastie. No nič netrvá večne. Pokojné chvíle rodiny naruší správa o vážnej chorobe malého Adamka. Postupne sa odkrývajú staré rodinné hriechy, ale aj  tajomstvo Michaely, ktoré  ťaží jej svedomie. Dostane rodina druhú šancu alebo stratené šťastie si ju nájde niekde inde?

Dlho sme sa nehádali, toto bola prvá hádka po naozaj dlhej dobe, ale napriek tomu som mal pocit, že z nášho vzťahu sa niečo vytratilo a ja som to nevedel definovať, nevedel som uchopiť podstatu. Narodil sa nám syn a my sme sa oňho starali s láskou, dávali sme mu všetku pozornosť, delili sme sa o povinnosti a spájali nás obavy o jeho zdravie. Rozmýšľal som však, či to nebolo všetko, čo nás spájalo, či nám zostalo ešte niečo spoločné okrem detí.

To, že si Marta Fartelová vyberá pre svoje knihy skutočne reálne problémy je, vidieť vo všetkých jej románoch. Inak to nebude ani v novinke Vôňa tvojej duše, ktorá je voľným pokračovaním diela Život na pôžičku, ktorá mala u čitateľov veľký úspech.

Je ťažké napísať pokračovanie akéhokoľvek románu, pretože spravidla prvá časť je vždy lepšia a málokedy sa pokračovanie vyrovná predošlej časti. Marta Fartelová však dokázala rafinovane  skĺbiť  zaujímavý námet  so skutočnými problémami spoločnosti, ktoré dýchajú ľudskosťou a hĺbkou, a týmto potvrdila len svoje spisovateľské kvality. Už samotná obálka evokuje u čitateľa reflexívnu emotívnosť. Autorka už v prvých kapitolách poriadne, no nenútene zaútočí na emócie čitateľa. V žiadnom prípade netlačí na city, skôr pomaly podsúva hlbšie precítené texty do povedomia čitateľa. Rozorvanosť duše, hlboké myšlienky a smútok dávkuje autorka postupne z viacerých uhlov pohľadu. Každý člen domácnosti prežíva zložité situácie po svojom a každý z nich má svojský názor na daný problém.

Opäť máte možnosť vstúpiť do Michaelinej rodiny a spolu s ňou zdieľať všetky starosti, ale i radosti každodenného života. Marta Fartelová v románe venovala patričný priestor pre tých čitateľov, ktorí jej román Život na pôžičku nečítali. Súčasťou prítomného času sú v texte zakomponované spomienky z Michaelinho predošlého života, a tak noví čitatelia neprídu o dôležité detaily z predchádzajúcej knihy. Aj tu sa znova objavia staré postavy, ale aj noví hrdinovia, ktorí zasiahnu do života celej rodiny. Vôňa tvoje duše predstavuje nenáročný vzťahový román so skutočnými problémami. Autorka sa veľmi citlivo zahryzla do ťažších tém, ako je anorexia či skúsenosti s predčasne narodenými deťmi. Kniha vám ponúka úprimný pohľad s malou dávkou irónie do zákulisia týchto pálčivých tém.

Vždy, keď mi bolo ťažko, som vyhľadávala samotu a utiekala som sa k spomienkam na Adama. Boli pre mňa liekom na boľavú dušu, tichým a pokojným miestom, kde som sa utiekala, keď mi bolo najhoršie. Jeho obraz som mala vyrytý priamo v srdci a vedela som, že tam bude navždy. Spomienky som mala poukladané, ako máva človek fotky v albume, dokázala som v nich listovať a vďaka nim som sa prenášala do chvíľ, ktoré som s Adamom strávila.

Dej sa zo začiatku hýbe pozvoľna a v úvode  absentuje svižnosť, no autorka sa vo väčšej miere zamerala na vnútorné prežívanie hrdinov a text je obohatený o pestrú paletu emócií. Vzhľadom na zložité okolnosti, v ktorých sa postavy ocitli, nijak výrazne to nevplýva na plynulosť a funkčnosť deja. Prvotný smútok sa postupne mení na jemné napätie a frekventované očakávanie z najbližšieho textu. Pomaly sa vkráda do deja pútavosť, dynamika a gradácia v stupňujúcom sa tempe. Dialógy sú tu zastúpené v menšej miere, no neovplyvňujú  dynamiku textu. Opisné časti sú základom celého románu a sú vyjadrené veľmi precítené, ľudsky a dojímavo. Autorka dokáže perfektne zhmotniť emócie do slov, ktoré majú hĺbku. Následkom tajomstiev a klamstiev za chyby rodičov doplácajú aj deti. Marta Fartelová sa dokázala vierohodne vcítiť aj do kože takmer dospelých jedincov.  

Vôňa tvojej duše je o tom, že aj nesprávne rozhodnutia môžu viesť k tým správnym. Že aj nepochopenie sa zmení na rešpekt a odcudzenie si nájde cestu k odpusteniu. Prečítajte si príbeh o krutej bolesti, o pravej láske, ktorá prichádza aj druhýkrát, o skrytých sklamaniach, v ktorých víťazí nekonečná materinská láska.

Dojímavá, emotívna a obohacujúca – taká je Vôňa tvojej duše. Román, ktorý vám obalí dušu smútkom, v ktorom pravda oslobodzuje a otvára dvere do nového života, kde láska prichádza pomaly a nečakane.

Ak máte radi skutočné problémy, ktoré sú súčasťou nášho života, tak Vôňa tvojej duše vás očarí. Odporúčam všetkým, ktorí obľubujú ženské vzťahové romány, kde jeden uhol pohľadu nestačí na vyriešenie problémov. Kto vyhľadáva emočne vypäté romány, Vôňa tvojej duše ho nesklame.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

Dojímavý príbeh

20.11.2016.

Aj vy ju cítite?

November je naozaj bohatý na lieky

Nové fakty.:)

Niektoré ženy snívajú o obrovských šatníkoch, ja snívam o obrovskej knižnici.
Obyčajní ľudia majú veľké televízory. Výnimoční ľudia majú veľké knižnice.(Robin Sharma)
Keď niekto povie, že to je "iba kniha" tak sa zasmejem, pretože on "iba nič nepochopil".
Nemusíte si pamätať dni, pamätajte si momenty.
Žena, ktorá veľa číta je vášnivá a nebezpečná.

Michaela Ella Hajduková - Nájdem ťa v čase

Zahrávať sa s časom je nebezpečné, no pokiaľ ide o lásku, riskovať sa oplatí

Kategória: Vitamíny/ Imunomodulátory

Účinné látky: Uzdravuje dušu a verí v lásku. Má omladzujúce účinky pre vzhľad.

Dávkovanie: Najlepšie zhltnúť na jeden nádych v teple svojho domova, pri šálke teplého čaju či kávy. Nesledujte čas. Počet tabliet-240.

Vedľajšie účinky: Obrovská chuť aspoň raz sa presunúť v čase. Averzia voči zime a chladu.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Niekedy nás osud nakope do zadku, no inokedy šťastena stojí pevne po našom boku. Je láska osud, či naša voľba?

Nia už sedem rokov žije v krajine snehu. Tí, čo prežili, našli domov v podzemných mestách. Mladá archivárka zachraňuje knihy a stále dúfa, že raz uvidí slnko. Len ťažko sa vyrovnáva so smrťou manžela, ktorého jej vzala krutá snehová smršť. Keď jej sestra prezradí, že pracuje v rovnakom inštitúte, ako pracoval Damin, len s tým rozdielom, že ona skúma čas, Nia ostane zaskočená. Sníva o tom, že si splní sny z minulosti, a preto prijme sestrinu ponuku, a začne tiež pracovať na tajnom výskume času. Nia pri svojom pátraní v čase často narazí na otázky, na ktoré  odpovede už nedokáže nájsť. Nia sa tak nedobrovoľne stáva svedkom histórie, ktorá bola neraz krvavá, desivá a nepochopiteľná. Na svojej ceste minulosťou stretáva muža, ku ktorému cíti silnú náklonnosť a kradne jej myšlienky. Aj keď sa postupne zbližujú, Nia vie, že nemôžu mať spoločnú budúcnosť. Čas ich spája, ale i rozdeľuje. Tiež má však svoje pravidlá, ktoré Nia porušuje tým, že prichádza a odchádza do Erikovho života. Má šancu prežiť láska, ktorú rozdeľuje čas?

Mama sa so mnou rozlúčila a ja som vyšla na ulicu. Na dokonalú ulicu, ktorá bola tou najlepšou náhradnou za svet hore, akú naši vedci dokázali vykonštruovať. Potrebovala som ísť von. Steny ma ubíjali, vracali ku mne všetky myšlienky a ja som sa cítila ešte viac zoslabnutá. Chcela som bežať, ale nebolo kam, mala som chuť kričať, ale nemohol ma počuť nik. Ani živá duša nemôže vedieť, s čím bojujem a čo na mňa padá. Tu, v tomto svete, ktorý bol mojím, som sa odrazu cítila nepochopiteľne cudzo.

Novinka Nájdem ťa v čase upúta čitateľov už svojou znamenitou obálkou. Inakosť románu je viditeľná už od prvých úvodných strán. Kým predchádzajúce knihy Hajdukovej Zákon krvi a Nemecké dievča neplače, zachytávajú skutočné historické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, Nájdem ťa v čase je príjemný oddychový román s prvkami sci-fi, tajomna a romantiky.

V Hajdukovej dielach prevláda charakteristická žánrová rôznorodosť, ktorou len potvrdzuje svoje kvality a dokazuje čitateľom, že nemá problém vstúpiť na novú pôdu. Väčšina slovenských autorov sa drží v knihách svojej predpísanej línie, no Michaela Ella Hajduková každou svojou novinkou rozširuje svoje, ale aj  obzory čitateľov.

Román vám ponúkne okrem lásky aj úplne iný pohľad do sveta fantázie. Michaela Ella Hajduková vás dokáže presvedčiť v uveriteľnosť príbehu, aj keď sa jedná len o fikciu. Fantáziu čitateľa dokáže tak vynikajúco spracovať, že aj tí, ktorí lovia v iných vodách, ako je sci-fi literatúra, autorka dokáže jednoducho presvedčiť a zaujať svojím textom. Jednoduchým štýlom písania nezaťažuje čitateľa komplikovanými frázami a odbornými názvami, skôr veľmi obyčajne podsúva čitateľom priamy uhol pohľadu na „iný svet“. Príbeh lásky s jemnými prvkami sci-fi, pútavé presuny v čase a čarovné opisy, vás už po pár prečítaných stranách vťahujú do sveta ďalekej budúcnosti.

Skúsila som zohnúť prsty, a keď to šlo, zvoľna som pohla rukami a dotkla sa brucha. Nemala som žiadny pocit, ktorý by mi napovedal, či tam ešte je, alebo už nie. Rozhliadla som sa po izbe, ale bola som v nej sama. Pootvorené dvere. Pohla som jednou nohou, potom aj druhou a skúsila sa posadiť. V hlave mi trešťalo a chvíľu sa mi točila. Niekoľkokrát som sa nadýchla a až potom sa skúsila postaviť. Nohy ma neudržali. Skúsila som to znovu, ale s tým istým výsledkom.

Primerané množstvo opisov postačí na dokonalú predstavu o svete, v ktorom žije hlavná hrdinka príbehu. Román sa číta ľahko, plynulo a rýchlo. Dejová línia má až neuveriteľne rezký spád. V príbehu vystupuje viac postáv, autorka ich veľmi necharakterizovala, za to viac sa zamerala na celkové dianie v deji. Opisy činností sa striedajú s pocitovou stránkou. Pestrá paleta emócií, nekomplikovaná zápletka, zakázaná láska a farebný svet fantázie, pritiahnu pozornosť aj tých čitateľov, ktorí tento žáner nevyhľadávajú. Celý príbeh môžete sledovať z pohľadu hlavnej postavy v krátkych kapitolách, v ktorých vás autorka prevedie budúcnosťou, minulosťou, ale aj naša prítomnosť má pre hrdinku neopísateľné čaro. Sci-fi prvky sa miešajú s reálnymi historickými udalosťami. Živé dialógy, mierne napätie a nepresladená romantika si získa asi všetky ženy bez rozdielu veku.

Ak si chcete oddýchnuť po ťažkom dni a potrebujete sa odpútať od svojich problémov, Nájdem ťa v čase vás prenesie presne tam, kde potrebujete vypnúť a nepremýšľať nad zložitosťou života. Nájdem ťa v čase odporúčam pre všetkých, ktorí obľubujú nevšedný svet sci-fi pretkaný láskou a skutočnými reáliami.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

Zhltla som ju za pár hodín

Príjemná oddychovka a milo ma prekvapila.

18.11.2016.

Teším sa z ďalšej rozprávky

17..11.2016.

Príjemná humorná oddychovka s peknými myšlienkami

16.11.2016.

Nová nádielka v novembri

November je bohatý

Staršie, ale výborné

Novembrové novinky

Ak máte radi humor

Skvelá na nenáročné čítanie

Carrie Elks - Nenapraviteľní

Aj zlé rozhodnutia nás nakoniec privedú do vytúženého cieľa

Kategória: Betablokátory/Analgetiká

Účinné látky: Pomáha prežiť odlúčenie. Nabáda k odpusteniu. Prebúdza túžbu.

Dávkovanie: Povolené užívať hocikedy. Počet tabliet-327.

Vedľajšie účinky: Dobre sa znáša. Len ojedinele môže negatívne pôsobiť na sebavedomie.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Život nás dokáže často prekvapiť, ale i sklamať. Keď to čakáme najmenej, stretneme svoju osudovú lásku, no nečakané rozhodnutia a množstvo prekážok nám však bránia byť s tým, koho milujeme.

Hanna žije sama s matkou. Na oslave nového milénia spoznáva bohatú rodinu Larsenových. Časom sa stane opatrovateľkou desaťročnej Ruby a celá rodina jej prirastie k srdcu. S novým rokom preskočila medzi Hannou a sebavedomým Richardom Larsenom iskrička príťažlivosti. Bohatý chlapec z Manhattanu a energická a zanietená stážistka z Anglicka nemajú toho veľa spoločného. Okrem  vzájomnej príťažlivosti, ktorej sa bránia, uprednostnia pred láskou svoje priateľstvo. Aj napriek tomu, že od seba bývajú tisícky kilometrov a Hanna má vzťah s Joshom, netušia, že ich osudy sa znova spoja. Po tragických septembrových udalostiach prevzal vedenie firmy Maxwell Enterprises Richard a stal sa z neho úspešný a prácou zavalený workoholik. Nevinný flirt sa však zmení na zložitý vzťah, ktorý im obom poznačí ich životy. Ich občasné stretnutia sú plné rozporuplných názorov, hádok, ale aj odlúčení. Spolu kráčajú po ceste intríg a klamstiev, tiež nachádzajú odpúšťanie a šťastie, v hľadaní toho správneho kľúča pre spoločnú budúcnosť.

Jeho slová jej hrkotali v hlave ako plechovka, ktorá sa kotúľa dolu kopcom. Bolo príliš neskoro. V snahe zachrániť sa zabila ich vzťah a všetku úctu, ktorú k nej cítil. Cítila, že sa jej do očí opäť tisnú slzy. Silno stisla viečka, pripomínala si, že toto má byť šťastná udalosť. Ide predsa o narodeniny jej najlepšej priateľky a urobí všetko pre to, aby boli čo najkrajšie.

Carrie Elks na  stránkach  svojho románu odkrýva zložitý vzťah dvoch odlišných mladých ľudí, ktorí sa v priebehu niekoľkých rokov neustále stretávajú a znovu rozchádzajú. Aj keď ich spájajú silné city, množstvo prekážok a intríg im bráni zdieľať spoločnú budúcnosť.

Nenapraviteľní je jednoducho napísaný príbeh zo súčasnosti a už prvé napínavé riadky vťahujú čitateľa do romantického deja. Aj keď autorka reprodukuje príbeh v rozmedzí pätnástich rokov, kapitoly sú krátke a časové obdobia stručne zachytávajú len  dôležité okamihy hlavných postáv. Vďaka tomu má dejová línia rýchly spád. Kniha sa číta ľahko a rýchlo. Neobsahuje hlbšie myšlienky, takže čitateľ nie je ničím rušený. Román neoplýva nejakou výraznou zápletkou, zato poteší veľkou dávkou emócií. Jemné napätie, predvídateľná zápletka, občasné klišé ako aj klasický americký životný štýl bohatých, či nekonečná materinská láska pritiahne pozornosť ženského publika.

„Chcem, aby si vedel, že si vážim všetko, čo si pre mňa urobil. Keď bola matka chorá, bol si tým jediným, čo ma držalo pri živote. Viem, že sa hovorí, že najviac ubližuješ tým, ktorých najviac miluješ, ale to nie je ospravedlnenie za to, že som zdvihla kotvy a odišla.“ Nervózne prešla prstom po okraji pohára s vínom, zotierala vyzrážané kvapky vody. „Ak to nejako pomôže, som si však istá, že nie, najradšej by som sa nakopala do zadku za to, čo som urobila.“

Nenapraviteľní je reálne vystavaný vzťahový román na ľudských zlyhaniach a zlých rozhodnutiach. Vzťahy v románe sú poprepletané. Autorka vierohodne vyobrazila partnerské, ale aj rodičovské väzby. Carrie Elks sa v texte príliš nerozpisuje, a tým nezaťažuje čitateľa. Román zosobňuje viac postáv, ktoré majú klasické povahové črty a autorka sa nenamáhala na hlbšom profilovaní ich charakterov.  Všeobecné opisy činností postáv striedajú emočne vypäté texty. V celom románe je cítiť obrovskú dávku pocitov. Ľútosť, zúfalstvo, smútok, ale i nádej a túžba je vpísaná do každého slova.

Okrem emócií nájde čitateľ v románe aj príjemný a nevtieravý humor.

Ak hľadáte oddychový a nekomplikovaný romantický príbeh, tak Nenapraviteľní vám ho ponúkajú na 327 stranách s poriadnou dávkou romantiky a štipkou erotiky. Ak máte radi emotívne romány a zaujímajú vás  osudy iných, tak Nenapraviteľní splnia vaše očakávania.

http://www.bux.sk/knihy/287737-nenapravitelni.html

Adriana Krištofíková - Obete noci

Predstavujem Vám novinku Obete noci z pera slovenskej spisovateľky Adriany Krištofíkovej, na ktorú sa môžete tešiť už 23. novembra. Ak máte radi príbehy inšpirované skutočnými udalosťami, tak vedzte, že pri tomto románe si prídete na svoje. 

Tento román je úplne iný ako predchádzajúce autorkine knihy.

Samozrejme, aj tu sa môžete pripraviť na vzťahové problémy, no autorka pritvrdila a do diela zakomponovala jemné prvky trileru. Strach, napätie a nebezpečenstvo vás budú sprevádzať počas celého čítania.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že honba za peniazmi, nezáujem o rodinu a rozdielne priority manželov dohnali celú rodinu až na pokraj priepasti.  Ako  zasiahla neočakávaná dráma a klamstvá túto rodinu, sa dozviete ak si román TU kúpite.

Je hlboká noc. Začínajúci spisovateľ Jakub čaká na inšpiráciu.

Náhodou vyzrie z okna a naskytne sa mu pohľad na neskutočnú scénu: na treťom poschodí v bytovke oproti stoja na úzkej rímse pod oknom muž a malé dievčatko...

Rozďavím dvere na spálni a priskočím k Mirke.

„Zobuď sa!“ trasiem ňou.

Otvorí oči a nechápavo sliepňa do šera.

„Čo je? Koľko je hodín?“ Potom sa prudko posadí: „Čo sa stalo?!

Horí?!“

„Nie. Poď rýchlo so mnou!“

Pribehneme k oknu. Obraz oproti sa nezmenil.

Mirka si zakryje rukou ústa: „Preboha! Kubo, to je Anička! A Jaro,

Evin bývalý! Teda takmer bývalý. A kde je Eva?!“

Eva a Jaro chceli žiť naplno, no honba za úspechom a pôžičky na všetky strany sa im stali osudnými. Ambiciózna Eva trávi čoraz viac času v práci a dcéru odkladá ku kamarátke. Jaro nezvláda prepustenie z dobre plateného miesta, vracia sa k experimentovaniu s drogami a ocitá sa na ulici. Dráma, ktorá sa odohrala jednej noci za dverami ich sídliskového bytu, zasiahla aj do života susedov Jakuba a Mirky. Ani im sa nevyhla hra na pravdu a lož, ktorá navždy zmenila ich komplikovaný, no láskyplný vzťah.

Úryvok:

Pondelok, 2. februára, 10:00

Ako obyčajne, sedím za počítačom a  lovím myšlienky, ktoré sa ako nezbedné myši rozutekali po kútoch. Je ráno, pol desiatej, dopíjam už svoju druhú kávu. Včera sme to s Janom trochu prehnali a prišiel som domov poriadne neskoro. Zase. Mirka sa tvárila, že spí a dnes mi nepovedala ani pol slova. Zúrivo zabuchla za sebou dvere a odišla v ústrety svojim všedným povinnostiam. Všednému životu, ktorému chýba šťava čoraz viac a  viac. Môj nový román sa zasekol pri vyzliekajúcej sa žene za oknom. Čo sa stalo potom? Neviem. Nemám ani potuchy a momentálne radšej rozmýšľam nad pseudonymom. Jakub Konrád sa neuchytil, čo tak Jakub Green alebo Samuel Grey? Som skutočne originálny. Prázdne sny, to je všetko, čo ťa zaujíma. To mi povedala naposledy, keď som sa priznal, že tento mesiac mi to opäť nevyjde a musíme ísť do mínusu. Kubo, je to vôbec možné, aby sme žili takto?! Jej pichľavá rečnícka otázka zostala visieť vo vzduchu a ja som si na ňu odpovedal. Je. Jednoducho a bez pátosu. Čo je na tom zlé? Natiahnem sa na gauči a  zatvorím oči. Nič svetoborné dnes asi nevytvorím, lepšie bude levitovať a čakať na zajtrajšok. Aj tak začína pršať, na vonkajšie parapety bubnuje dážď. Deň ako stvorený na vyvaľovanie sa v posteli. Sily ma pomaly opúšťajú a ja sa prepadám do snov. Alebo sú to spomienky? Sám neviem…

 Niekto zvoní pri dverách. Pod stolom hľadám papuče a nemotorne sa šuchcem do chodby. Možno je to poštár, alebo niečo také. Domový dôverník, ktorý zbiera podpisy na fond opráv. Treba urobiť revíziu výťahu, podpísať petíciu proti vykrádaniu pivníc. Nie som majiteľom bytu, takže to vybavím veľmi rýchlo. Otváram dvere, masírujúc si zátylok. Vo dverách stojí Eva. Eva?! „Eva!“ „Prekvapený?“ vyzerá ako vystrihnutá z  prednej strany pánskeho časopisu. Zmyselne dráždivá, aj keď toho veľa neodhaľuje. Pestovaná pleť s dokonalým mejkapom, dlhé červené nechty, rozopnutá krátka bundička a minisukňa. „Áno, prekvapený,“ hlcem ju očami, ale zároveň si uvedomujem svoj nechutný zovňajšok a  pivový dych, ktorý neprerazil ani kofeín. „Prepáč, ale včera som trochu oslavoval,“ ospravedlňujem sa a otváram dvere. „Poď ďalej. Ako ti môžem pomôcť?“ „Prepáč, že ťa takto prepadávam,“ vchádza za mnou na bocianích nohách v  lodičkách s  vysokými podpätkami. „Myslím, že medzi nami niečo zostalo nedopovedané.“ „Dnes nepracuješ?“ ošívam sa a  rukou ju pobádam do obývačky. „Urob si pohodlie, hneď som tu.“ Zatváram sa v  spálni a  z  bielizníka vyťahujem čisté slipy a  ponožky. Kurva! Tričko a  rifle mám v  skrini na chodbe! Zrazu mi napadne spásonosná myšlienka: letné oblečenie Mirka ukladá na zimu do postele. Nadvihnem matrace a  z  úložného priestoru vyťahujem kvietkovaná košeľu a rifľové bermudy. Hurá! Ide sa na Havaj!

Romantika pre každého.:)

13.11.2016.

Jana Pronská - Janičiarova žena

Predstavujem Vám novú historicko-ľúbostnú romancu z pera úspešnej slovenskej spisovateľky Jany Pronskej, ktorá uzrie svetlo sveta už 17. novembra.

Zröntgenujte pútavú ukážku, v ktorej sa dozviete, že ani láska, ani svadba nie sú zárukou šťastného života dvoch zaľúbencov. Osud im do cesty postavil množstvo prekážok, ktoré ich puto lásky rozdelili. Do hry vstupuje dávna minulosť, nenávisť a intrigy oboch rodín. Ako sa skončí tento napínavý historický román sa dozviete, ak si knihu prečítate. Janičiarovu ženu si môžete objednať aj   TU.

Milovníci Janky Pronskej sa už teraz môžu tešiť na bohaté historické fakty opradené minulosťou našich predkov. V románe na vás čaká bohatá zmes pocitov, odkrývanie bolestivej pravdy a hľadanie stratenej lásky.

Pútavá historická romanca obľúbenej autorky. Keď sa rytier Richard Salmo vracia do pevnosti Litava, túži iba po tom, aby obnovil panstvo svojho otca. Vôbec neráta s tým, že ho očarí miestna dievčina, z ktorej sa vykľuje dcéra grófa Pálfiho. Gabriela má oči iba pre krásneho rytiera, a tak keď vysvitne, že otcovia dohodli ich sobáš, nemôže byť šťastnejšia. Vladan Pribojič, ktorému bola pôvodne prisľúbená, sa však nemieni vzdať. Využije situáciu po príchode Osmanov, predá Richarda do otroctva a zmocní sa jeho majetku. Vďaka nezlomnej vôli žiť sa Richard po rokoch vráti do rodnej krajiny, no je z neho krutý, neľútostný janičiar, ktorý nevie zabudnúť na krivdy a zradu z minulosti. Dostane ešte šancu vzkriesiť lásku, v ktorú kedysi veril? Podarí sa mu zachrániť milovanú ženu a uzdraviť vlastné srdce, otrávené nenávisťou?

Úryvok:

Svištivý vietor ju štípal na lícach, vysúšal slzy, čo jej tiekli po tvári. Prehĺtala plač, guču navretú v hrdle, snažila sa nevnímať bolesť v hrudi ani strach, ktorý jej ochromoval údy. 

Utekala bezmesačnou nocou, kým vládala, kým jej stačil dych, kým opäť nepadla na zem doudieraná, vydesená, bezvládna. Nezastavuj sa! Utekaj! prenikavo kričal hlas v jej hlave. Kolená a bosé nohy jej doráňali ostré hrany skál, ktoré kropila svojou krvou. Potkýnala sa a padala, no napriek tomu sa zakaždým znova zdvihla a bežala ďalej. Rukami zúfalo rozhŕňala húštie, ktoré jej driapalo šaty, vetvičky sa jej zapichovali do látky, do vlasov, škriabali ju. 

Nesmie zastať! Nesmie! 

Nesmú ju dolapiť, nie oni! 

Za sebou počula rehot a krik nevercov, cvengot tureckých šablí a brechot psov. V nose ju štípal dym plaziaci sa po úbočí od vypálenej dediny, uši trhal nárek preživších. Bezmocné ženy a deti kvílili od hrôzy, tí, čo nestihli ujsť a schovať sa v horách pred krvilačným besnením, sa stali ľahkou korisťou. Nahnali ich ako ovce do stáda a spútali reťazami. 

Zvon na kostolnej veži stíchol len pred chvíľou, krákanie havranov nad údolím znelo rovnako strašidelne ako vietor, čo sa preháňal v korunách stromov, a miešalo sa s dunením osmanských bubnov. 

Neprešlo ani pár hodín odvtedy, čo spolu s ostatnými búchala na zavreté brány Čabraďa, prosila a dúfala, úpenlivo šeptala modlitby. 

Zázrak sa nestal, neprišlo ani zmilovanie. Dedina i hrad nad riekou vzbĺkli ako fakľa a s nimi všetko, čo poznala. 

Ako vtedy pred rokmi... keď sa jej šťastie skončilo. Nádej zhasla, ani čo by niekto sfúkol sviecu. Nežila, iba živorila, pretĺkala sa zo dňa na deň. Pri živote ju držali len blednúce spomienky. 

Štekajúce psy a nemilosrdní dobyvatelia sa neustále približovali, cítila ich za chrbtom. Už-už po nej načahovali ruky, driapali jej šaty... 

Nesmú ju dostať živú, nesmú! Z posledných síl prerazila hradbu húštia, urobila pár posledných krokov - a potom náhle zastala. Padla na kolená a sklonila hlavu. 

Pod ňou sa škľabila priepasť, vysoké bralo prudko klesalo k rieke a nad ním sa týčil kríž. Pripomenul jej časy, keď bola naozaj šťastná. Akoby odvtedy prešli veky. Zdvihla pohľad k nebu, oprela sa o drevený trám. 

Chýbal jeden jediný krok a všetko by sa skončilo presne tam, kde sa to začalo. 

Skupina jazdcov so psami uviazanými na kožených remencoch zastala a obkľúčila ju. Mala iba dva možnosti - hodiť sa strmhlav zo skaly alebo dať sa odviesť naspäť do dediny s obojkom otrokyne na krku. To druhé si nepripúšťala. Taká možnosť pre ňu neexistovala. 

Gabriela sa nadýchla, otočila hlavu, unavene si odhrnula z čela prameň vlasov a z očí zotrela slzy. Odvážne pozrela do napätých osmanských tvárí, na poslušne čakajúce psy. 

„Vzali ste mi všetko...“ šepla do napätého ticha a naklonila sa k priepasti. Bolo jej jedno, či rozumejú, však oni pochopia. „... no svoje telo ani dušu vám nedám. To nech sa radšej naveky smažím v pekle!“ 

Aga Nadím zľahka položil ruku na plece mužovi, ktorý mu bol dlhé roky väčšmi priateľom než podriadeným. Už hodnú chvíľu sledoval jeho meravú tvár, tuho zaťatú sánku, pohľad, ktorý bol plný pohŕdania a nenávisti, no zároveň z neho vyžaroval nekonečný smútok. Darmo sa ho snažil skryť za masku bezcitnosti, tvrdosti. Poznal ho dobre. Poznal ho desať rokov. Naučil ho všetko, čo má janičiar vedieť. Spriatelil sa s ním, obdivoval ho. Bol by mu dal i vlastnú dcéru a prijal ho do rodiny ako syna, keby mladý muž chcel, keby konečne prestúpil na pravú vieru a zahodil spomienky, ktoré ho ničili. 

Jana Pronská - Janičiarova žena

Federico Axat - Posledná možnosť úniku

Ako vám zle načasovaná reakcia zmení život

Kategória: Nootropiká/Antitusiká

Účinné látky: Pomáha pri nespavosti. Odkrýva tajné zákutia duše. Podporuje myšlienky a dodáva odvahu.

Dávkovanie: Radšej v menších dávkach. Určite v blízkostí ľudí. Poteší kamilkový čaj alebo šálka kávy. Počet tabliet-382.

Vedľajšie účinky: Počiatočná paranoja. Začínajú sa objavovať vidiny a divné sny. Kúpite si zvieratko a podľahnete šachu..:)

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Žijú medzi nami a vôbec si ich nemusíme všimnúť. Sú absolútne nenápadní, disponujú určitými rozumovými schopnosťami, no väčšinou v sebe skrývajú poruchu osobnosti.

V momente, keď si chce Ted streliť guľku do hlavy, vyruší ho zvonček pri dverách. Záhadný cudzinec predostrie Tedovi svoj návrh. Úspešný právnik v podstate nemá na výber, a tak začne spolupracovať s tajnou organizáciou, ktorá zabíja vrahov, ktorí nejakým spôsobom unikli spravodlivosti. Keďže Ted sa chystá spáchať samovraždu, ponuku prijíma. Ako sa ukazuje, obchod bude výhodný pre obe strany, ale len do tej chvíle, kým Ted nezistí, že zabil nevinného človeka. Kto a prečo sa snaží vlákať Teda do pasce? Prečo sa s ním niekto zahráva a podsúva mu pochybné informácie? Akú silu má nebezpečné tajomstvo, ktoré skrýva Ted v hlave a dokáže ním zničiť viac životov?

Neskôr, keď utekal lesom ako pred svorkou psov, výjav sa mu v hlave trochu zmenil. Už to neboli Wendellove dcéry, kto našiel telo s dokonale okrúhlou dierou medzi obočím, ale Cindy a Nadine, jeho vlastné dcéry. A tvár nebola Wendellova, ale jeho. Nechal by vlastné dcéry, aby prežili takú hrôzu? Musel zabiť človeka, aby si uvedomil, ako veľmi by im ublížil?

Posledná možnosť úniku je štvrtý román  argentínskeho spisovateľa Federica Axata. Posledná možnosť úniku je perfektne premyslený román, v ktorom hlavnú úlohu zohráva psychologická sonda do mysle chorobomyseľného človeka a o tom, aká traumatická bola jeho cesta, aby unikol z pasce, ktorú mu nastražila jeho vlastná myseľ.

Darina Hamarová - Slzy anjela

Pamätáte sa ešte na nezávislého novinára Giu, ktorého stvorila Darina Hamarová vo svojej prvotine Slzy muža? Pevne verím, že áno. Pre všetkých nedočkavcov tejto úspešnej autorky, mám dobrú správu. Už 22. novembra sa môžete tešiť na voľné pokračovanie s názvom Slzy anjela.

Zröntgenujte exkluzívnú ukážku, v ktorej sa dozviete o záhadnom zmiznutí mladého dievčaťa, ktorého sa rozhodne Giu nájsť. Nič však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Giu je vtiahnutý do prípadu viac, akoby sám chcel. Bojuje s prekážkami, otvára nové možnosti a spoznáva hodnotu toho, že až keď niečo stratíme, až potom si uvedomíme, aké to bolo pre nás vzácne.

Milovníci Hamarovej sa tak opäť môžu tešiť na chvíle beznádeje, strachu, napätia, ale aj na potoky sĺz a more lásky pretkané štipkou erotiky. Emócie, vášeň a humor sú tajné zbrane autorky, ktorá vie, ako pritiahnuť pozornosť čitateľa. Román si môžete kúpiť aj  TU.

„Stratila sa mi priateľka," tieto zvláštne slová vyslovili jemne narúžované pery hádam osemnásťročnej dievčiny, ktorá sa v jeden septembrový deň z ničoho nič zjavila uprostred Giuovej izby, a spustila tým nepredvídateľný tok udalostí, ktoré ako divoká riava nezadržateľne strhli Giua so sebou. Giu stojí pred ďalšou výzvou. Má pomôcť nájsť stratené dievča. Mladučká Bea zmizla za záhadných okolností bez jedinej stopy, akoby sa po nej zľahla zem. Na pohľad neriešiteľný hlavolam, najmä keď sa do cesty postaví prekážka v podobe jedného z najmocnejších mužov v meste, Beinho otca. 

Prečo človek príde na to, čo je preňho najvzácnejšie, až vtedy, keď to stratí? Na pozadí osudov trojice nerozlučných priateľov - Guia, novinára na voľnej nohe; Jany, šéfredaktorky nemenovaného časopisu a Lukyho, renomovaného advokáta špecializujúceho sa na trestné právo, s ktorými sme sa stretli už v prvotine autorky Dariny Hamarovej Slzy muža -, sa odohráva príbeh plný napätia, lásky, jemnej erotiky a nevtieravého humoru.

Urývok:

Napadlo mi, že aj Bea by sa dala nájsť podobným spôsobom. Hneď som si spomenula na vás. Ako ste našli Michala, Moniku…“ „Počkajte, Laura. Nenašiel som ani Moniku, ani Michala. Oni neboli stratení. Len ich život, ich osud bol kdesi schovaný. Ich spoločný osud. To je veľký rozdiel.“ „Nie je. Bea mala, má, tiež svoj osud. Ako váš Michal a Monika. Nájdite ju, prosím vás.“ „Hm. Chcete odo mňa nemožné. Ako dlho bol stratený chlapec v príbehu toho amerického novinára?“ „Dva týždne. Nepočúvali ste ma?“ „Počúval. Veľmi pozorne. Chcel som sa len utvrdiť, že som vás aj správne pochopil. Je rozdiel hľadať niekoho od prvého dňa jeho zmiznutia a začať s tým po pol roku. Videli ste film 96 hodín?“ „Nevidela. Filmy veľmi nemusím. Knihy áno, tie môžem čítať od rána do neskorej noci, ale filmy? Strata času. Pri väčšine z nich.“ Páni, na svoj vek zaujímavý názor, zahanbil som sa v duchu. Nenápadne som hodil okom na skrinku, v ktorej som mal svoju zbierku filmov od výmyslu sveta. Čo už, každý máme nejakú svoju slabú stránku. „Žiadny problém, že ste ho nevideli. O nič svetoborné ste neprišli. Pointa celého filmu je v tom, že Liam Neeson hľadá svoju dcéru, ktorú mu aj s kamarátkou unesú v Paríži. Ako bývalý príslušník CIA vie, že ak ju nenájde do deväťdesiatich šiestich hodín od jej zmiznutia, neobjaví ju nikdy. Pochopili ste?“ „Pochopila, ale reálny život nie je film. V skutočnom živote sa občas udejú aj zázraky.“ 

Zhlboka som si vzdychol. Postavil som sa a moje kroky opäť viedli k oknu s výhľadom do záhrady. Premýšľať. Ako sa môže stratiť človek? Bez stopy? Sú len dve možnosti, ako sa to môže stať. Prvá, že to urobí dobrovoľne. Jednoducho sa rozhodne pre iný život, zbalí si zopár svojich vecí a odíde. Druhá, omnoho desivejšia, že mu k tomu niekto „pomôže“. Že ho napríklad unesie alebo… Pri pomyslení, čo môže nasledovať za spojkou alebo mi prebehol mráz po chrbte. Monika bola veľmi čerstvá skúsenosť. „Laura, veľmi rád by som vám pomohol. Obávam sa však, že toho nie som schopný, že ju nedokážem nájsť.“ „Aspoň sa pokúste. Zistite, čo sa s ňou stalo, prečo zmizla. Kto za to môže. Napíšte o tom.“ „Mám napísať o niekom, kto o ničom netuší? Stále hovoríte, že zmizla, stratila sa. Lenže čo ak vaša kamarátka odišla dobrovoľne? Nad takou alternatívou neuvažujete?“ Sadol som si späť do kresla. „Mám pre vás návrh. S Beou ste chodili do toho istého ročníka, do tej istej triedy tej istej školy, z čoho usudzujem, že ste obe z hlavného mesta. Nebolo pre vás jednoduchšie osloviť niektorého z mojich kolegov tam u vás? Niektorých z nich poznám, sú výborní, lepší ako ja, majú „kľúče“ od dverí, za ktorými sedia vplyvnejší a významnejší ľudia, ako sú tí, ku ktorým sa viem dostať ja. Čo keby som vás na niekoho z nich nakontaktoval a odporučil vás?“ Tentoraz sa postavila Laura. No nešla k oknu, ale k dverám. Otvorila ich. Na tvári sa jej zračilo veľké sklamanie. „Ďakujem za vašu ponuku, ale nemerala som za vami takú ďalekú cestu, aby som si vypočula práve toto. Netuším, či je Bea obeťou nejakého nešťastia, zločinu, alebo si sama zvolila túto cestu. Vôbec ste ma nepochopili. Neviete, aké to je, keď máte kamarátku, ktorú vidíte každý deň, stretávate sa s ňou, smejete sa spolu, rozprávate sa o všetkom možnom. Zrazu jej niet. Zmizla bez jediného slova, bez stopy. Nikdy predtým to neurobila. Nikdy predtým neodišla z domu bez toho, aby o tom nepovedala aspoň mame. Hľadali ju všetci. Rodina, priatelia, polícia, a nič. Dnes je to presne stoosemdesiatsedem dní. Zrazu mi svitla nádej, že s vašou pomocou by som predsa len mohla niečo zistiť. A jediná odpoveď, ktorá sa mi od vás dostala, je, že ma nakontaktujete na nejakého vášho kolegu?!“ Mala pravdu. Napriek tomu, že mi bola od samého začiatku veľmi sympatická, som počas celého nášho rozhovoru hľadal cestu, ako sa jej zbaviť. Áno, bolo to sebecké. Človek by nikdy nemal odmietnuť pomoc inému človeku, ak mu vie pomôcť. Prepáčte, Fiodor Michajlovič, veľmi rýchlo som zabudol na vaše slová z bratov Karamazovovcov. „Laura, počkajte…“ zmohol som sa po chvíli. „Nenamáhajte sa, Giu. Ďakujem za váš čas a za to, že som vás mohla spoznať. Asi som si vás zidealizovala. Človek nemusí byť takým, akým sa zdá na prvý pohľad. Pred niekoľkými minútami ste mi hovorili, že všetko, čo robím, mám robiť s láskou, ostatné príde samo. Držíte sa toho aj vy alebo tým chcete len ohúriť mladé naivné dievčatá?“ Pozrela na hodinky na ruke. „Prepáčte, musím ísť. O pár minút mi odchádza autobus,“ ukončila svoju reč a zavrela za sebou dvere. Ako vytesaný z kameňa som sa nechápavo díval na miesto, kde ešte pred chvíľkou stála. Takto mi už dávno nikto nenaložil. Na mojom domácom ihrisku.

 Čo robíš, Giu?! Prečo si jej odmietol pomôcť? Správaš sa ako malé dieťa. Keby s tým za tebou prišla Jana, vezmeš to všetkými desiatimi. Po Michalovi je Bea nová výzva. Bež za Laurou, hovoril som si v duchu. Dlho som nepremýšľal. Bleskovo som vhupol do topánok a vybehol von na ulicu. Po Laure ani stopy. Vrátil som sa domov, z poličky som vzal doklady a kľúče od auta. Auto mávam zaparkované vždy pred domom. Keby niečo. Stíhacia jazda za Laurou sa mohla začať. Na autobusovej zastávke nebolo ani nohy. Neklamný znak, že autobus do okresného mesta už odišiel. Podľa cestovného poriadku, nalepeného vnútri čakárne, pred piatimi minútami. V pohode ho dobehnem, potešil som sa. Z našej dediny do okresného mesta je to nejakých dvadsať kilometrov, osem zastávok. Na moje sklamanie som autobus na trase nedostihol. Nepochodil som ani na konečnej, kde som si bol istý, že Lauru nájdem. Figu borovú. Vyparila sa. Ako duch. Sklamane som rozhodil rukami, sadol do auta a naštartoval ho, premýšľajúc, čo ďalej. Pomaly som sa pohol a moje auto viedla akási tajomná navigácia. Po ceste, ktorú som veľmi dobre poznal. Minul som poslednú dedinu a mieril do hôr. Lesy na kopcoch okolo hrali všetkými farbami z palety neznámeho maliara. Od tmavozelenej cez hnedú, žltú až po červenú. Viditeľný znak začínajúcej nadvlády pani jesene nad prírodou. Cez deň bolo ešte príjemne teplo, dozvuky leta, ale noci už dýchali chladom. Počas jazdy som sa nostalgicky usmieval pri spomienke, ako som prvýkrát tadiaľto išiel hľadať muža, tak veľmi poznačeného osudom, a nevedel som nájsť odbočku vedúcu lesom až k jeho obydliu. Dnes s tým nemám žiadny problém. Pripomína mi ho každý kúsok lesa.

Uniknúť či zostať?

Veľká pravda

Myseľ je zázračná nádoba. Plná čarov. Vždy niečo vymyslí, aby ti dala výstrahu.(Federico Axat-Posledná možnosť úniku)

Viac o živote ako sexe..:)

Veci nikdy nie sú také, ako si ich predstavujeme. (Michal Slanička-Sex s ex)

Túžba po láske je síce jeden z najkrajších dôvodov života, ale na druhej strane je to zariadené tak, že nikdy nedosiahneme to, po čom túžime, vo chvíli, keď si to želáme.(Michal Slanička-Sex s ex)

Polovicu noci premýšľaj o svojich chybách, až nadránom vyratúvaj chyby iných.(Michal Slanička-Sex s ex)

Oči, ktoré plakali, vidia lepšie. Pretože oči lásky sú slepé, tak ako aj láska sama.(Michal Slanička-Sex e ex)

Skúsenosť je zrakom rozumu.(Michal Slanička-Sex s ex)

Kľúčom k radosti je trpezlivosť.(Michal Slanička-Sex s ex)

Potešila v tomto pochmúrnom období

Dávno som nič tak dobré nečítala

5.11.2016...Perfektne vymakaný psychologický triler.

Netradičné očné kvapky s Evou Avou Šrankovou

Eva Ava Šranková je slovenská spisovateľka, ktorá sa vo svojej tvorbe zameriava na históriu, v ktorej popredí prevláda láska. Autorka nenásilne odhaľuje staré hriechy minulosti, odkrýva krásu obalenú špinou, mocou a krutosťou. Už onedlho sa jej verní čitatelia, ale aj všetci tí, ktorí nepoznajú autorkine diela môžu tešiť na jej piaty román, ktorý nesie príznačný názov Anna Šarišská amazonka.

Podľa horoskopu sa strelci vyznačujú štedrosťou, statočnosťou a  čestnosťou. Prekypujú šarmom, vtipom a duchaplnosťou. Sú pyšní na svoju rodinu a priateľov. Majú radi slobodu, dobrodružstvo a sú odvážni. Strelci sa sťažujú na bolesti sedacieho svalu a nôh, pociťujú bolesti stehien a bedrového kĺbu. Teraz zistíte, či je to všetko pravda s Evou Avou Šrankovou.

Už onedlho svetlo sveta uzrie Váš piaty román Anna Šarišská amazonka. Je tento román v niečom odlišný od vašich predchádzajúcich románov alebo sa držíte svojej predpísanej línie?

 Nie, je úplne odlišný. Okrem toho, že po prvý raz sa hlavnou hrdinkou môjho príbehu stáva skutočná historická postava, úvod a záver príbehu píšem v prvej osobe, zvyšný dej v tretej. Hlavná hrdinka Anna Toryská spomína na život, ktorý prežila. Či bol dobrý a či zlý, ponechám na úsudku čitateľa.  

V románe sa opierate o pravdivé historické fakty. Čo Vás núti písať o našej histórii?

 Moje romány sú známe vďaka historickému faktu. Ponúkam ho tým, ktorí dejiny milujú, chcú vedieť, ako to „vtedy“ NAOZAJ bolo. Postavy v mojich knihách sú skutočné i vyfabulované, žijú svoje životy v prostredí, ktoré mi je blízke. Anna Šarišská amazonka je môj síce piaty román, ale prvý román popisujúci NAŠU históriu. Trvalo mi dlho, kým som sa odhodlala „vrátiť sa domov“, ale podstatné je, že som sa vrátila a zatiaľ doma zostávam.    

Vaše knihy sú výsledkom akútneho stavu: dostanete nápad a idete na to, alebo chronického: dlho zbierate informácie, robíte si poznámky, študujete dostupné materiály a až potom sa vrhnete na písanie?

 Môj stav je akútno-chronický. Všetko robím tzv. „za pochodu“, ale nesmierne dôkladne. Inak to u mňa ani nejde. Pokiaľ práve píšem reál, držím sa historického faktu. 

Strelci sú vraj sympatickí a optimisticky naladení, ale akoby ste nikdy neboli tu prítomní. Je to aj Váš prípad? Ste tak zanietená do písania, že máte neustále hlavu v oblakoch?

 Stávalo sa. Boli časy, keď som lietala v oblakoch, teraz ma pri zemi držia deti, čas na lietanie mám len v noci.

V horoskope sa píše, že strelci objavujú tajomstvá života v čítaní. Popri dvoch malých deťoch, rodine a písaniu, ostane vám nejaký čas aj na čítanie, či ste len taký príležitostný čitateľ?

 Nijaký príležitostný čitateľ, to mi verte. Deň, keď neotvorím knihu, sa mi ani neráta. Čítam každý deň, keď len zopár strán, ale čítam.

Aké knihy píšete? Také, čo zrýchľujú srdcovú frekvenciu, zvlhčujú oči alebo čitatelia pociťujú pri vašich knihách napätie a strach?

 Myslím, že všetky atribúty tu už boli vymenované, doplním ešte, že tí, ktorí majú radi historický reál, si tiež prídu na svoje.

Aké symptómy sa u vás prejavujú pri písaní?

 Napätie a nervozita sú mi také vlastné, keď práve nejde všetko tak ako má, alebo, ako chcem. A potom je tu závislosť: na písmenkách. Keď dlhší čas nepíšem, hoc aj len niekoľko slov, necítim sebauspokojenie a vôbec, necítim sa práve fajn. 

Čo bolo dôvodom, že ste sa vybrali na dráhu spisovateľa?

 Som presvedčená, že to bol osud. Nič viac a nič menej.

 Prežívate osudy svojich hrdinov alebo máte od nich odstup?

 Dobrý autor musí svojou postavou žiť, aby mu čitateľ uveril. Musí sa stať súčasťou každej jednej duše, ktorú vytvoril, aby ju vykreslil hodnoverne. Inak to proste nejde.

Plánujete sa aj naďalej venovať písaniu historicko-ľúbostných príbehov  alebo by ste si trúfli aj na iný žáner?

 Ja som taká verná duša. To, čo si ma raz podmaní, žije vo mne neustále, takže nie, nijaký iný žáner! Pokojne ho prenechám iným.

Doprajete si po napísaní knihy zaslúžený relax?

 Ja relaxujem aj pri písaní. Nepíšem denne a pred vydaním novej knihy už vôbec nie, už niet toľko času, takže písanie, keď, pravda, všetko ide tak, ako má, si užívam. A potom čítam. Píšem a čítam, alebo čítam a píšem, to je môj relax.

Máte pár dní pred vydaním novinky Anna Šarišská amazonka. Máte nejaké obavy, pociťujete nervozitu, prípadne vás prenasledujú aj iné neduhy?

 Z vydania mojej novinky pociťujem veľkú radosť, veď moji čitateli sa konečne dočkajú, takže nie, nijaké obavy, nervozita či iné neduhy. Šťastie, to je to, čo v týchto dňoch prežívam a pevne verím, že očakávaný román bude mať čo najpriaznivejšie ohlasy.

Môžu podľa Vás knihy liečiť?

 Pravdaže, a ako! Liečia dušu. Pri čítaní sa naše ubolené JA môže utiekať do krajiny fantázie a je mu tam veľmi, veľmi fajn.

Na to, aby bol spisovateľ úspešný, nestačí len talent. Čo je podľa Vás ešte dôležité, aby bol autor uznávaný?

 Nadanie nie je dané každému do vienka a nie vždy ide ruka v ruke s úspechom. Tu trochu odbočím: Čo je úspech? Čítanosť? Spokojnosť samého so sebou, že napísal čosi, čo čitateľovi malo čo ponúknuť a on to aj vedel náležite oceniť? Predajnosť? Ak považujeme za úspech vysokú predajnosť toho ktorého diela-autora, je potrebný kus šťastia. Pokiaľ ho autor nemá, nie je veľká pravdepodobnosť, že jeho dielo dosiahne niekoľkotisícovú predajnosť. Som presvedčená, že pre všetko, čoho sa hoc z nás dotne, je potrebný nemalý kus šťastia.

Je niečo, čo Vám na sebe najviac prekáža?

 Občas prekážam sama sebe.

Ako na Vás pôsobí kritika? Utlmujúco alebo povzbudzujúco?

 Každá kritika je hodná zamyslenia. Je priam nutné popremýšľať nad tým, čo kritika viedlo k vyjadreniu negatívneho hodnotenia. Je možné, že v jeho slovách je kus pravdy, avšak možné je aj to, že jeho zámer bol iný. Úmysel škodiť je totiž pre niekoho vlastný.

Máte nejakú fóbiu?

 Ale áno, a veľkú! Mám ohromný strach z hmyzu. Chrobáky a pavúky; pohľad na ne ma fascinuje, dokonca mi ani nie sú odporné, ale ten des, ktorý prežívam, ak mi vlezú do bytu, či sa ku mne čo len priblížia, by som nepriala zažiť nikomu. 

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

Ďakujem krásne, tiež prajem veľa úspechov a vysokú čítanosť.

A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa nervovému napätiu.:)

Rozhovor zostavila: Simona Rošková

Foto poskytla: Eva Ava Šranková

Mária Hamzová - Obyčajné šťastie

Predstavujem Vám román vašej obľúbenej slovenskej autorky Márie Hamzovej Obyčajné šťastie, ktorý príde na svet 11. novembra.

Šťastie znamená pre každého niečo iné. Kto by však po ňom netúžil? 

Aj hlavná hrdinka sa pokúša nájsť svoje šťastie v živote po tom, čo zistila, že rodina sa jej otočila chrbtom. Okrem hľadania toho najdôležitejšieho v živote, sa môžete tešiť aj na prekvapivé zvraty, poriadnu dávku emócií, nevšedné osudy vedľajších postáv, ale aj na smútok, klamstvá, zakázané tajomstvá a pripravte sa ja na napínavé a dramatické momenty. 

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku v ktorej sa dozviete, že každý z nás si nesie svoj batôžtek bolestí a želaní sám. A že tam, kde by ste šťastie vôbec nečakali, ho nájdete. Obyčajné šťastie si môžete objednať  TU.

Netúžila po inom, len byť opäť milovaná a šťastná. Keď ju priateľ opustí, dcéra zradí a syn odsúdi, nepochopená a zronená odchádza na samotu k tete Irme, aby na všetko zabudla.

 Jednoduchí ľudia s nezvyčajnými osudmi. Nechýba v nich zrada, klamstvo, poníženie, bolesť, ale ani nádej, tajomstvo starého domu a pokus o vraždu.

Zita, Ivona, Tomáš, Adrián, Linda, Terézia, Zuzana...

V spleti svojich životných ciest hľadajú to isté. Obyčajné šťastie.

Úryvok:

Zita

Prehodila si cez plecia ľahkú deku, ktorú jej ponúkla Irma, a usadila sa v altánku. Mámivá vôňa popínavých ruží jej robila spoločnosť. Bola krásna, teplá a hlboká noc, nad hlavou jej svietilo iba matné svetlo. Spať sa jej nechcelo, tak sa rozhodla rozjímať. Nad sebou, nad Adriánom, nad deťmi… alebo nad ničím. Myšlienky na tých, ktorých mala najradšej a ktorí jej v poslednom čase toľko naubližovali, nechávala voľne plynúť bez toho, aby sa nad nimi pozastavovala. Srdce aj duša sa jej v tomto krásnom prostredí vedľa Irmy liečili. Snažila sa prijať myšlienku, že niektoré veci jednoducho neovplyvní, nech by sa akokoľvek snažila a trápila. Všetko chce asi čas. Nejako bude, nejako sa všetko vyrieši. Pozerala na mesiac a rátala okolo neho hviezdy. Cítila zvláštny pokoj, kiežby trval čo najdlhšie… Naraz sa strhla. Za chrbtom sa jej ozval šuchot. Zadívala sa do tmy. Had? To sotva. Mačky? Možno. Ale… čo ak je to zasa nejaký nepozvaný hosť? So strachom prehltla. Dnes večer naňho celkom zabudla… Šuchot trávy a  praskanie konárikov sa ozývali už celkom blízko. Určite bude mať Irma ráno zasa polámané kvety a bude smutná… Pritiahla si deku tesnejšie k  sebe a  postavila sa. Snažila sa zrakom preniknúť tmu. Nehýbala sa, chcela sluchom vypátrať, odkiaľ prichádza zvuk a čo by ho mohlo spôsobovať.

Naraz sa nad pivóniami objavili dve tmavé hlavy. Čo je to? Šuchot aj hlavy sa približovali priamo k nej. Strachom prestala dýchať. Prizval si zlodej z  minulej noci pomoc? Dve zakrádajúce sa postavy obišli celý altánok a zastali priamo pri jeho vchode. Dva páry detských očí prekvapene pozerali na Zitu. – Kto ste? A čo tu robíte? – spýtala sa Zita, keď si s úľavou uvedomila, že votrelci v záhrade tety Irmy sú dve malé deti. Tých sa báť zrejme nemusí. Deti, chlapci, mlčali. Zita sa priblížila k nim. – Hm? Tak čo tu robíte? Prečo chodíte po cudzej záhrade? A takto neskoro v noci? Deti neodpovedali, len na ňu upierali vážne oči. – Stratili ste sa? Alebo sa hráte na schovávačku? Zita si uvedomila zbytočnosť svojich otázok. Bola noc, na schovávačku nie najvhodnejšia chvíľa, deti sa určite stratili. Čupla si k chlapcom a čo najjemnejšie, aby sa nevystrašili, ich chytila za rúčky. Mali ich takmer ľadové. – Ako sa voláte, hm? Nebojte sa ma, to ja som sa vyľakala, kto mi tu chodí poza chrbát, – prstom im jemne prešla po noštekoch. – Ja som Jarko, – konečne sa ozval starší z nich. – Jarko? Pekné meno. A  ty? – pozrela na menšieho. – Ste kamaráti? Bračekovia? – Je to môj brat. Matej. – A čo tu robíte? Hovorca tých dvoch sa znova odmlčal. Zita sa postavila a poobzerala sa po nočnom okolí. Bolo to veľmi čudné. Dve malé deti, ktoré sa osamotene túlajú takmer o polnoci v cudzej záhrade… Nikomu nechýbajú alebo ich rodičia ešte nezistili, že sa stratili?

Vedela, že okolo Irminho domu je pár starých domov, ale netušila, či niekomu slúžia ako víkendový dom. Alebo to boli deti z dediny? Tak alebo onak, také malé deti by sa nemali o takomto čase túlať samé… Starší mohol byť prvák, druhý nemohol mať viac ako štyri roky. Čo tu tieto deti robia? – Kde máte rodičov? – znova si k nim čupla. – Stratili ste sa? Vyzeralo to tak, že sa veľa od nich nedozvie. Čo má teraz robiť? Zavolať políciu? Chlapci vyzerali vystrašení… – Ste hladní? – spýtala sa. – Áno, – konečne sa ozval mladší z  nich. Zita sa naňho usmiala. – Tak… niečo vymyslíme? – určite bude lepšie, keď s nimi zájde do domu, možno sa osmelia a povedia viac. Možno nebude treba robiť paniku a volať práve políciu… Predtým, než vošla za deťmi dovnútra, ešte raz sa skúmavo poobzerala po tichom a tmavom okolí. Púšťa do domu neznáme deti… hádam jej od nich nebezpečenstvo nehrozí. Zaviedla deti do kuchyne a usadila ich za stolom. – Tak čo si dáte? Máte radi rožtek s maslom a džemom? – uvažovala, čo má na výber pre malé deti. Zrejme len niečo veľ- mi skromné. – Krupicovú kašu mám rád, – ozval sa Matej. Zita sa usmiala. Konečne sa mladší osmelil. Dala sa do otvá- rania všetkých skriniek. Silno verila, že tam niečo nájde, aby im urobila radosť. Našla. Krupicu a aj granko. Zrejme to tam nechala rodinka Lacovho bratanca. – Našla som, bude krupica! – víťazoslávne ukázala na vrecko s krupicou a pohrkala škatuľou s grankom. Pustila sa do práce. Videla, že strach z  detí opadol, ale na tváričkách sa im zračila poriadna únava. Čo tieto deti u nej robia? – krútila v duchu hlavou, kým miešala krupicu. Nezavrú ju za únos?!

Otázky ju prestali trápiť, len čo položila na stôl dva tanieriky. Chlapcom sa rozžiarili očká a chvatne schytili lyžice. Zita s úsmevom pozorovala, ako čochvíľa vyškrabovali taniere. – Mňam. – Chutilo? – Bola dobrá! – usmievali sa chlapci. Začali klipkať očami a len s námahou ich držali otvorené. Opäť zvážnela. – Chlapci moji, – pohladila ich po hlávkach, – a teraz čo? Musíte ísť domov, vaši rodičia sa o vás boja… Obaja chlapci však už mali oči zatvorené a rukami si od únavy podopierali brady. Zita s povzdychom vzala Maťka na ruky a kývla aj jeho bratovi. – Poďme. Vyniesla chlapcov do svojej izby a uložila ich do veľkej postele. Maťko sa hneď otočil nabok a Jarko sa uložil vedľa neho. – Môžeme tu spať? – spýtal sa, ale odpoveď už nepotreboval. Podľa pravidelného dychu Zita pochopila, že okamžite po bratovi zaspal. Stála nad chlapcami s  rukou položenou na ústach. Čo to robí? Čo sa deje? Pristúpila k otvorenému oknu a sledovala, či sa kdesi nerútia vreštiace policajné autá hľadajúce dvoch stratených či unesených chlapcov… Nie, nedialo sa vôbec nič. Všade bolo ticho ako v hrobe. Uložila sa na kraj postele vedľa chlapcov a zatvorila oči. Nebola vôbec unavená, naopak, bola nabudená. A zvedavá, ako toto dobrodružstvo dopadne. O pár hodín, keď začula vedľa seba šramot, tušila, že ju pri- šla budiť Irma. Nevládala však na ňu pozrieť inak ako jedným okom. – Dobré ráno, Irma. – Dobré ráno. Dnes asi kúpim o dva rožky viac. – Prepáčte, nie som schopná vstať, – horko-ťažko zdvihla ruku Zita.