Nádej
zomiera posledná
Kategória: Imunomudulátory/Myorelaxanciá
Účinné
látky: Verí a sníva.
Dodáva chuť žiť. Nastavuje pravú tvár. Podporuje veľké odhodlanie.
Dávkovanie: Zakryte sa teplou dekou, slabší
jedinci nech si pripravia vreckovky, silnejšie povahy to zvládnu s pohárikom
tvrdého alkoholu. Počet tabliet – 264.
Nežiaduce
účinky: Svrbenie celého
tela. Nespavosť. Obhrýzanie nechtov. Návaly plaču a bezmocnosť.
Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU
kúpite: Mám prečítaných množstvo kníh z vojnového
obdobia i romány, v ktorých sa autori snažili prerozprávať príbeh
niekoho iného, no nie vždy to dopadlo dobre. Som zvedavá, ako sa s tým popasovala
Marta Fartelová.
Jednej noci uteká David s rodičmi z domova k otcovým
priateľom, aby sa vyhli transportu židov do koncentračného tábora. David s matkou
ostávajú zavretí v pivnici, ukrytí pred zrakom verejnosti, kým otec uteká
do Švajčiarska zabezpečiť pre svoju rodinu lepší život. Na ceste však zomiera a David
s matkou sa vydajú na nebezpečný pochod lesom cez hranice do Maďarska, kde
im môže pomôcť bohatý strýko. Ich nádej zhasne v momente, keď sa im strýko
obráti chrbtom. Aby prežili, musia sa odlúčiť, a tak David putuje k cudzej
žene a jeho matka býva v domove pre slobodné ženy. Chorý chlapec sa
ocitá v sirotinci, kde ho znovu odložila matka, aby ho zachránila, no David
o nej nepočuje dva roky. Nakoniec skončí v Osvienčime, má pocit, že
všetko, čo pre neho matka robila, bolo zbytočné.
Kráčali sme asi hodinu, pod nohami nám šuchotali listy a praskali
konáriky. Na október bolo ešte pomerne teplo a les krásne voňal. Lístím a vlhkou
zeminou. Keby sme neboli na tomto území ilegálne, bol by to krásny výlet. No
strach nám nedovoľoval vychutnať si krásne farby, vône a zvuky. Neustále
sme obzerali. Každý neznámy zvuk, každé zapraskanie konárika spôsobilo, že sa nám
rozbúchalo srdce a zrýchlil dych. Cítil som, ako sa mame potí dlaň a ako
jej občas pri hlasnejšom zvuku myklo celým telom. „Stojte!“ začuli sme zrazu.
Marta
Fartelová je dlhoročná tvár vydavateľstva Motýľ. Každý rok poteší čitateľov
knihou a výnimku neurobila ani tentoraz. Doteraz boli jej diela určené
nežnejšiemu pohlaviu, v ktorých starostlivo rozoberala témy, ktoré sú
blízke ženskému srdcu. Neopätovaná láska, nevera či komplikované vzťahy sa
stali ústredným námetom jej kníh. Od jej prvotiny ubehlo už viac ako desať
rokov a Fartelová sa rozhodla zmeniť žáner. Inšpirovala sa skutočnými
udalosťami židovského chlapca a na papier vložila spomienky starého muža,
ktoré boli roky zamknuté v jeho mysli. Fartelová sa vracia do obdobia
druhej svetovej vojny a očami malého chlapca sa snaží verne zachytiť jeho
príbeh. Romány o holokauste sú stále žiadanejšie a aj napriek ťažkému
a zničujúcemu obdobiu, zverstvám a nacistickej mašinérie sa čoraz
viac autorov snaží vystúpiť zo svojej zaužívanej línie. Podarilo sa to aj Marte
Fartelovej a týmto krokom si nastavila latku opäť vyššie.
Čitateľ v úvodných stranách vstupuje do emočnej a zároveň
nebezpečnej situácie, keď je v roku 1944 Budapešť bombardovaná náletmi
nemeckých lietadiel. Autorka sa potom spätne vracia do roku 1941 do Bratislavy,
kde publikum spoznáva Davida a jeho rodinu. Fartelová sa vo veľkej miere
sústreďuje na chlapca a na to, ako vníma vojnu a to, že je žid. Očami
dieťaťa opisuje krutosť vojny a jej následky pre židov, no dieťa len chabo
chápe, čo sa v skutočnosti deje.
Zameriava sa na útek matky so synom, zdolávajú namáhavú
cestu, stretávajú ľudí, ktorí im aj za cenu vlastného života pomôžu, ale spoznávajú
aj zbabelcov či sebcov, lebo vojna odkryla skutočné charaktery ľudí. Fartelová
sa spočiatku nesústreďuje na vojnové šialenstvo, aj keď v pozadí príbehu
je ho cítiť, len okrajovo spomína krutú tvár vojny, zato úprimne a verne zachytáva
emócie chlapca a jeho matky. Perfektne vykreslila opisy miest a budov,
je vidieť, že autorka má veľký zmysel pre detail. Text dýcha smútkom a nostalgiou,
no pozornejší čitateľ v riadkoch objaví nádej.
Zavrel som oči. Tiež som bol príšerne unavený a vedel som,
že spánok by mi prospel. No nemohol som zaspať. Priestor na prični bol taký
úzky, že sa mi nedalo otočiť. Cítil som, ako ma štipla blcha či ploštica. Deti
okolo vzdychali z nepokojného spánku a z unaveného, vyčerpaného
a uboleného tela. A do nosa mi udieral všadeprítomný zápach. Zápach
neumytých tiel, celé mesiace nepratého oblečenia, chorôb a pach smrti.
Hoci sa autorka zameriava na chlapcov svet, jeho konanie a pocity,
a vojna ostáva v pozadí, dokáže posunúť čitateľom príťažlivé reálie,
skutočné fakty a udalosti, ktoré sa udiali počas rokov 1941-1945. Veľkým
plusom Fartelovej je, že dokáže myšlienky sformulovať do slov, ktoré sa dotknú
vášho srdca. Posledná tretina knihy je viac napínavejšia a emočne silnejšia,
pretože chlapec prežíva peklo v Osvienčime. Autorka opisuje strach, hlad,
bolesť, pocit samoty a mnoho strát uprostred smrti. Tu sa čitateľ stáva tichým
pozorovateľom krutostí a neprávosti, ktoré boli páchané na nevinných ľuďoch
nacistickými vojakmi.
Prečítajte si príbeh o statočnom chlapcovi, ktorý sa
musel spoliehať len sám na seba, no hlavne veril a sníval, že sa vráti domov.
Chlapec
bez mena je skutočný príbeh o statočnosti, veľkej odvahe a strastiplnej
ceste za slobodou. Pravdivý, pretkaný mnohými emóciami, až mrazivý román, ktorý
vás pohltí od prvej až po poslednú stranu.
Ak máte radi príbehy z obdobia druhej svetovej vojny, no
nemusíte čítať o zverstvách a krviprelievaní, tak Chlapec
bez mena je tá správna voľba. Kniha poteší všetkých, ktorí vyhľadávajú
oddychový žáner, kde je reálna podstata zachovaná a história autentická.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára