Keď nádej je
to posledné, čo nám zostáva
Kategória: Nootropiká/Antibiotiká
Účinné
látky: Otvára srdcia,
podporuje súdržnosť.
Dávkovanie:
Najlepšie užívať počas
niekoľkých dní, nie každému liek sadne, ak sa objavia nežiadúce účinky, liečbu
prerušte a zopakujte dávkovanie neskôr. Počet tabliet – 472.
Vedľajšie
účinky: Návaly plaču,
okusovanie nechtov, nespavosť, nočné mory, nechutenstvo.
Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Základom všetkého
je pravda. Pravda, za ktorú umierali nevinní ľudia, pretože verili jednému
človeku, ktorý mal „svoju pravdu“.
Zlomení anjeli vás zavedú do lodžského geta, kde spoznávame
nacistického lekára, ktorý aj napriek Hitlerovej ideológii nesúhlasí s nastoleným
režimom. Willem súcití so ženami, podáva im pomocnú ruku a otvára im svoje
srdce, všemožne sa snaží zachrániť každú jednu pacientku. Elsi privedie svoju
matku do ordinácie lekára, aby jej zachránil život. Osudy Willema a mladučkej
Elsi sa prelínajú so životom Matildy, ktorú násilne nacisti odvliekli od rodiny
do Nemecka. Modrooké dievčatko sa má stáť súčasťou programu, kde z nej vychovajú
dokonalú árijskú mladú ženu, no v Lebensborne je vyhlásená za sirotu ako všetky ostatné
deti, ktoré sa pripravujú na adopciu do bohatých nemeckých rodín. Elsi rebeluje
a pripojí sa k odbojovej skupine a nakoniec skončí vo väzení.
Willem je odvelený do Osvienčimu, kde je prinútený zabíjať nie liečiť. Tri
zlomené duše sa náhodne stretnú na pokraji zúfalstva a smrti.
Keď nás vyhnali z domu, na ulici už bol dlhý rad Židov a hnali
nás ako dobytok na chudobnejší koniec mesta. Žili tam najbiednejší Poliaci,
ktorým prikázali, aby opustili svoje domovy a uvoľnili ich pre Židov.
Neviem, kam šli bývať. Kráčali sme ulicami za dlhým prúdom žltých hviezd. Ľudia
si niesli toľko, čo vládali. Matky mali zavesené na hrudi batoľatá a za ruky
držali staršie deti, zatiaľ čo otcovia niesli na jednej ruke malé deti a v druhej
posteľnú bielizeň čo kusy nábytku.
Pod román Zlomení anjeli sa podpísala
Gemma Livierová, ktorá dojímavo, ale zároveň kruto opisuje odvrátenú tvár
vojny. Publikum má možnosť sledovať dej z troch perspektív, pričom každá
jedna je osobitá, bolestivá, ukazuje ako každá jedna postava trpí a ako každú
jednu zasiahla druhá svetová vojna.
Čitateľ sa postupne oboznamuje s postavami, autorka sa
vracia do minulosti, v ktorej sa dozvedáme, ako všetci žili pred vojnou.
Livierová sa viac zameriava na jednotlivé opisy, poukazuje na podmienky, v ktorých
hrdinovia vyrástli či opisuje ich zúfalé činy. Postupne odkrýva krutú tvár
vojny, bez príkras opisuje bezočivosť, krutosť a hyenizmus vtedajšieho
režimu. Každá z postáv bojuje so svojím vnútrom, búria sa proti
neprávosti, nesúhlasia s politickým režimom a Hitlerovou propagandou.
Najviac rozporu je cítiť z Willema, ktorý bojuje s vernosťou k svojej
krajine, no na druhej strane je ochotný aj zomrieť, len aby pomohol židovským
ženám. V druhom rade sa každá jedna postava snaží prežiť v neľudských
podmienkach, no stretávajú sa s nepochopením, zlobou, hladom a smrťou.
Publikum doslova hltá príbeh Matildy, ktorá sa nedokáže v Lebensborne
prispôsobiť bezcitným podmienkam. Rebeluje, búri sa, nedokáže sa vyrovnať s klamstvami
a nespravodlivosťou, ktorej sa stala nedobrovoľne súčasťou. Čitateľ len
nechápavo krúti hlavou nad nezmyselným programom, do ktorého sú zaradené „len
vhodné deti“. Riadky sú nabité množstvom emócií, rozorvanosťou a smútkom,
ktorý sa tiahne celým textom.
Aj napriek rozsahu a ťažkej téme a príbeh číta
rýchlo, pretože Livierová má veľmi chytľavý a pútavý štýl písania.
Premyslene a dôverne viedla svoje pero, vzbudzuje obrovskú zvedavosť, drží
sa skutočných faktov, ktoré sú dokonale prepletené s fantáziou.
„Mama, prosím ťa, už choď!“ „Prídem...“ Ozve sa praskot,
niečo mi preletí popri uchu. Mama padne do blata nabok, hlavu má nepatrne
poobrátenú, na spánku drobnú dierku, ktorej vyteká krv. Oči má otvorené, aj
ústa, akoby chcela niečo povedať. „Mama!“ Nízko si kvoknem, tisnem si tvár k plotu,
prestrkávam ruku cez drôt, aby som sa jej dotkla tváre, no nedočiahnem na ňu. „Mama,“
zavzlykám. „Neumieraj!“
Elsi stojí denne pred smrťou, sleduje, ako prebiehajú
deportácie, ľudia, ktorých poznala, záhadne miznú, pribúdajú razie, gestapo
bezdôvodne zabíja nevinných obyvateľov geta, len aby sa zabránilo prejavom
nesúhlasu a vzbúr, ktoré medzi židmi narastajú. S matkou a mladšou
sestrou prežívajú zo dňa na deň v strachu, že prídu o život, bojujú s hladom,
zimou a sledujú verejné popravy a v nádeji čakajú na návrat
otca, ktorého odviedlo Judenrate. Publikum pozoruje prerod dievčaťa v mladú
ženu, ktorá pochopila, že geto nebude žiadne dočasné dobrodružstvo, ale miesto
barbarstva, kde musia do neurčeného času vydržať.
Prostredníctvom postáv spoznávate to, čo by ste nikdy nemali
vedieť a v dnešnej dobe sú tieto veci nepredstaviteľné. Z knihy kričí
vyslovená beznádej a žiaľ, ktorý sa strieda s dramatickými momentmi,
či nečakanými zvratmi, o ktoré v románe naozaj nie je núdza.
Nachádzate množstvo charakterov, no hlavne také povahy, ktoré pobáda túžba
ničiť ľudské životy, no stretnete aj pár spriaznených duší, ktoré majú v sebe
ľudskosť. Príkladom toho je opäť Willem,
nacistický doktor, ktorého morálne zožiera dilema a vzpiera sa Hitlerovej
mašinérii. Najsilnejšie scény sú zachytené v Osvienčime, ktorých je Willem
nedobrovoľne obeťou. V dobrej viere, že bude pomáhať ženám, čoskoro zistí,
že sa stal súčasťou nacistického podvodu. Stáva sa svedkom nechutných pokusov a zverstiev
páchaných na väzenkyniach, ktoré nedobrovoľne podstupujú drastické zákroky za účelom
prospešných experimentov, ktoré poslúžia Hitlerovi a jeho prisluhovačom. Všetko
sa deje „pre ríšu“. Willem však veľmi rýchlo pochopí, že pacientov namiesto
uzdravenia bude musieť zabíjať. Odmieta sa akýmkoľvek spôsobom podieľať na
smrti, no na príkaz otca zotrváva v bezcitnom a brutálnom zariadení.
Autorka detailne a verne opisuje odporné lekárske
postupy, zabíjanie väzňov, neľudské zaobchádzanie s nevinnými ľuďmi, či
predostiera ubíjajúcu zimu, nedostatok jedla, kruté popravy, choroby, nevyslovený žiaľ za
rodinami, ale aj lekárov strach a skľučujúce pocity. Doslova tne do živého,
až máte pocit, že stojíte uprostred celého diania.
Osudy troch zničených duší sa pretnú v jednom zlomovom a rozhodujúcom
okamihu v Lebensborne. Tu sa vypäté pasáže plné emócií, strachu, ale aj
lásky a nádeje na lepší život striedajú s vlastným vnútorným postojom
každej jednej postavy. Vnútorné trpia, ich myseľ je pochmúrna a myšlienky ubíjajúce.
Zlomení
anjeli je výnimočný a silný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny,
ktorý odhaľuje osudy troch postáv z rozdielnych spoločenských vrstiev. Hodnotná
kniha, ktorá poukazuje na nezmyselnosť holokaustu, no napriek Hitlerovej
ideológii, ktorá zmarila tisícky životov, otvára srdcia mnohým ľuďom, ktorí sa
nedali zlákať do osídiel nacistickej mašinérie.
Zlomení
anjeli je príbeh o morálke, nezlomnej vôli prežiť, solidarite a zachovávaní
svojej identity. Príbeh, na ktorý nezabudnete, kde na prvom mieste stojí
ľudskosť, obetavosť, viera a nádej, ale aj spolupatričnosť a láska,
ktorá bojuje so spravodlivosťou, kde nad celým dielom visí duchovný odkaz, na
ktorý by sme nemali zabudnúť.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Pre školy.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára