Lucia Sasková je mladá a úspešná slovenská spisovateľka, ktorá má na svojom konte už päť kníh. Pre svoje knihy si vyberá nevšedné témy, ktoré sú stále aktuálne a čitatelia ich doslova hltajú. Barani sú rozhodní, bojovní, pracovití a odvážni. Do vienka dostali vodcovstvo, rozhodnosť, dravosť a veľkú dávku optimizmu. Barani často trpia bolesťami hlavy, zubov a závratmi. Nevyhýbajú sa im ani bolesti chrbta a nôh. Tak isto bojujú so slabým zrakom a ohrozené sú aj čelné dutiny a sluch. Či je to všetko pravda sa dozviete od barana - Lucie Saskovej. Recenziu na Prostitútku si môžete prečítať TU.
Vaša posledná kniha s názvom Prostitútka
vyšla len nedávno. Pamätáte sa ešte, čo bolo prvým impulzom, ktorý vás nakopol
k napísaniu tohto románu?
Nepamätám si, kedy vznikla úplne prvá myšlienka
o napísaní príbehu z tohto prostredia. Často chodievam cestou, kde
ženy postávajúce pri ceste vídavam a vždy som si kládla otázky ako to asi
funguje, za koľko, prečo, kto im zastavuje a podobne. A premýšľanie
ma pohltilo natoľko, že som si povedala, že skúsim do tohto biznisu nazrieť
hlbšie, aj s mojimi čitateľmi.
Znásilnenie, sex, prostitúcia
a zlatokopectvo. Čo vás láka na týchto netradičných témach?
Zrejme práve to, že sú netradičné. Predsa len
o milostných trojuholníkoch, rodinných katastrofách alebo o témach, v
ktorých sú chlapi svine sa už popísalo dosť. Snažím sa písať tak, ako rada
čítam. Bez servítky, zbytočných slov a prikrášlení. Zobrazovať veci také,
ako naozaj sú. A veru, nie vždy je to príjemné čítanie, ale taký je život.
Nemáte pocit, že v poslednom čase je náš
knižný trh doslova zaplavený ženskými románmi?
Je to naozaj tak. Knižný trh ponúka naozaj veľké množstvo
slovenských autoriek a románov (a nie len tých) od výmyslu sveta.
Konkurencia rastie, a to v konečnom dôsledku ženie spisovateľov
vpred, napísať niečo lepšie, niečo čo tu ešte nebolo, niečo čo bude iné ako
všetko ostatné. Takže je to vlastne fajn.
Ako sa snažíte udržať na prvých miestach
predajnosti medzi toľkými úspešnými autormi?
Nemám na to nejaký špeciálny recept, nikdy neviem ani to, či
kniha bude mať úspech a vždy predtým než vyjde, mám tak trochu trému, ako
na ňu čitatelia zareagujú. Taktiež nie každému sa moje knihy páčia, čo je úplne
prirodzené, mne sa tiež nepáči každá knižka, dokonca ma sklamali už aj príbehy
považované za svetové bestsellery. Rebríček najpredávanejších kníh vytvárajú
vždy len názory čitateľov a ja sa môžem aj rozkrájať, miesto v ňom sa
nedá ani kúpiť, ani prenajať, ani nijako inak zabezpečiť. Preto ak sa
v ňom moja knižka ocitne, veľmi si to vážim. Tak isto ako čas, ktorý ľudia
nad mojou knižkou strávia alebo recenziu, ktorú napíšu. Dokonca aj tú
negatívnu, lebo aj tá mi veľa napovie a dá.
Odrádza vás, váš lekárnik od nejakého
konkrétneho námetu?
S mojím lekárnikom mám naozaj dobré vzťahy a zatiaľ
sa tak nestalo. Možno to jedného dňa príde, predsa len mám ešte
niekde v hĺbke duše zopár námetov a niektoré budú možno naozaj
„trochu príliš“, ale uvidíme. Aj to „príliš“ totiž môže zaujať, keďže už
zaujalo mňa.
Ako sa odmeníte po tom, keď stres opadne
a kniha sa objaví na pultoch kníhkupectiev?
Knihami! Nie je to však úplne presne vtedy,
keď je kniha už na pultoch. Vtedy zväčša už pracujem na ďalšej. Skôr to nastáva
v momente, keď odošlem rukopis vydavateľovi. Od toho momentu prejdú
k reálnemu vydaniu približne tri – štyri mesiace a to sú moje
pisateľské prázdniny, kedy hltám jednu knihu za druhou. Mimo tohto obdobia sa
k čítaniu dostanem naozaj len výnimočne. Potrebovala by som, aby mal deň
aspoň o dvanásť hodín viac.
Máte nejaký návyk, ktorý uplatňujete pri
písaní?
Ani nie, keď sa naozaj rozpíšem, tak jednoducho píšem
a je mi jedno ako a kde. Pokojne pred telkou a stíham vnímať aj film,
ktorý beží v pozadí. Jediná vec, ktorá mi písanie „brzdí“ je únava. Po
dvoch, troch zívnutiach viem, že je najvyšší čas prestať, aj keď je to často
v tom najlepšom.
Je všeobecne známe, že mnoho ľudí knihy nečíta.
Čo si o tom myslíte?
Vnímam to tak, že medzi nami je istá generácia, ktorá je
odchovaná na technických výdobytkoch, ktoré sa pred niekoľkými rokmi dostali do
popredia a knihy boli týmto mladým ľuďom na smiech, považované za
zbytočnosť a nudu, ale začínam mať intenzívny pocit, že sa to pomaly, ale isto
mení a opäť začína byť čítanie „in“. A predsa len, také plné
kníhkupectvá a množstvo žánrov tu zrejme tiež nikdy predtým neboli. Ľudia,
ktorí nečítajú o veľa prichádzajú a mali by to aspoň skúsiť. Až mi je
ťažko uveriť, ako môže byť čítanie pre niekoho nuda.
Akú knihu by ste radi napísali, keby ju pred
vami nenapísal už niekto iný?
Ešte sa mi nepodarilo odhaliť niekoho, kto by ma predbehol
v napísaní nejakého príbehu. A, samozrejme, ak tak, snáď tu knihu
uvidím skôr, ako by som napísala niečo podobné.
Čo všetko môže spisovateľ robiť a nerobiť
preto, aby dosiahol úspech?
Myslím si, že ak človek robí niečo, čo ho skutočne baví, žije
tým, má záujem obetovať tomu svoj voľný čas a energiu, úspech sa dostaví
aj sám. Nie zo dňa na deň, postupne, ako odmena za dobre vykonanú prácu.
A čo nech určite nerobí? Nech nezačne písať len preto, lebo stojí pred vidinou
slávy a peňazí. Literatúra totiž s peniazmi a slávou naozaj nemá veľa
spoločného a ak ju človek nerobí od srdca a so zápalom, nestojí za
veľa.
Tvrdí sa, že prvá veta je najdôležitejšia. Ako
je to s prvými vetami vo vašich knihách?
Nezameriavam sa veľmi na prvú vetu, skôr na prvý odsek,
stranu. Ale je pravda, že ja keď si vyberám v kníhkupectve neznámu knihu,
čítam prvú vetu. Povedzme, že ja sa snažím urobiť prvú vetu tak, aby donútila
nerozhodného čitateľa prečítať minimálne päť ďalších.
Sledujete reakcie okolia na svoje knihy?
Vyskytli sa u vás nejaké nežiadúce symptómy?
Sledujem, ak sa dostanú priamo ku mne, ale nevyhľadávam
reakcie mojich známych otázkami či moje knihy čítali, či sa im páčili, ani ich
nenútim, aby si ich isto prečítali. Bolo zopár podozrení na alergickú
reakciu, keď sa v knihe našli, avšak obmedzením blízkosti alergénu (knihy) tieto symptómy časom
pominuli.
Objavili sa u vás bolesti hlavy či prípadne iné neduhy pri
písaní vašich kníh?
Našťastie nie. Prekvapilo ma, že barani trpia bolesťami hlavy,
pretože ja s tým problém nemám. Ale vraví sa o mne, že ani nie som
typický baran, tak možno preto ma to celkom úspešne obchádza. A keby aj, písanie je pre mňa oddychom
a relaxom a pri tom predsa hlava nebolieva.
Sú knihy, ktoré dráždia vašu nervovú sústavu?
Príliš veľa cukru mi v knihách všeobecne nerobí dobre.
Asi preto, že som nadmerným konzumentom sladkostí a potom to už nezvládam.
Prinieslo vám písanie kníh niečo nové do
života?
Samozrejme. Každá jedna kniha priniesla do môjho života
nových ľudí, nové skúsenosti, vedomosti, rôzne zážitky a celkovo knihy
vytvorili taký môj druhý svet alebo druhý život, ktorý žijem, keď nežijem ten
prvý. A neprekáža mi to, naopak.
Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej
inšpirácie a ďalších úspechov.
Ja ďakujem!
A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa zveličovaniu a sladkostiam.:)
Toto je pre mňa najťažšia otázka. Na záver dodávam len liečme
svoje neduhy tým, čo máme najradšej a budeme stále zdraví.
Rozhovor zostavila: Simona
Rošková
Foto poskytla: Lucia Sasková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára