Netradičné očné kvapky s Hanou Repovou

Hana Repová je začínajúca slovenská autorka, ktorá sa pomaly snaží etablovať na našom knižnom trhu. Na svojom konte ma dva romány Boh plače potichu 1 a Boh plače potichu 2, ktoré sú u slovenského čitateľa veľmi obľúbené. Vo svojich románoch sa zameriava na partnerské a medziľudské vzťahy s poriadnou dávkou empatie a emócií. Reflektuje na spoločnosť a rozoberá súčasné problémy obyčajných ľudí.

Hana Repová sa narodila v znamení Býka. Býci sú vraj veľmi flegmatickí, nemajú radi novoty a zmeny. Na strane druhej  majú radi pokojný a pohodlný život. Sú tvrdohlaví, nechýba im rozhodnosť a logické uvažovanie.  Sú závislí na svojej minulosti a ctia si všetko, čo ich s minulosťou spája. Neznášajú experimenty a  majú obzvlášť dobre vyvinutý zmysel pre vlastníctvo. Mali by si dávať pozor na choroby z prechladnutia a vo vyššom veku na nich striehne obezita. Často ich trápia bolesti hrdla, zápal mandlí a majú problémy s hlasivkami. Je to všetko pravda? To vám už prezradí Hanka Repová.

Recenziu na Boh plače potichu nájdete TU.

Podľa horoskopu vraj máte dobre vyvinuté zmysly, viete obdivovať krásu, milujete farby, výrazné vône, zvuky a silno túžite po láske. Pre Býka je vraj charakteristická vytrvalosť a trpezlivosť. Využívate všetky tieto danosti aj vo vašich knihách?

Horoskopy som nikdy nebrala vážne. Vo svojom živote sa nechávam ovplyvňovať celkom inými vecami. Silná túžba po láske sprevádza vysoké percento žien, ak nie všetky. Sme len rozdielne, ochotné to naozaj otvorene priznať. Zatiaľ sa mi ešte nestalo, že by som rozpísala nejakú knihu a nedokázala dokončiť príbeh a dúfam, že sa mi to ani nikdy nestane. Mám svoje triky, ktoré ma vedia dostať zo slepej uličky, ak sa v nej s príbehom naozaj ocitnem, ale to je asi jediná vytrvalosť, ktorej sa v živote držím.

Ak sa vraj pustíte do nejakej záležitosti, nepustíte ju z rúk, a rozvážne, no neústupne ju dovediete do konca. Riadite sa týmto pravidlom aj pri písaní kníh?

Už sa mi stalo, že som prácu na rukopise prerušila, lebo som mala v hlave zrazu inšpiráciu na iný príbeh, preto sa stane, že sa pôvodný rukopis na chvíľu ocitne na vedľajšej koľaji, ale čoskoro sa k nemu vraciam, lebo mám svoje postavy rada. Sú vytvorené s vášňou a zaslúžia si, aby som ich príbeh vyrozprávala až do konca.

Vraj žena-Býk oplýva veľkou odvahou. Dokonca zvládnete krízovú situáciu lepšie ako muži. Ako to bolo s vašou odvahou, keď ste posielali rukopis do vydavateľstva? Pamätáte sa ešte na pocity, ktoré vás sprevádzali? Verili ste, že dostanete spätnú odpoveď kladnú, alebo ste sa zožierali pocitmi neistoty a trápili ste sa?

Bola to kombinácia nádeje a neistoty. Verila som, že môj príbeh zaujme, zároveň som si ale uvedomovala to množstvo iných rukopisov, s ktorými bude konkurovať a môže sa stať, že ho redaktor vydavateľstva odmietne hneď po pár vetách bez toho, aby sa príbeh vôbec začal. A kniha Boh plače potichu má pomalší začiatok, čo som si plne uvedomovala. To bola moja jediná starosť. Často som na internete čítala o tom, ako zriedka autor vôbec dostane odpoveď. O to väčšia bola moja radosť, keď tá pozitívna odpoveď prišla.

V horoskope som sa dočítala, že vám experimenty naháňajú strach a preferujete skôr dôvernosť zvyku. No ako je to pri písaní? Predsa len v knihách je dovolené všetko...

Experimentujem s tým, ako svoj príbeh čitateľovi rozpoviem, akým štýlom mu ho predostriem, ale o tom budem môcť povedať viac, až keď sa na trhu objaví viac mojich kníh. Nevylučujem ani, že sa neskôr na trhu ocitnú moje experimenty v podobe iného žánru, aký píšem teraz, ale to je hudba budúcnosti.

Ako sa zrodil nápad na napísanie vašej prvotiny Boh plače potichu? A čo postavy? Sú len fikcia alebo ste sa niekým inšpirovali?

Príbeh aj postavy sú fikcia a vznikali tak nejako spontánne. Mala som o nich určitú predstavu, keď som začala príbeh písať, ale kryštalizovali sa postupne tým, ako  príbeh v mojej hlave vznikal. Píšem spôsobom, že keď si sadnem k počítaču, ešte neviem, aká bude nasledovná veta. Príbeh vzniká tak povediac za pochodu. Ale to je práve to, čo ma na písaní baví. Keď ma moje vlastné postavy prekvapia a žijú si svoj vlastný život.

Čo bolo dôvodom, že ste sa vybrali na dráhu spisovateľa?

Herta Mueller raz povedala, že sa nikdy neplánovala stať spisovateľkou a začala s tým, až keď si už inak nevedela pomôcť. U mňa to bolo podobne.

Aké máte pocity, keď vojdete do kníhkupectva. Čo tam hľadáte?

Výnimočný príbeh a postavy, ktoré mi zostanú ešte dlho v pamäti.

Plánujete sa aj naďalej venovať písaniu ženských románov alebo vás láka aj iný žáner?

Láka ma viacero žánrov. Široká škála, od románov cez krimi, až k trilerom, ale myslím si, že na zmenu žánru v mojom prípade ešte neprišiel ten správny čas. 

Máte nejaký návyk, ktorý uplatňujete pri písaní? Kde sa vám najlepšie píše?

Najčastejšie píšem doma v obývačke za svojím stolom alebo vo vlaku. U mňa nejde až tak o to, kde som, ale v akom rozpoložení som. Ak som ok, dokážem písať takmer všade, a ak som unavená alebo dlhšiu dobu pod tlakom, tak by som nedokázala písať ani v tej najkrajšej pracovni. Nemám žiadny pevný rituál, ktorý používam, ale rada píšem pri mäkkom svetle sviečok, mám na dosah šálku dobrého čaju alebo kávy a najlepšie mi to myslí pri hudbe od Briana Craina.

Aké žiadúce a nežiadúce účinky majú na vás knihy? Aké knihy čítate?

Túžbu čítať stále viac. Či je to žiadúci alebo nežiadúci účinok, to sa už každý musí rozhodnúť sám. Ak by sa k tomu mohol vyjadriť môj bankový účet, určite by povedal, že nežiadúci, lebo na knihy míňam veľmi veľa peňazí. Čítam rôzne žánre, ale najradšej oddychovky, aké píšem.

Môžu podľa vás knihy liečiť?

Určite áno.

S debutom u nás autor len tak ľahko neprerazí. Dopyt je po známych menách, ktoré zaručujú dobrú kvalitu a pre vydavateľa čo najvyššiu predajnosť knihy. No vám sa to podarilo. Čo všetko musí autor robiť, aby dosiahol úspech?

Bohužiaľ, žiadny recept na úspech nemám. Som ale mojim čitateľkám veľmi vďačná, že dali mojim knihám šancu, aj keď im moje meno nič nehovorilo, a aj za to množstvo pozitívnych ohlasov, čo dostávam. Súhlasím, že preraziť ako začínajúci autor je na Slovensku ťažké, ale netreba to vzdávať.

Ďakujem za rozhovor. Prajem vám veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

A čo dodať na záver? Ostaňte verná svojim zvykom a zásadám.

Rozhovor zostavila: Simona Rošková

Foto poskytla: Hana Repová