Monika Wurm je známa
slovenská spisovateľka, ktorá prerazila u nás románom Slzy predaných
dievčat a raketovou rýchlosťou si získala neuveriteľnú priazeň čitateľov.
Na svojom konte ma pripísaných už šesť kníh. Monika vo svojich románoch
uprednostňuje lásku a jej podoby. Nie sú to však klasické presladené
romány, ale jej hrdinky zažívajú mnoho dramatických chvíľ. Svojim postavám
väčšinou naservíruje ťažký a pohnutý osud, ktorý je premiešaný s množstvom
emócií. Zvláštnosťou jej kníh je aj to, že v každej jednej necháva kus
seba samej. Jej príbehy sú z orientálnych krajín, ktoré sama navštívila.
Monika Wurm je strelec. Recenziu na Nesmieš ma milovať: Farby lásky si môžete
prečítať
TU.
Podľa horoskopu sa strelci vyznačujú statočnosťou, štedrosťou
a čestnosťou. Strelec je vraj dieťaťom šťasteny. Vyžaruje maximálnym
optimizmom a ich šarm, duchaplnosť a vtip nemožno v dave
prehliadnuť. Citlivými sú predovšetkým ich bedrá a dolné končatiny. Môžu
mať problémy aj s reumatizmom a ohrozené sú aj ich pľúca. Ale je to naozaj všetko pravda? To nám už
prezradí Monika Wurm.
Váš posledný román Nesmieš ma milovať: Farby lásky sa od predchádzajúcich
kníh líši tým, že ste zapracovali do románu dve odlišné dejové línie a pre
napísanie tohto diela ste sa rozhodli pre náročnú tému, a to
kolonializmus, zotročovanie a nadradenie rás. Čo bolo prvým
spúšťačom, že ste sa odhodlali čitateľom priblížiť tento málo využívaný námet?
Práve fakt, že tento námet nebol na Slovensku nejako významne
zastúpený, rozhodla som sa ho spracovať ja. Inšpiráciu som našla náhodou
v odbornom článku o histórii Belgicka. Len málo ľudí pozná neslávnu
minulosť tejto modernej európskej krajiny a práve tú neslávnu časť som bez
prikrášľovania spracovala do podoby románu.
V románe sa opierate o pravdivé
historické fakty. Bolo pre vás ťažké nájsť si dostupné materiály k danej
téme, resp. odkiaľ ste čerpali zdroje?
Znalosť nemeckého a anglického jazyka mi pri hľadaní
podrobností dosť pomohli. Študovala som odborné práce, zápisky historikov i dokumenty,
ktoré mi pomohli načerpať často šokujúce informácie o historickom vzťahu
Belgicka a Konga. Tomuto procesu som sa intenzívne venovala štyri mesiace.
Vraj vaša neskrotná túžba po slobode a snaha
upútať, čo najväčšiu pozornosť vás vháňa do nových dobrodružstiev. Je to naozaj
tak, že keď cítite väčší nápor v práci alebo v písaní, že sa zbalíte
a jednoducho odídete do svojich obľúbených destinácií? Je vaša túžba po
cestovaní naozaj taká silná?
Túžbu po cestovaní som pocítila hlavne po tom, ako som
v roku 2010 prekonala rakovinu krčka maternice. Vtedy som sa odhodlala cestovať,
či už v spoločnosti mojich priateľov, alebo rodiny.
To so zbalením sa a odchodom do obľúbenej destinácie je
druhá vec. Nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Necestujem prostredníctvom cestovných kancelárií, preto si odchod na dovolenku
vyžaduje detailné prípravy. Na návštevu mnohých exotických krajín totiž
potrebujete víza, dokonca i špeciálne očkovania. Cestovanie však milujem. Hmotné
veci sú pominuteľné, ale spomienky a zážitky sú skutočným duchovným pokladom.
Strelci sa vedia rýchlo pre všetko nadchnúť,
ale keď nevidia okamžité výsledky, tak sa vzdávajú. Toto pravidlo však
neplatí pre vás. Vy ste sa nevzdali
a bojovali. Ako dlho ste hľadali vydavateľa pre vašu prvú knihu
Pakistánska princezná?
Nie som ten typ človeka, ktorý verí na horoskopy
a nejaké zaškatuľkovanie na základe dátumu narodenia. Verím, že
v každom človeku existuje neskutočná sila dokázať veci, len musí naozaj
chcieť.
Ako každý začínajúci autor aj ja som si prešla skúškou ohňom.
Prvé vydavateľstvo ma odmietlo, prijalo ma až ďalšie s podmienkou, že
vydanie knihy bude chvíľu trvať. Čakala som 18 mesiacov a moja prvotina tak
prakticky vyšla až ako moja druhá kniha.
Tajomstvo života vraj objavujete aj prostredníctvom
náruživého čítania. Ostane vám čas popri práci a písaní kníh aj na
čítanie, či ste len taký príležitostný čitateľ?
Vystihli ste to skutočne trefne, nazývam sa príležitostným
čitateľom, ale keď sa raz za mesiac pustím do čítania, tak si knihu naozaj
dokážem plnohodnotne vychutnať.
Existuje podľa vás niečo ako konkurencia medzi
autormi alebo ste „priatelia“?
Neviem, ako to vnímajú ostatní autori, ale ja nejaký
konkurenčný boj nepociťujem, lebo nežijem na Slovensku. Osobne každému autorovi
prajem len to najlepšie a s mnohými z nich sa priatelím.
Doprajete si po napísaní knihy zaslúžený relax?
Áno, presne tak. V tomto období cestujem, čítam, venujem
sa veciam, ktoré by som počas práce a písania inak nestíhala.
Ak by ste mohli, zmenili by ste nejakú svoju
knihu? Ak áno, prečo a ktorú?
Nie, nezmenila. Stojím si za každým svojím knižným dieťaťom.
Literárny úspech a sláva sú veci
nevyspytateľné. Stotožňujete sa s týmto výrokom?
A tu mi vyvstane otázka – čo je to úspech a sláva?
Tejto myšlienke sa momentálne venujem v pripravovanej knihe. Na túto tému
by sa dalo polemizovať naozaj dlho, preto odpoviem krátko. Áno, stotožňujem sa
so spomenutým výrokom.
Na to, aby bol spisovateľ úspešný, nestačí len
talent. Čo je podľa vás ešte dôležité, aby bol autor uznávaný?
V prvom rade by mal mať dobrý vzťah k svojim
čitateľom, pretože práve im vďačí za to, že má zmysel pokračovať v písaní.
V neposlednom rade sú dôležité kvalitné vzťahy s vydavateľstvom.
Čo je podľa vás v dnešnej dobe stále ešte
tabu?
V dnešnej dobe je viac tabuizovaných tém, ako sa na prvý
pohľad môže zdať. Jednej takej sa budem venovať v knihe, ktorú pripravujem
na rok 2017. Možno ju dokonca vydám pod pseudonymom. Ale to všetko je ešte len
hudba budúcnosti. Podľa mňa sú najviac tabuizované témy súvisiace so sexuálnou
orientáciou, ako pedofília, nekrofília, zoofília... Dosť náročné témy, ktoré
vyvolávajú hrôzu a pohoršenie. Politika je tiež háklivá téma. Do politiky
by som zaradila aj problém Islamského štátu či terorizmu.
Aká bola najkritickejšia chvíľa vášho písania?
Zatiaľ som takú nemala. Píšem len pár rokov.
Sledujete ohlasy čitateľov na vaše knihy?
Vyskytujú sa u vás nejaké symptómy?
Ohlasy mojich čitateľov sledujem pravidelne a prípadné symptómy
sú úplne rôznorodé. Od úsmevu, až po tanec radosti a slzy dojatia. U mňa
sa dočkáte najrôznejších vedľajších účinkov.
Ktoré knihy dráždia vašu nervovú sústavu?
Moje nervy vedia najviac rozdráždiť krváky a detektívky. To naozaj nie je moja krvná skupina.
Máte nejakú fóbiu?
Z injekcií a zubára.
Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej
inšpirácie a ďalších úspechov.
A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa slepej odvahe. :)
A celkom na záver sa chcem poďakovať i ja za
priestor na vašej stránke a srdečne pozdravujem všetkých, ktorí si našli
čas na prečítanie celého rozhovoru.
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Monika Wurm
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára