Námetom historicko-spoločenského románu sa stali skutočné historické udalosti a to konkrétne osud kalifornského indiána menom Iši. Autorka znova spriada nitky minulosti, ktoré siahajú až do prítomnosti. Otvára komnatu tajomstiev, reflektuje na vzťahy medzi mužom a ženou a vyzdvihuje aj rodičovskú lásku.
Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že Posledný potomok je výnimočný príbeh, ktorý okrem tajomstiev a lásky ukrýva aj poriadnu dávku napätia a dobrodružstva. Čerešničkou na torte sú jemné šteklivé scény. Posledný potomok si môžete objednať aj TU.
Univerzitný profesor
Thomas Hardy sa práve rozišiel s manželkou a dospievajúcim synom, navyše mu
nedávno umrela matka, s ktorou mal silné citové puto. Právnik mu v pozostalosti
odovzdá jej denník. Minulosť
matky Thomasa šokuje. Najmä však to, čo mu po celý život bolo odopierané
spoznať: kto bol jeho otcom. Ako sa vysporiada s matkiným tajomstvom, ako nové
skutočnosti ovplyvnia jeho kariérou poznačený život? Kto bol muž, ktorý ho
splodil a čím v roku 1911 spôsobil senzáciu v celej Kalifornii?Dej
historicko-spoločenského románu Posledný
potomok sa odohráva na jeseň 1961 a na začiatku 20. storočia. Je to
príbeh o citlivej rodičovskej a synovskej láske, najmä však o dojemnom a
krehkom vzťahu ženy a muža, ktorým osud nedoprial prežiť spolu svoju lásku.
Úryvok:
Edna
San Francisco (1904 – 1912)
Bola mladá, iba
osemnásťročná, a absolútne neskúsená vo vzťahu k mužom a
veciam súvisiacim s láskou, keď sa vydávala za Jima
Hardyho, tridsaťpäťročného starého mládenca, ktorého
ani poriadne nepoznala. Ale jej otec ho poznal z dokov,
kde spolu pracovali na nočných zmenách. A potom bol Jim u
nich raz na návšteve, aby sa aj oni dvaja zoznámili.
„Ednááá!...
Ééédnááá!” volala na ňu matka v ten večer z okna ich
nájomného bytu. Bývali v štvrti Marina
District neďaleko
zálivu s prístavmi, z ktorého bol výhľad na ostrov Alcatraz.
Mamin sýty a už poriadne rozčúlený hlas sa rozliehal po
celej ulici. Edna ju počula dobre, no schovávala
sa s kamarátkami pod schodmi jedného z vchodov
bytovky v nádeji, že sa možno zázrakom vyhne tomu, čo ju
čakalo. Ibaže matka vykrikovala tak vytrvalo, až sa
Edna radšej vytiahla zo skrýše a lenivým krokom kráčala
domov.
Budúci manžel sa jej
ani trochu nepáčil. Mal hranatú postavu s
neprimerane dlhými rukami, široké čelo aj
nos, úzke pery a
neskutočne odstávajúce uši. Jeho výzor bol na míle
vzdialený výzoru muža, o ktorom snívala.
Muž z jej predstáv
bol vysoký, štíhly, modrooký a krásne sa smial. Rodičia ju
však presviedčali, že by bola hlúpa, ak by nevyužila
príležitosť, ktorá sa jej práve ponúkala. Jim je vraj ochotný
sa o ňu postarať a to je pre ženu v dnešných časoch to
najdôležitejšie. Akáže láska? „Čože si už dievča
ako ty navyberá?” povzdychla si matka po Jimovom
odchode. „Alebo si myslíš, že sa stane zázrak? Že ťa
o ruku požiada dáky boháč, ešte k tomu krásny?“
Ednu mrzelo, keď jej
rodičia tak otvorene dávali najavo, že je pre
nich už príťažou, ale nezazlievala im to.
Dobre vedela, že
musia nakŕmiť ďalších päť krkov – jej mladších bratov.
Matka za pár drobných týždenne hrdlačila v práčovni jedného z
hotelov na Pacific Avenue a Edna sa k nej
často pridala, aby spoločne zarobili viac. Otec večer čo večer
meral cestu pešky do North Beach a vykladal tovar,
ktorý privážali lode do prístavu. Pracovali bok po boku s Jimom,
otec ho preto hodnotil ako poriadneho chlapa.
Vôbec mu neprekážalo, že je od budúceho zaťa starší iba o
päť rokov. Ale ako povedala matka: mohla si
vyberať? Edna sa tiež snažila nájsť na budúcom manželovi
niečo pozitívne. Nahovorila si, že má príjemný hlas,
hoci jeho reč jej neraz pripomínal brechot psa, najmä
keď sa mu ona prihovorila; ba že má príjemný aj pohľad.
Vždy keď sa osmelila pozrieť sa do jeho modrých očí –
aspoň tie sa zhodovali s jej predstavou – ukrytých pod
zachmúreným obočím, aj v nich objavila kúsok nehy
či aspoň čohosi, čo nehu pripomínalo.
„Prečo sa zaňho
chceš vydať, keď sa ti nepáči?“ právom vyzvedali
kamarátky. „A ešte je aj starý, neodpustili
si. Edna s ich
názorom súhlasila, no nech si sama o Jimovi myslela, čo
chcela, nechávala si to pre seba.
„Nie je starý, ale
zrelý,“ tvárila sa dotknuto. „Dôležité je, že sa o mňa
postará,“ zdôrazňovala skutočnosť, s ktorou bola stotožnená viac
matka než ona.
Jimove ťarbavé a
veľmi skromné prejavy nehy, ktorými ju spočiatku
zahŕňal, pominuli, keď ani po roku
manželstva neprišla
do požehnaného stavu. V tom čase bývali rovnako ako
jej rodičia v nájomnom dome, ibaže oveľa južnejšie, v
švrti Mission District plnej írskych, nemeckých a
talianskych prisťahovalcov. Edna celé dni bývala doma sama.
Udržiavanie domácnosti, pozostávajúcej z izbičky s
kuchynkou, či príprava večere pre Jima jej veľa času
nezabrali. Preto zväčša celé hodiny vyzerala z okna a sledovala
dianie na ulici Alvarado, alebo aj ona vyšla na schody pred
dom a stala sa súčasťou toho, čo ju obklopovalo.
Počas teplých
večerov bývalo na ulici vždy rušno. Na schodoch sedávali,
alebo opierajúc sa o zábradlie postávali ženy, a s rukami
založenými na prsiach klebetili. Keď to už počasie
dovoľovalo, pod stromami, lemujúcimi ulicu, sedávali
starí chlapi oblečení v pásikavých košeliach a tmavých
vestách, s klobúkmi na hlavách. Bafkali z fajok a
okrikovali šarvancov, čo sa naháňali po chodníkoch, alebo sa
klbčili. Edna občas zašla do neďalekej Misie Svätého
Františka z Assisi, založenej v dobe španielskej
kolonizácie misionárom Franciscom Palouom, aby našla útechu v
modlitbe. Ba sem-tam sa dala nahovoriť vysokej
Nemke z prízemia, Gerte, ktorej muž tiež pracoval v
dokoch. Zašla s ňou a jej štyrmi deťmi do parku v blízkosti
Štrnástej ulice, alebo v nedeľu popoludní na novovybudovaný
bejzbalový štadión medzi Dvadsiatou piatou a
Folsomovou ulicou. V takomto jednotvárnom duchu prežila dva
roky.
Jar roku 1906 však
poznačila tragédia a dotkla sa väčšiny obyvateľov
San Francisca. Aj Edny.
Skoro ráno 18.
apríla zasiahlo mesto silné zemetrasenie. V dôsledku neho sa
roztrhli plynové potrubia
a došlo k sérii
ničivých požiarov, ktoré sa ako smršť šírili takmer po celom
meste; mnoho obytných blokov,
reštaurácií či
historických budov zhorelo do tla. O život prišlo naraz skoro
tisíc ľudí a z takmer polovice
obyvateľstva sa
stali bezdomovci hľadajúci útočisko po iných štvrtiach
alebo na plážach. Mnohí odišli do Berkeley alebo do Oaklandu.
Ulicu Alvarado našťastie zachvátili iba menšie požiare.
Edna však prišla o celú svoju rodinu. Otca
zemetrasenie zastihlo, práve keď sa vracal zo šichty. Matka s
bratmi uviazli pri požiari bytového domu, v ktorom
bývali. Edna vedela, že všetko, čo ju postretlo, musí
prijať a vyrovnať sa s tým po svojom. No vedela aj to, že
guča v krku a bolesť na duši, ktoré sa u nej po tejto
tragédii dostavili, nezmiznú zo dňa na deň.
Jim, jediný
príbuzný, ktorý jej zostal a na ktorého sa celou dušou upla,
jej však nebol žiadanou útechou. Práve naopak, ešte viac sa
odcudzili. Jim zväčša prespával v dokoch. Keď sa na
konci týždňa ukázal doma, bol nevrlý, popudlivý, vulgárny
a čoraz viac páchol pijatikou.
„Nemal by si toľko
piť,“ snažila sa mu v dobrom dohovoriť. „Vari
preto toľko drieš, aby si všetky peniaze
nechal v putikách? S
kamarátmi?“ dodala a žiadalo sa jej poznamenať:
alebo s ľahkými ženami, pretože intímnosti spolu nemali už
niekoľko týždňov. Jim na ňu gánil, ba
neraz sa na ňu aj zahnal: „A čo je
teba do toho, čo
robím so svojimi peniazmi? Na nájom a stravu dostávaš,
koľko je treba, o iné sa nestaraj!“
Ale bola to iba jeho
predstava, že to, čo jej dáva, stačí.
Edna si čoraz viac
pripadala ako kúzelníčka. Od pondelka do soboty, po
odrátaní nájmu a nákladov na plyn – ak nechcela, aby ich
majiteľ vyhodil z bytu –, musela dokázať vyžiť z
almužny, ktorá jej zostala z toho, čo Jim v nedeľu večer s
povýšeneckým výzorom nechal ležať na stole. Mnohé ženy z
ich štvrte chodievali kvôli nízkym cenám nakupovať k
Číňanom, obývajúcim oblasť medzi Russian Hill a North
Beach. Ona však zostala verná talianskym obchodníkom.
Trikrát do týždňa,
no najradšej v sobotu ráno, keď boli výpredaje,
merala cestu po Market Street plnej
obchodíkov a malých
reštaurácií. Zvykla si na vykrikovanie Talianov
spod markíz: ciao
bella!, len aby si ich
všimla a pri
niektorom sa pristavila. Ale ona si pyšne vykračovala popred
nich ako kráľovná, vždy oblečená
v jednoduchých, no
čistých šatách, s klobúčikom na hlave.
Odev a obuv sa
neštítila vyberať si v charite, pretože vždy si tam pre seba
našla slušivé a lacné kúsky. Bavilo
ju s Talianmi hrať
svoju tajnú hru. Predstierala, že si môže spomedzi nich
vyberať, hoci v peňaženke jej neraz štrngalo len pár
centov. A keď napokon dala prednosť niektorému, čo po
nej blýskal očami a škeril sa od ucha k uchu, vždy
dokázala zjednať cenu všetkého, čo jej ponúkol.
Po čase sa jej
podarilo zamestnať sa v jednom z nájomných domov
iba dva bloky od ulice Alvarado, na
ktorej bývala.
Majiteľ jej sľúbil plácu za to, že každý deň poumýva schody a
vestibulové priestory v štyroch vchodoch. Mzda za to bola
veľmi skromná, ale dávala jej pocit väčšej slobody
a nezávislosti na manželovi.
Skoro ráno tretieho
novembra 1909 ju zo spánku vytrhlo búchanie na
dvere. Ihneď vytušila, že niečo nie
je v poriadku.
Obliekajúc si župan a šuchtajúc sa v papučiach cestou z postele k
dverám myslela na to, že to
asi nebude jej muž,
pretože bola streda a Jim nechodieval domov uprostred
týždňa. Keď otvorila dvere len
natoľko, koľko to
dovoľovala bezpečnostná retiazka, jej zlá predtucha sa
naplnila. Na chodbe stál policajt s obrovskými, nahor vykrútenými
fúzmi.
„Ste Edna Hardyová?“
spýtal sa prísne a keď placho prikývla, úradným
tónom pokračoval: „Žiaľ, musím vám oznámiť zlú správu,
pani. Váš muž dnes v noci zahynul.
Zavalila ho debna s
nákladom, pretrhlo sa jedno z lán žeriava, čo ich
vykladal z lode. Oblečte sa, pani, odvediem vás do márnice,
musíte identifikovať to, čo z vášho muža zostalo.“
Večer po Jimovom
pohrebe sedela Edna za stolom v kuchyni pri okne.
Sledovala, ako sa na ulicu spúšťa
hmla a mieša sa so
súmrakom. V mnohých oknách na nájomnom dome oproti
cez ulicu sa svietilo. Videla za nimi pohybovať sa
postavy a schádzať sa rodiny k večeri. Iba v jej byte bola
tma, nezapálila lampu ani v kuchyni.
Káva v hrnčeku,
ktorú si uvarila už pred dobrou hodinou, vychladla, sotva si
z nej odpila pár hltov. Vedela, že Jimovou smrťou sa
čosi v jej živote skončilo a že ju to dozaista poznačí.
Len ešte netušila ako.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára