Skúšky
života sú nekonečné
Kategória:
Antibiotiká/Antidepresíva
Účinné
látky: Udržiava
priateľstvá. Podporuje rodinné vzťahy. Odpúšťa.
Dávkovanie:
Nájdite si pokojné
miesto a vyložte si nohy. Doprajte si obľúbený nápoj, zajedajte sladkým.
Počet tabliet – 368.
Vedľajšie
účinky: Slzenie očí.
Mierne bolesti hlavy.
Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Cesta života je kľukatá. Raz sa prechádzame ružovou
záhradou, aby sme vzápätí kráčali po pichľavých tŕňoch. Niekedy sa smejeme
z plných pľúc a potom plačeme tam, kde nás nikto nevidí. Niekedy sme
obklopení ľuďmi, ktorým na nás záleží a v ďalšom momente sa cítime
osamelo. Cesty osudu sú nevyspytateľné.
Anna sa nevie ani po troch rokoch spamätať zo smrti svojej
dcéry. Sužuje sa výčitkami a trápi sa spomienkami na muža, ktorý ju bez
vysvetlenia opustil. Po rokoch sa však Everett znova objaví v Anninom
živote. Anna je šokovaná z jeho príchodu, ale aj z emócií, ktoré ju
ovládajú. Oporu nachádza u priateľky Stelly, ktorej srdce ukradol ich
spoločný priateľ Philip. Ich životy sú prepletené a každý bojuje za kúsok
vlastného šťastia, no nie vždy ide všetko hladko, akoby chceli.
Prešlo niekoľko dní a Everett sa viac neukázal. Bolo jej
jasné, že sa znova vyparil. Ako pred troma rokmi. Vedomie, že sa už nestretnú,
ju sčasti upokojovalo, ale zároveň pociťovala aj hnev. Znova zmizol bez
jediného slovka vysvetlenia. Napriek hnevu sa však niekoľkokrát pristihla, že
na neho myslí. Ich stretnutie bolo také zvláštne. Zasa zostalo medzi nimi
všetko nevypovedané.
Hana Repová je začínajúca autorka, ktorá sa snaží etablovať
na slovenskú literárnu pôdu. Na stránkach svojho debutového románu rozoberá
partnerské, emočne vypäté a súčasné problémy obyčajných ľudí. Reflektuje
na spoločnosť a úprimne vstupuje do vzťahových peripetií hlavných
protagonistov.
Autorka spočiatku pomaly zoznamuje čitateľa so všetkými
postavami. Postupne odkrýva charakterové črty jednotlivých aktérov
a vyťahuje na svetlo aj ich vnútorné prežívanie, čo spôsobí, že máte
pocit, akoby ste všetkých zúčastnených poznali. Hana Repová sa zbytočne
nezdržiava žiadnymi opismi, ale priamo a suverénne útočí na čitateľa. Príbeh plynie pozvoľna,
autorka sa zameriava na detailné vykreslenie každej jednej situácie, takže tí,
ktorí preferujú dynamickejšie texty, si musia na svoju dávku dynamiky počkať až
do polovice knihy, kde príbeh naberá na gradácií.
Stella tam ešte dlho sedela a vôbec nevnímala, čo sa jej
ten čašník pýta... Bola ako v tranze, neschopná akejkoľvek reakcie. Našťastie
nebývala ďaleko. Iba dve ulice a tak nechala auto zaparkované pri bare.
Zajtra sa poň vráti. Necítila sa teraz na to, že by mohla šoférovať. Necítila v sebe
nič, iba nekonečnú bolesť, beznádej, že jej Laura zomrela úplne zbytočne.
Boh plače potichu je písaný s ľahkosťou
a veľkou ľudskosťou, ktorá sa odráža v celom deji. Ťažko určiť, ktorá
postava je v príbehu hlavná, pretože štvorlístok hrdinov spolu kompozične
ladí a len spolu vytvárajú ako celok zaujímavú dejovú líniu, v ktorej
sú ich osudy navzájom prepletené. Oceňujem, že každá postava je špecifická a má
za sebou nejakú minulosť. Skúsenejší čitateľ postrehne výrazný posun v ich
vývine. Hana Repová zasadila protagonistov do rôznych životných situácií, s
ktorými sa sami pasujú. Bojujú s démonmi minulosti a hľadajú to, čo
ich znova urobí šťastnými. Zvedavosť
a nastúpená dynamika podporujú čitateľa v rýchlejšom čítaní.
Časté dialógy, napínavé pasáže a skrytá romantika, ktorá sa vznáša nad
celým textom vám nedovolia knihu pustiť z ruky.
Hana Repová kladie dôraz
na vnútorné prežívanie hrdinov ako na bezduché opisovanie prostredia
a tento fakt vo vás vyvoláva rôznorodé emócie. Smútok strieda smiech, plač
radosť, nešťastie hnev, bolesť lásku, ale predovšetkým city postáv sú
nefalšované a ľudské. Boh plač potichu vo vás vyvoláva búrku pocitov, ktoré
nestíhate spracovať. Úprimná spoveď štyroch priateľov, ktorí hľadajú svoje
šťastie, čelia osobným tragédiám, bojujú s vlastnými ľúbostnými drámami či
citovými konfliktmi a objavujú silu priateľstva.
Aj napriek väčšiemu rozsahu knihy román prečítate v pomerne
krátkom čase. Príbeh nenudí a nemá žiadne hluché miesta. Naopak, autorka
sa snaží každou kapitolou čitateľa držať v napätí a ponúka pestré,
i keď dramatické situácie, ktoré vám nedovolia knihu odložiť.
Hana Repová využíva ľahké výrazové prostriedky a jednoduchý
štýl písania, ktorý zaujme. Tak ako každá prvotina aj tu sa nájdu drobné
chybičky krásy či malé zaváhania alebo nezrovnalosti v deji, avšak na
atraktivite príbehu to neuberá.
Boh plače potichu upúta tých, ktorí hľadajú
v knihe viac ako len obyčajný príbeh. Zaujme všetkých, ktorým sa už
prejedli presladené romány, no napriek tomu očakávajú v diele romantiku,
drámu a skutočné situácie z bežného života.
Za recenzný výtlačok ďakujem samotnej autorke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára