Ján Michalek - Sila odhodlania

Predstavujem vám novinku Sila odhodlania, ktorá sa zrodila z pera Jána Michaleka. Máte radi dobrodružstvo, fantasy a nebezpečenstvo? Ak áno, titul si môžete zakúpiť ako E-knihu.

Mladý John pracuje na rodinnom statku ako pastier oviec. Jedného dňa však kráľové vojská zajmú členov jeho rodiny a odvedú ich do lomu, kde budú pracovať ako otroci pri ťažbe železnej rudy. Hlavný hrdina to, samozrejme, len tak nenechá a spoločne so svojím priateľom Henrym, ktorého rodinu taktiež uniesli, sa ich pokúsia vyslobodiť. Počas ich cesty John natrafí na bájny artefakt, s pomocou ktorého sa mu to možno podarí…

Knihu si môžete zakúpiť aj TU.

 Keď som zbadal toto obrovské pohorie, bol som šťastný a nervózny zároveň. Nevedel som totiž, čo ma tam čaká. A až na vlastné oči som sa presvedčil, prečo toto mohutné pohorie dostalo svoj názov. Vrchol hory, pripomínajúci zovretú päsť obra, siahal až niekde vysoko do oblakov. Ako som tak ďalej kráčal, zjavil sa predo mnou nános hliny a skál, pravdepodobne spôsobený spomínaným zosuvom pri nedávnom silnom lejaku. Zhruba v polovici pohoria sa nachádzal odokrytý lom, pričom hluk zo sekania skál sa ozýval až hlboko do doliny. Začal som mať nesmiene obavy z toho, čo bude nasledovať. V prvom rade som chcel obzrieť situáciu a až potom vymyslieť nejaký plán. Počas denného svetla by to bolo však až príliš nebezpečné a tak som si povedal, že najrozumnejšie bude obzrieť si lom z dostatočnej vzdialenosti v noci. Avšak to ešte na mňa čakal jednodňový výstup na horu. Jednoduhšie by bolo samozrejme ísť po neďalekej ceste, ale keďže sa po nej pohybovali vozy s vyťaženými skalami v sprievode s ozbrojenými vojakmi, povedal som si, že nie som samovrah. A tak som sa vydal po úbočí hory cez jej hustý porast. Postupoval som len veľmi pomaly. Všade na vôkol bolo veľmi veľa krovín obrnených ostňami dlhými asi ako môj palec. Predieral som sa cez ne len veľmi pomaly. Zdalo sa mi to ako večnosť, ale nakoniec stála všetka tá námaha za to. Musel som si však oddýchnuť. Predo mnou sa už týčila stena asi desať krokov vysoká a na každom rohu stála strážna veža, z ktorých stráže starostlivo sledovali okolie pracovného tábora. Keďže cez vysoké drevené steny nebolo nič vidieť, rozhodol som sa vyliezť na neďaleký strom, aby som mohol nazrieť cez hradby. Už ako malý chlapec som rád liezol po stromoch, takže to bola pre mňa hračka. Po chvíli som už mal celý lom ako na dlani. Zosuv bol skutočne rozsiahly. Zemina chýbala na obrovskej poloche, kam až oko dovidelo. Množstvo otrokov ťažilo železnú rudu a na každom rohu stál vojak, ktorý popohnával otrokov do práce, aby nezaostávali. Rodičov som však nezazrel.