Zlo nemá
žiadnu tvár
Kategória:
Antitusiká/ Nootropiká
Účinné
látky: Kniha, ktorá vás
zaručene postaví na nohy. Výrazne prispieva k nervovému vzruchu. Odhaľuje
minulosť. Nachádza lásku a dáva druhé šance.
Dávkovanie:
Užívať tento liek je ako
kráčať po mínovom poli. Užívanie neprerušujte. Slabšie povahy nech si
zabezpečia dostatok vreckoviek. Počet tabliet – 344.
Vedľajšie
účinky: Nočné mory.
Občasná nespavosť. Búšenie srdca a potenie rúk. Zvyšuje produkciu potenia
vyvolané strachom.
Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU
kúpite: Aké následky mala druhá svetová vojna? Koľko nevinných
obetí pochovala vojna pre jednu absurdnú nacistickú ideológiu? Vojna zmenila aj
tých, ktorí prežili. Bolestné spomienky nosia so sebou ako druhú kožu.
Po smrti rodičov našla Júlia útočisko v rodine tety
Emílie. O svojej matke vie len z jej rozprávania. Jedného dňa ju
navštívi francúzsky súkromný detektív, ktorý jej oznámi, že v malej dedinke
v Provensalsku zdedila zámok po svojej starej mame Geraldine. Odhodlaná
zistiť pravdu, odchádza Júlia s priateľmi na francúzsky vidiek. Očami
Geraldine sa vracia do bohémskeho Paríža, kde tancuje vo vzduchu na čiernych
stuhách. V divadle Folies Bergére spoznáva nemeckého vojaka. Osud sa však
s Geraldine kruto zahráva, vojna jej vezme všetko. No aj po vojne si nesie
ťarchu v podobe smrti a hrôzostrašných spomienok. Júlia otvorila
Pandorinu skrinku a vonku sa vyvalili všetky hrôzy, ktoré musela prežiť
jedna nešťastná... Tanečnica.
Stisla som jej ruky, chcela som ju povzbudiť a potom som
si čosi všimla. Pohľad som sklopila len na okamih, no zarazilo ma to. Keď sme
sa objímali, vyhrnuli sa jej rukávy blúzky. Na ľavej ruke som jej na zápästí uvidela
červené ryhy. Opatrne som potiahla lem so všitou gumičkou a dych mi
zamrzol v hrdle. Veľký kus predlaktia mala celý posiaty červenými ryhami
ako od nechtov. V ich strede sa skvelo niečo, čo sa pravdepodobne pokúšala
odstrániť. Mala tam vytetované päťmiestne číslo.
Michaela Ella Hajduková je slovenská autorka, ktorá je na
spisovateľskej scéne pomerne známa. Etablovala sa pred rokmi a čitateľov každoročne
poteší novou knihou. Tanečnica uzrela svetlo sveta len nedávno, no žne
fantastické úspechy.
Vojnová tematika výrazne ovplyvňuje slovenskú literatúru.
Počet kníh pribúda, a ako sa zdá, stále majú čo svetu povedať. Výnimkou
nie je ani Tanečnica.
Hajduková je všestranná autorka a žiadny žáner jej nie
je cudzí. Najviac jej však sadne vojnová poloha a Tanečnica je v poradí
tretí román (Nemecké dievča neplače,
Zákon krvi),kde sa vracia na miesto činu.
Tanečnica
už na prvý pohľad upúta publikum svojou okázalou obálkou. Úvod čitateľa prenesie
do roku 1941 do nemeckého psychiatrického ústavu, no vzápätí sa ocitá v prítomnosti,
kde sa postupne zoznamuje s postavami. Hajduková nevybočuje zo svojej
línie a román sa nesie v jej štandardných krokoch – minulosť,
prítomnosť a veci medzi nebom a zemou. Autorka hneď v začiatkoch
rozohrala viac dejových rovín. Čitateľ tak okrem pátrania po koreňoch svojich
predkov, môže sledovať zápisky z denníka či bohémsky život v Paríži ako
aj Nemecko v rozkvete vojny, či zbombardované Drážďany alebo rôzne postoje
k hlave Nemecka či jeho zvrátenú ideológiu.
Hajduková si dala záležať na pravdivosti historických faktov
z francúzskych reálií a vierohodne vykreslila aj opisy nemeckých miest
ako aj presne zachytila podstatu Downovho syndrómu. Tanečnica sa číta
neuveriteľne rýchlo a nemá žiadne hluché pasáže. Vďaka výbornej koncepcii príbehu a prepracovanosti
námetu vás Tanečnica doslova priklincuje k sedačke. Publikum je neustále
ponorené do deja, za čo môže skvelý rozprávačsky talent autorky, patričná dávka
zvedavosti a tajomstiev, ktoré sa striedajú s permanentným napätím.
Pútavý a históriou nabitý dej, postupné dávkovanie faktov, minimum
zbytočných opisov a skvelé herecké obsadenie udržiavajú publikum v neustálej
pozornosti a závislosti na ďalšom pokračovaní príbehu. Perfektnú kulisu dotvára
aj reálne vykreslenie prostredia a miest, kde v obrovskom kontraste
oproti sebe stoja Francúzsko a Nemecko či vojna a láska. Na pozadí
vojny, v ktorej prvé husle hrajú nacistická ideológia a krutosť režimu
sa rozvíja emotívny príbeh lásky.
„Dozvedel som sa, že ústav je zároveň aj školiace pracovisko,
lebo ako jediní tu majú plynovú komoru. To, čo si videla, bolo školenie. Tiež
som sa na také dostal. A okrem toho ma vzali aj do izby, kde prebiehala
jedna časť liečby.“ Pohľad mu znova rozmazali slzy. „Stálo ma veľa sily nedať
na sebe nič poznať. Môj Willy tam ležal ako mŕtvolka. Robia tam hnusný výskum.
Deti zabíjajú tým, že im ráno a večer podávajú pol gramu luminálu. Starším
ako desať rokov dávajú ešte jednu dávku na obed. Tvária sa, že je to liečba.“
Hajduková odkrýva krutú tvár nacizmu a poukazuje na
nezmyselnosť vtedajšej ideológie. Tanečnica odhaľuje strhujúci život slávnej
tanečnice Geraldine, s ktorou sa osud kruto zahral a jej strastiplnú
cestu za láskou na pozadí druhej svetovej vojny. Niektoré knihy z vás vyprchajú
ako bublinky z minerálky, no iné sa vryjú do vášho srdca a ostávajú tam
navždy. Presne taká je Tanečnica.
Napriek krutosti a niekoľkým drastickým okamihom, román stále pôsobí veľmi
ľudsky. Dramatické okamihy sa striedajú s emotívnymi textami a do popredia
často vstupuje vnútorne rozpoloženie hlavnej postavy. Kontrast nacistického Nemecka
sa strieda s jemnými odleskami a tónmi Francúzska.
Osud Tanečnice
vás vynesie do výšok a neutíchajúceho aplauzu, ktorý sa prelína v modrých
očiach muža v nemeckej uniforme a utícha v nacistických vlajkách
smrti zbombardovaného Nemecka. Zapadá prachom, vojna jej vezme syna, lebo
nebol pre spoločnosť dosť dobrý, pochová milovaného muža, ktorý nasadzoval vo
vojne vlastný krk, len aby ochránil najbližších. V nádeji, že nájde
stratenú dcéru, pozbiera posledné zvyšky síl, no bolesť zo straty milovaných je
nekonečná, no tóny hudby sa pomaly derú na povrch, stuhy ožívajú a na život,
ktorý kedysi žila, nikdy nezabudne, no osud jej dal ešte jednu šancu.
Tanečnica
je silný a emočne prešpikovaný príbeh pokropený slzami, veľkou bolesťou,
hrôzami vojny a jej následkami, ale aj výnimočný príbeh lásky dvoch ľudí,
ktorí stáli na opačných stranách barikády. Odporúčam všetkým, ktorí majú radi
oddychovejšie príbehy s vojnovou tematikou a vedia oceniť dobré
spracovanie knihy. Tanečnica poteší všetkých, ktorí vyhľadávajú v knihách hlbší
zmysel a neboja sa nahliadnuť do zákulisia vojnových hrôz.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára