niekedy aj hmotnosť. Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní!
Ale čo Vás čaká v tejto rubrike? Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nie len keď už Vás niečo bolí.
Spisovateľka Adriana Macháčová nie je našim čitateľom neznáma.Na svojom konte má štrnásť románov a v júni prichádza na trh jej novinka A teraz ma pobozkaj. Autorka si úspešne razí cestu nielen domácim, ale aj zahraničným trhom a a vychádza v českom aj nemeckom preklade. Venuje sa háklivým témam, ktorým sú ženy a ich rodiny denne vystavované. Nehodnotí a ani nezatracuje. Ukazuje však možné východiská. Jej príbehy nie sú romantickým čítaním a rozprávaním o niečom, čo sa nestalo. Ide o úprimnú reflexiu sveta, v ktorom žijeme a mnoho momentov má skutočné pozadie.
Opýtala som sa Adriany: Prečo čítaš? Čo by si poradila všetkým, ktorí nečítajú, aby začali?
Človek dostal do vienka okrem iného dva veľké dary. Jazyk a fantáziu. Príslovie - Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, vystihuje stav, akí by sme boli bez jazyka, vďaka ktorému vieme vyjadriť naše potreby, radosti a starosti. Lenže tak, ako nám svaly ochabnú bez tréningu, aj reč potrebujeme cvičiť, a to sa dá jedine prostredníctvom kníh. Bežný človek používa dva až tritisíc slov. Shakespeare vo svojich hrách použil niekoľko desaťtisíc. Slovo je najväčší majetok, ktorý máme. Aj preto vyhľadávam samotu, aby som si mohla čítať.Je to droga, bez ktorej si neviem predstaviť ani jeden deň. V každom románe objavím niečo iné. Jeden je liek na dušu, druhý na lásku a iný je zasa zdrojom ponaučenia. L.A. Seneca to kedysi dávno povedal za mňa: "Spoločnosť kníh si možno zvoliť lepšie než spoločnosť ľudí. Tým skôr si medzi knihami vyberieš priateľov na celý život." Myslím na to každý deň.
Človek dostal do vienka okrem iného dva veľké dary. Jazyk a fantáziu. Príslovie - Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, vystihuje stav, akí by sme boli bez jazyka, vďaka ktorému vieme vyjadriť naše potreby, radosti a starosti. Lenže tak, ako nám svaly ochabnú bez tréningu, aj reč potrebujeme cvičiť, a to sa dá jedine prostredníctvom kníh. Bežný človek používa dva až tritisíc slov. Shakespeare vo svojich hrách použil niekoľko desaťtisíc. Slovo je najväčší majetok, ktorý máme. Aj preto vyhľadávam samotu, aby som si mohla čítať.Je to droga, bez ktorej si neviem predstaviť ani jeden deň. V každom románe objavím niečo iné. Jeden je liek na dušu, druhý na lásku a iný je zasa zdrojom ponaučenia. L.A. Seneca to kedysi dávno povedal za mňa: "Spoločnosť kníh si možno zvoliť lepšie než spoločnosť ľudí. Tým skôr si medzi knihami vyberieš priateľov na celý život." Myslím na to každý deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára