Juraj Thal - Nenávisť

Máte radi nebezpečenstvo a napätie? Chcete vedieť čo spája brutálne vraždy pod Zoborom?

Predstavujem Vám druhý román z pera slovenského autora Juraja Thala Nenávisť,ktorý nájdete práve v týchto dňoch na pultoch všetkých kníhkupectiev.

Málokto z Vás vie, že Juraj Thal vo svojom civilnom živote zachraňuje ľudské životy. Pri svojej práci prichádza často do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú zapletení do trestných činov, a čerpá tak inšpiráciu pre svoje príbehy. Tie sú síce fikciou, ale opierajú sa o reálne základy.

Nenávisť je napínavý krimi triler zo slovenského prostredia. Milovníci kriminálok si určite prídu na svoje. Môžete sa tešiť na scény nabité nebezpečenstvom, tajomných záhad, šokujúcich odhalení a poriadnu dávku napätia. Pripravte sa na strach a mrazenie v zátylku.
Nenávisť si môžete objednať TU.

Marec 2005. Počas nočnej služby privolajú vyšetrovateľa Lea Legena k novému prípadu. Na prvý pohľad to vyzerá ako neškodný požiar chaty v lesoch nad Nitrou. V pivnici však policajti objavia uhorené telo a tajomný odkaz. Mŕtvym mužom je univerzitný profesor, a keď začnú miznúť aj iní jeho kolegovia, nastáva v celom meste panika a strach. Kto bude ďalší na rade?

Leo sa pri vyšetrovaní prípadu ocitá v slepej uličke. Chýbajú stopy, podozrivých je veľa a dôkazy žiadne. Zato však pribúdajú obete. Leo stojí pred najťažším prípadom svojej kariéry. Podarí sa mu rozlúsknuť záhadné posolstvá, ktoré po sebe vrah zanecháva? Odhalí skutočný motív brutálnych vrážd? Alebo zlyhá a bude zodpovedný za besnenie sériového vraha?

Úryvok:

   Hodiny sa blížili k pol šiestej. Vyšetrovateľ Leo Legen sa rozospatý a namrzený trmácal vo svojom starom bordovom Renaulte Laguna nehostinnou lesnou cestou. K rázcestiu Pod Dlhou skalou to mal už iba necelý kilometer. Úzku vozovku z oboch strán husto lemovali holé stromy a haluze nízkych drevín sa tu i tam šuchli o auto.

   „To nám ten týždeň pekne začína,“ zahundral, keď sa musel vyhnúť ďalšiemu výmoľu. Pokiaľ nechcel riskovať poškodenie nápravy či disku kolesa, musel mať oči na stopkách. V hustnúcej hmle videl mizerne, a keďže predné svetlá na jeho aute pripomínali skôr kahance, chabo osvetľujúce nočný hrob, pre istotu radšej zapol hmlovky.

   Jednou rukou držal volant, druhou z pootvoreného okna práve oklepával popol z cigarety. Fúkalo mu do ľavého ucha, ale snažil sa nevšímať si to. Povytiahol si vyššie golier koženej bundy, ktorú dostal od manželky k narodeninám pred dvoma rokmi, a nevdojak sa dotkol jazvy pod rolákom. Celoživotná spomienka. Nie príliš radostná.

----

   Pred rázcestím Leo spomalil a zaostril zrak cez zarosené okná auta. Asi štyridsať metrov napravo blikali medzi stromami policajné majáky a kúdoly sivého dymu rozrážali ranné šero. Rázne zabočil tým smerom.

   Zastavil auto kúsok od chaty, vystúpil a pošúchal si ruky skrehnuté od zimy a od studeného volantu. Treskol dverami, lebo jemne sa zatvoriť nedali, prešiel niekoľko krokov a podliezol policajnú pásku. Kto si mohol postaviť chatu na takom odľahlom mieste? On sám veru netúžil po takej romantike a nociach strávených pánubohu za chrbtom. Ale zato je to skvelá lokalita pre zlodejov a... vrahov.