23. 4. 2016

Silvia Antalíková - Čo môžu muži môžem aj ja

Keď rovnoprávnosť, tak vo všetkom

Kategória: Antidepresíva/Antipyretiká

Účinné látky: Absorbuje smútok, zlepšuje náladu, odbúrava potenie.

Dávkovanie: Najlepšie užiť naraz, účinky sa dostavia okamžite.



Vedľajšie účinky: Nekontrolovateľné výbuchy smiechu.

Čo potrebujete vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Individualita bola tradične vyhradená mužom a ženy mali byť všetky viac či menej rovnakým spôsobom ženami.
Materstvo a rodičovstvo môže byť pre množstvo žien zmyslom života. Ale čo v tom prípade ak sme našli iný zmysel. Nikto sa dnes už nepozastavuje nad tým, keď Muž: Nie je ochotný riešiť tehotenstvo svojej partnerky, pretože JEHO sa to jednoducho netýka. Odchádza od SVOJEJ ženy a SVOJICH detí k mladej milenke, pretože sa ich všetkých už nabažil. Založí si novú rodinu a na tú predchádzajúcu prosto už nemá viac čas, peniaze a ani...pomyslenie. Poletuje medzi manželkou a milenkou a kamaráti ho obdivujú, závidia mu a považujú ho za plejboja, zvodcu a za kríženca kanca so žrebcom. ALE: ČO AK  BY TO BOLO PRESNE NAOPAK???

 Aj hlavná hrdinka Maja sa rozhodla ísť svojou cestou. V žiadnom prípade nepripúšťa možnosť stať sa matkou. Nekompromisne sa ženie za svojou kariérou. V žiadnom prípade nechce svoj život obetovať malému krpcovi a rodine. Po dlhých debatách s Vladom nájde riešenie ich problému. Jediná jej obeta bude, že vynosí a porodí ich spoločné dieťa. Nič iné ju zaujímať nebude. Silná káva, poviete si...
Celú starostlivosť o maličké stvorenie hodila na plecia svojho manžela. Manžel chudák nemal na výber. Ako starostlivý otec všetko zorganizoval, vrátane ich svadby, zariadil detskú izbu, nakúpil výbavičku a po nociach študoval knihy o materstve a rodičovstve. Ideálny manžel. Je samozrejme, že každý si žil svoj život. Vlado s bábätkom a Maja?
Ako sa skončí tento príbeh netradičnej rodiny? Uvedomí si karieristka hodnotu svojej rodiny?


Veľmi,  preveľmi sa mi páči byť v obale navonok krehkej a zraniteľnej ženy, ale vnútri som tvrdým a priebojným mužom, ktorý dosiahne všetko, po čom len zatúžil­!  Veď existuje emancipácia, no nie?! A predsa: čo môžu muži, môžem aj ja!

Teraz sa na chvíľu zamyslím.
Myslím si, že v našej spoločnosti sa ženy stále viac presadzujú aj v profesiách, ktoré boli donedávna doménou mužov. Byť ženou je vlastne výhra, pretože si môžeme vybrať.
Pre niektoré ženy je ich práca podstatnou súčasťou ich života. Takto to cítia, tak sa samé rozhodli. Nie všetky ženy túžia po dieťati a rodine. Netreba ich preto odsudzovať, ako je u nás bežné. Na druhej strane sú ženy, ktoré sa v úlohe matky našli, užívajú si tie krásne momenty malých detí, ktoré sa už nikdy nevrátia. Prijímať a dávať lásku dieťaťu je to najkrajšie.
Tak by som to ako matka dvoch detí, ktoré milujem zhrnula. Materstvo je kariéra svojho druhu, a nie hocijaká. Je to kariéra srdca.

Poviete si, že čo má toto spoločné s knižkou? Všetko.

Malá, útla knižka, ktorá v sebe ukrýva všetky strasti a slasti života. Silvia Antalíková má osobitý štýl písania, ktorý mňa baví. Všimnete si to  hneď po prečítaní prvých pár riadkov. Páči sa mi autorkin nadhľad a jej čierny humor. Autorka stavila všetko na opačnú kartu. Myslím, že jej zámer sa podaril. Silvia Antalíková sa nezaťažovala žiadnymi opismi, priamo navádza čitateľa do deja, vyhýba sa zbytočným omáčkam, neprikrášľuje. Má na vec svojský pohľad, ktorý nenútene podáva aj čitateľom. Dej je jednoduchý, nie však stagnujúci. Text má rýchly spád. Postavy sú akoby vystrihnuté zo života, reagujú primerane okolnostiam. Knižku odporúčam, zhltnete ju za pár hodín ako ja.  A pevne verím, že toto dielo rozdelí ženy na dva tábory. Čo môžu muži, môžu aj ženy.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Marenčín.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára