7.Kapitola
Muži nechcú ženy so záväzkami. Teda aspoň tí mladí a
pekní. Je to logické. Načo by im bola žena s malými dvojičkami? Sú hlučné,
všade behajú, ničia veci a stoja veľa peňazí. Okrem toho, každý chce mať
vlastné deti, nie cudzie.
Celkom som
rozumela tým dôvodom. Napriek tomu ma občas urážalo, že to nikto so mnou
nemyslí vážne. Rozhodla som sa však, že sa nevzdám a budem veriť, že niekde na
mňa tá druhá šanca predsa len čaká.
Snažila
som sa byť predovšetkým férová a potenciálnym partnerom z internetu nezatajovať,
že mám potomkov. Čím skôr sa to dozvedia, tým rýchlejšie budem vedieť aj ja, či
sa mi oplatí s nimi komunikovať. A bola to dobrá stratégia. Mnohí sa odmlčali.
Ale neurobili to nápadne. Nepovedali narovinu, s čím majú problém. Chvíľu po
tom, ako sa dozvedeli, že som mama, si so mnou vymieňali čoraz strohejšie
správy. Až nakoniec neprišlo nič.
Niektorí,
na moje veľké prekvapenie, písali aj po tom, ako sa dozvedeli, že mám deti.
Boli to pritom typy, o ktorých by som si v živote nepomyslela, že by chceli mať
vzťah práve so mnou. Samozrejme, ako mi neskôr objasnila moja sestra Veronika,
malo to jednoduché vysvetlenie. Len si predstavte, akí sú tí chlapi
prešpekulovaní! Neváhajú vyhľadávať spoločnosť matiek na materskej dovolenke.
Samozrejme, iba kvôli sexu. Vraj to považujú za bezpečné. Matka na materskej
dovolenke je určite zdravá. Nemá šancu nakaziť sa žiadnymi sexuálne prenosnými
chorobami, pretože nikam nechodí. Sex s ňou preto nie je rizikový. No nie je to
nehorázne? Taká hrubá vypočítavosť!
Akú
motiváciu by mohol mať mladý dobre vyzerajúci muž, aby si začal s rozvedenou
matkou dvoch detí? Lásku k deťom? K cudzím? To by musel byť predsa svätý. A
svätca nechcem. Chcem anjela s diablom v tele. Mierneho v bežnom živote, ale
divokého v posteli. Ako každá normálna žena v produktívnom veku.
Tak teda,
kde ho mám zobrať?
Minule som
čítala o objavení novej galaxie. Jej planéty sú natoľko podobné Zemi, že by na
nich mohol byť aj život. To by zvyšovalo moje šance, že nezostanem sama.
Na najbližšom
sedení som sa zdôverila Dávidovi:
„Bojím sa,
že si už nikoho nenájdem.“
„Prečo si
to myslíte?“ opýtal sa ma.
„Doteraz
som nemala šťastie a to už hľadám nejaký ten piatok. Dobre, viem, že na
internete sa tí správni muži nenachádzajú. No čo iné mi zostáva, keď nikam
nechodím?“
Snažil sa
utešiť ma: „Keď nastúpite do práce, spoznáte nových ľudí.“
„To je
pravda. Aká je však štatistická pravdepodobnosť, že bude medzi nimi model s
dobrým srdcom?“ zasmiala som sa nad touto úvahou. Naozaj nevídaná kombinácia.
„Všetko sú
to iba ľudia. Aj herci, aj modeli. Nestavajte si nikoho na piedestál. Neviete,
aké má problémy a komplexy. Aj navonok výstavne pôsobiaci kus môže mať svoje
slabé miesta. Temné stránky sú voľným okom neviditeľné.“
„Možno si
myslíte, že som povrchná,“ povedala som. „Pretože chcem pekného muža.“
„To by som
si v žiadnom prípade nedovolil tvrdiť. Máte plné právo želať si partnera, akého
chcete. Je to vaša voľba. Ste atraktívna žena a hľadáte si k sebe niekoho
seberovného.“
Bol to
krásny kompliment a mierne mi vylepšil moje depresívne stavy, ktoré v
posledných dňoch naberali na intenzite.
Aby však
bolo všetko vyvážené, Mário sa doma rozhodol, že mi nič neuľahčí. Pojednávanie
sa malo konať už o pár dní, no on si nenašiel čas, aby sme sa dohodli na
spoločnej predstave o deťoch a bývaní.
„Kedy si k
tomu sadneme?“ spýtala som sa namrzene.
„Dnes
nemám čas. Pred deťmi sa o tom baviť nechcem a o ôsmej odchádzam.“
„Frajerka
má prioritu pred budúcnosťou tvojich detí?“
„Nerýp,“
odpovedal podráždene.
„Rýpem.
Týka sa to aj teba. Ak sa nedohodneme, pojednávanie sa odročí o dva mesiace a
ty zostaneš o to dlhšie ženatý. A to nechceš.“
„Zajtra,“
zamrmlal a odišiel.
Jasné,
pomyslela som si. To je tvoja univerzálna odpoveď. Nemala som ani najmenšiu
predstavu o tom, ako si môj budúci ex predstavuje ním navrhovanú striedavú
starostlivosť. Podozrievala som ho, že hlavným dôvodom, prečo sa nechce o celej
veci porozprávať je ten, že on sám nemá tušenie o modeli, ktorý by mu
vyhovoval. Vedela som, že násilím si žiadnu diskusiu nevynútim. No čo, tak nech
sa skúsi dohodnúť priamo na súde. Ak budem mať dobrú náladu, možno pristúpim ku
kompromisu. V opačnom prípade sa pojednávanie odloží a tú jeho ochechulu
roztrhne od zlosti.
Snažila
som sa zatiaľ aspoň nejako odreagovať prostredníctvom zázračnej aplikácie
Tinder a horlivo som listovala v ponuke manekýnov v okolí päťdesiat kilometrov.
Zaujala
som akéhosi Olivera. Na mobil som dostala oznámenie, že mi niekto udelil
„superlike“. Tak som mu dala naspäť „like.“ Viac nie, lebo zase až taký úžasný
nebol.
Mal svetlé
vlasy, štíhlu postavu a vyzeral trošku ako anjelik. Ktovie, ako je to s tým
diablom v tele, pomyslela som si, keď som poťahovala prstom doprava.
Napísal
ako prvý. Diskutovali sme až do skorých ranných hodín. O tom, kto sme, čím sa
zaoberáme a čo nás baví. Medzi riadkami som spomenula aj svoje deti a nezhrozil
sa. Zistili sme, že počúvame rovnakú hudbu a čítame rovnaké knihy. Bola s ním
veľká zábava. Nemal žiadne nečestné návrhy, hoci by som možno aj nejaké
uvítala.
Tak ako to
vlastne s tou aplikáciou je? Všetci tvrdia, že slúži len na sex, ale mne sa
doteraz žiaden nenaskytol. Nieže by som práve iba po tom túžila. Aj keď... nie
je lepšie mať aspoň milenca ako vôbec nikoho?
„To
nedáš,“ krútila hlavou rozhodná Tereza, hneď ako som jej položila túto otázku.
„Prečo si
to myslíš?“
„Potrebuješ partnera. Milujúceho človeka. Nie gigola.“
„Aký
gigolo?“ protestovala som. „Veď mu za to nebudem platiť!“
Tereza
trvala na svojom: „Nejde o to, jednoducho to nedáš! Viem to z vlastnej
skúsenosti.“
„Dúfam, že
nejdeš moralizovať len preto, že si momentálne presvedčená, že si stretla toho
pravého,“ zabŕdla som necitlivo.
Neurazila
sa, len povedala: „To nie. Vieš, že ťa mám rada a iba chcem, aby si si dávala
na seba pozor.“
„Nemaľuj
čerta na stenu, Teri! Čo také strašné sa mi môže stať? Niekto mi zlomí srdce?
Veď to som už zažila toľkokrát, že si moje srdce zvyklo. Už sa vlastne ani
nevie zlomiť. Je z pružného materiálu a dá sa ohýbať na všetky svetové strany.“
Tereza si
vzdychla: „Ako myslíš, ale buď opatrná.“
Rozvod mal
byť o mesiac a ja som sa stihla zamilovať. Zase. Viem, znie to možno
idealisticky, infantilne a naivne. No a čo, v jadre som zrejme romantická duša.
Nie je na tom vari nič zlé, keď je človek citlivý. Je to určite oveľa lepšie,
ako byť nejaká bezcitná hyena.
Zamilovala
som sa do Olivera, toho blonďavého anjelika z internetu. Pôvodne som samu seba
presviedčala, že ho budem používať iba na plnenie svojich fyzických potrieb. A
kvôli pocitu, že na mňa niekto myslí. Že sa môžem raz za týždeň k niekomu
pritúliť a cítiť sa ako žena. Že sa mám s kým porozprávať a zasmiať. No prišlo
na Terezine slová a ja som to nezvládla. Zamilovala som sa. Ale to až postupne.
Dva týždne som sa snažila byť nad vecou. Potom už moje emócie začali naberať na
obrátkach.
Naše prvé
stretnutie dopadlo nad očakávania. Veľa sme sa v ten deň nasmiali. V kaviarni
sme presedeli pri jednom drinku niekoľko hodín. Jednoducho sme boli natoľko
zabratí do konverzácie, že nás ani nenapadlo objednať si niečo ďalšie. Už si
presne nepamätám, o čom sme sa rozprávali, ale ako sa poznám, pravdepodobne som
sa zase sťažovala na svojho ex. Bola to vďačná téma a mne sa zdala zábavná.
Oliver neprotestoval, pozorne počúval a na základe jeho výrazu som nadobudla
pocit, že ma žerie. Pripadala som si pri ňom šarmantná a vtipná. A to je to, čo
žena potrebuje. Plus kvety, darčeky a komplimenty. Ale snáď aj k tomu sa časom
dopracujem.
Zazvonil
telefón. Bola to moja sestra Veronika. Takto to robievala vždy, keď som bola na
rande. Chcela vedieť, či som sa nestretla s novodobým Jackom Rozparovačom, a
teda či som v bezpečí.
„Je všetko
v poriadku?“ spýtala sa a ja som sa snažila vyzerať bezstarostne. Oliver ma
totiž sledoval, popíjajúc zázvorový tonic.
„Áno,
jasné,“ odpovedala som s neutrálnym výrazom v tvári.
„Vyzerá v
pohode?“ vyzvedala ďalej.
„Úplne,“
prikývla som.
„Keby
niečo, volaj a priletím.“
Usmiala
som sa: „Neboj sa.“
Keď som
zložila, opýtal sa ma:
„Kamoška
chcela vedieť, či som ťa neuniesol?“
Nedokázala
som mu klamať a vybuchla som do smiechu. Musel mať celkom dobrú intuíciu, keď
ma takto odhalil. Alebo sa rovnako správajú všetky ženy na prvom rande? Je to
zvyk, na ktorom sa muži zabávajú? Niečo podobné, ako keď chodievame s
kamarátkami na záchod?
Tak sme
tam sedeli za jedným stolíkom, popíjali a zabávali sa na rôznych príhodách.
Zdal sa mi vtipný. Imponovala mi na ňom jeho akčnosť, výrečnosť a snaha
napredovať v živote. Dozvedela som sa totiž, že si iba celkom nedávno externe
dokončil vysokú školu. A to nie hocaký odbor, ale rovno realitné právo. Mal v
pláne otvoriť si s bratom menšiu realitku.
„No to by
sa mi teraz zišlo, poznať nejakého majiteľa realitnej kancelárie,“ povedala
som. „Onedlho budem kupovať byt. Keď sa so mnou ex majetkovo vyrovná.“
Zasmial
sa: „Kým vás konečne rozvedú, možno ju aj budem mať.“
„To je
pravda, trvá to nekonečne dlho. Ale dátum pojednávania už máme, a to je
hlavné.“
Trochu som
zosmutnela a zrejme to bolo na mne vidno. Bola som smutná vždy, keď som začala
rozprávať o rozvode. To, že naša rodina nezotrvala pokope, som považovala za
svoje najväčšie životné zlyhanie. Oliver si to očividne všimol tiež a preto
radšej zmenil tému.
„Čo si
hľadala na Tindri?“
„Hm, asi
všetko. Frajera, milenca, kamaráta alebo ideálne rovno partnera. Takého, čo si
ma vezme za ženu a zostane so mnou, až kým nás smrť nerozdelí. A ty?“ prehodila
som pomyselnú loptičku na druhú stranu ihriska.
„Ja ani
neviem. Som tam už dlho, ako aj na iných zoznamkách. Mal som frajerku, ktorá sa
odo mňa nedávno odsťahovala aj so svojím yorkšírom. Príliš nám to neklapalo.“
„Mne sa
zdá, že dnes to vo vzťahu neklape nikomu,“ povedala som sklamane.
Pokračoval
vo vysvetľovaní: „Bola príliš zameraná na kariéru. Časom som sa začal cítiť ako
jej osobný šofér. Nevadilo mi to však, rád som ju vozil z práce domov. Ale ona
to brala ako automatickú vec. Po roku to celé krachlo.“
Zahrala
som sa na psychologičku a zopakovala Dávidove slová: „Vieš, všetko má svoj
význam, s nikým nie sme v živote iba tak, náhodou. Niektoré vzťahy sú vraj
karmické a musíš ich zažiť, inak sa neposunieš ďalej.“
„Myslíš,
že aj my dvaja sme sa mali stretnúť?” spýtal sa si záujmom.
Krotila
som ho: „No tak to si ešte netrúfam tvrdiť. Sedíme tu iba pár hodín.”
Snažila som sa zostať nad vecou, ale musela
som sama pred sebou uznať, že sa mi Oliver páčil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára