Hana Repová - Ak mi dovolíš

Hana Repová debutovala románom Boh plače potichu, ktorý sa teší mimoriadnej obľube. Autorka nezaspala na vavrínoch a pre svojich čitateľov opäť namixovala dvojdielny príbeh. Prvá časť pod názvom Ak mi dovolíš je už v kníhkupectvách.

Keď minulosť vypláva na povrch a otvára nechcené tajomstvá.
Keď sa objaví nečakaná láska.
Koľkokrát dokáže v živote milovať?

Zložité vzťahy hrdinov, dramatické situácie, silné emócie, vášeň a ešte omnoho viac nájdete v prvej časti Ak mi dovolíš.


Pikoška o knihe: 

 Myšlienka na babkine hodinky, ktoré sa objavia v knihe, mi prišla vo vlaku z Frankfurtu do Viedne. Oproti mne si prisadla staršia pani a mňa oslepil slnečný lúč, ktorý sa odrážal od jej krásnych hodiniek. Počas cesty sa to stalo niekoľkokrát, a tak som bola viac menej nútená vždy prestať písať a vrátiť sa pohľadom k jej hodinkám. Keď som vo Viedni vystúpila a chcela skontrolovať, koľko času mám do odjazdu vlaku do Bratislavy, zistila som, že palička na mojich hodinkách, ktorá signalizovala číslicu jedenásť sa odlepila a voľne poletuje po ciferníku. Ešte vo vlaku do Bratislavy som napísala scénu, kde Avery ide do záložne a založí babkine hodinky, ktoré majú presne také poškodenie ako moje vlastné. 


 Keď život už nikdy nebude taký, ako bol predtým... 

Avery Adamsová precitne po tragickej udalosti a má iba jedno želanie. Aby sa nič v jej doteraz šťastnom živote nezmenilo. Všetko je ale úplne inak, ako si Avery úpenlivo želá. Minulosť, ktorá jej nedá spávať, sa k nej neustále vracia a skutočnosť, že jej život už nikdy nebude taký, ako bol predtým, považuje za neriešiteľný problém. Avery sa s ním vyrovnáva len veľmi ťažko, netušiac, ako strašne sa mýli. Oveľa ťažšie bude pochopiť, prečo úplne cudzí muž, ktorý sa nečakane zjaví v jej živote, je ochotný podať jej nielen pomocnú ruku, ale vrátiť jej aj všetko to pekné, o čo prišla. A nebude v tom sám... 



 Úryvok: 

 Skončila sa jej prednáška a Marc ju čakal pred budovou. Konečne si na dnes dohodli obed a potom kino. V poslednom čase podnikali spoločné aktivity veľmi málo, lebo obaja boli neustále vyťažení. Jej sa na univerzite začínalo náročné obdobie. Bola pred koncom štúdia a okrem toho zobrala extra zmeny v reštaurácii za kolegyňu, ktorá mala dovolenku, a navyše sa blížila aj exkurzia, ktorej sa chcela zúčastniť. Výdavky na ňu, vďaka bohu, tými extra zmenami nejako vykryje. Marc mal toho v práci tiež veľa, a tak si museli pre seba uchmatnúť každú voľnú chvíľku. Vybehla z auly medzi prvými a ponáhľala sa po rokmi vyleštených kamenných schodoch na parkovisko, kde už na ňu čakal. Ležérne sa opieral o jej auto s rukami prekríženými na prsiach a čítal niečo v mobile. Elegantný šedý oblek a snehovo biela košeľa svedčili o tom, že mal dnes v práci niečo dôležité, lebo väčšinou sa obliekal neformálnejšie. O to viac ju tešilo, že si na ňu napriek tomu našiel čas. Vyzeral naozaj skvele a aj keď cez slnečné okuliare nevidela jeho oči, cítila, že na ňu hľadí. Chodili spolu iba niekoľko týždňov a ešte stále mala pri pohľade na neho v bruchu roj motýľov. Modlila sa, aby tento pocit nikdy nezmizol. S úsmevom na perách vložil mobil do vrecka a privítal ju vrúcnym bozkom. Keď opäť otvorila oči, zbadala Tobiasa a zopár iných spolužiakov z krúžku, a tak chcela odtiaľto čo najrýchlejšie zmiznúť. Posledné, čo teraz potrebuje, je priťahovať cudzie pohľady. Dnešný deň patril iba jej a Marcovi. 
„Ahoj. Čakáš dlho?“ 
"Nie, prišiel som len pred pár minútami. Moje auto zasa raz štrajkuje. Ráno som ho musel nechať odtiahnuť do servisu, tak ma priviezol kolega.“
 „Prečo si mi toľko tajil, kam pôjdeme na obed? Ako mám teraz vedieť, kam mám šoférovať?“ „Nechaj sa prekvapiť. Zoberiem ťa niekam, kam chodím veľmi rád. Už som nám rezervoval stôl. A šoférovať budem ja.“ 
„Dobre,“ hodila mu kľúče od svojho auta.
 „Tak ma vezte, kam chcete, môj pane,“ roztopašne sa rozosmiala.