Netradičné očné kvapky s Júliusom Belanom

Július Belan je známy slovenský autor rozprávok pre deti. Na svojom konte má štyri rozprávkové knihy. Vo vydavateľstve Slovart sa blíži vydanie pokračovania futbalového príbehu Prihraj, Carlos!, ktoré sa bude volať Daj gól, Carlos!

Vo vydavateľstve Taktik mu v týchto dňoch vychádza detská detektívka Tajomný prípad agenta Bananyho. Vo svojom voľnom čase sa aktívne venuje podpore čítania detí a rôznym športom.

Vo vydavateľstve Taktik ti v najbližších dňoch vyjde tvoja piata kniha Tajomný prípad agenta Bananyho. Ako sa zrodil nápad napísať príbeh o svojráznom agentovi Bananym?

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Taktik a ilustrátorovi za to, že mi umožnili vdýchnuť život tomuto príbehu. Veľmi rád čítam detektívne príbehy a vždy som túžil nejaký aj napísať. Keďže píšem  pre deti, tak som sa rozhodol vytvoriť práve detektívny príbeh. A samotný Banany sa mi v hlave zrodil takmer okamžite.

Každá tvoja kniha je špecifická. Agent Banany je detská detektívka, v ktorej vystupujú netradiční hrdinovia. Čo bolo dôvodom, že si sa rozhodol klasické postavy vymeniť za ovocie a zeleninu?

Pre každú knihu sa snažím vymyslieť svojské postavičky. Aj tu som uvažoval, akí hrdinovia by mohli byť nositeľmi deja. Po zvážení som sa rozhodol, že príbeh bude o zeleninových a ovocných hrdinoch. Bol to môj zámer, aby som prostredníctvom detektívneho príbehu okrem zážitku z čítania, priblížil deťom zeleninu, či niektoré druhy ovocia, ktorým sa  statočne bránia a našli si tak k nim pozitívny vzťah.

Tvoja tvorba je určená deťom. Prečo si si vybral práve detského čitateľa za cieľovú skupinu?

 V detstve som rád čítal. Páčia sa mi dobrodružné príbehy, pekné i vtipné ilustrácie v knihách a samotná fantázia, ktorou sú detské knihy nasiaknuté.  Na svete je dosť zla a násilia, a preto som chcel radšej písať niečo rozprávkové, veselé, kde by nechýbala štipka napätia, hrsť humoru a more dobrodružstva.

Ako som už spomenula, píšeš pre deti. Čo chceš, aby si malí čitatelia odniesli z tvojich kníh?

Sám poznám ten super pocit, keď čítam knihu a poviem si, ešte jednu stranu a pôjdem už robiť niečo iné. Vzápätí ma kniha tak pohltí, že prečítam ešte jednu stranu, potom jednu kapitolu a ďalšiu a ďalšiu... Keď zavriem knihu, rozmýšľam, ako bude pokračovať a keď ju čítam, tak prežívam s hlavnými postavami všetko tak, akoby som bol súčasťou príbehu. Po jej dočítaní si potom poviem, že to bola super kniha. Bol by som rád, keby niečo podobné  zažívali aj moji čitatelia. Samozrejme, do každej knižky vždy zakomponujem  potrebné ponaučenie, prípadne nasmerujem deti, ako byť lepším a poukážem, ktoré hodnoty sú v živote tie správne. Ak sa niekomu moja knižka páči, vždy si poviem, že som spravil aspoň malý kúsok dobra.

Čo si myslíš, čítajú deti v dnešnej dobe dosť?

Pred rokmi, keď ešte neboli počítače, tablety a internet súčasťou každej domácnosti, tak sa čítalo oveľa viac, lebo sme nepoznali tieto výdobytky modernej techniky. Teraz sa teda logicky číta menej. Ale zase ma poteší, keď v kníhkupectve vidím, ako sa chlapec, či dievča rozbehne ku policiam a vyberá si knižky, ktoré mu rodič kúpi. Práve rodičia by mali deti motivovať k čítaniu. Buď tým, že sami čítajú alebo im na meniny, narodeniny či Vianoce knihu kúpia. Píšem preto, aby som na trh priniesol nové príbehy, ktoré by deťom boli blízke a práve vďaka nim si otvorili dvere do sveta kníh, ktorý je rovnako dobrodružný ako svet internetu.

Spomínaš si ešte na svoje literárne začiatky?

V tridsiatke mi pamäť ešte ako tak slúži, a preto si na to veľmi dobre pamätám. Keď som bol druhák na základnej škole, tak som napísal krátky príbeh o mimozemšťanoch, ktorý tak ako rýchlo vznikol, tak ešte rýchlejšie putoval do koša. Stále som však špekuloval a niečo písal. V mojich časoch som písal do zošitov rôzne príbehy o pirátoch a vesmírnych dobrodružstvách. V desiatich rokoch som začal písať na písacom stroji. Na ňom vznikli prvé rozprávky o zvieratkách. Všetky moje príbehy, či  už písané na stroji alebo perom, mám dodnes uložené v šuplíku ako peknú spomienku na moje začiatky.

Čo ťa motivovalo, aby si sa vydal na dráhu spisovateľa?

Ani sám neviem. Jednoducho bolo to vo mne. Čítal som knižky – neradil som sa však ku knihomoľom a vždy som si vravel, že aj ja by som chcel raz napísať knihu. Našťastie sa mi to podarilo.

Odkiaľ čerpáš nápady pre svoje knihy?

Zo života. Pozorujem okolie, všímam si veci, ktoré bežný človek prehliada. Vždy sa snažím okoreniť každý príbeh niečím, čo by mohlo čitateľa osloviť, prípadne sa zameriam na to, čo ešte v iných knihách nebolo. Som rád, že za nápady vďačím aj mojej fantázii. Je to neprebádaný vesmír, kde vždy niečo nové objavím.

Aký je to pocit, keď píšeš knihu? Čo prežívaš, keď sa ponoríš do detského sveta?

V prvom rade cítim veľkú zodpovednosť. Čitateľ sa nedá opiť rožkom. Keď si niekto kúpi vašu knihu, prípadne si ju požičia v knižnici a rozhodne sa jej venovať čas, mali by ste mu za to priniesť patričný zážitok a kvalitu. Preto je potrebné písať zodpovedne, neodfláknuť ani jednu vetu. Samozrejme, vždy keď píšem knižku, stávam sa hlavným hrdinom. Ak by som sa s ním nedokázal stotožniť, kniha by nestála za veľa. Zastávam názor, že v každom dospelom je kus dieťaťa, a tak nie je problém ponoriť sa do detského sveta. A vlastne, nie je to tak dávno, čo som dostal prvý občiansky preukaz.

Je pre teba ťažké vymyslieť príbeh?

Vymyslieť príbeh nie je ťažké. Ale napísať príbeh, ktorý bude mať nejakú výpovednú hodnotu a kvalitu, je už iná káva. Keď dostanem nejaký podnet, impulz na novú knižku, tak si zvážim, čo by sa s ním dalo robiť. Potom sa s ním pohrávam aj tri, štyri mesiace a postupne si v hlave vytváram základnú kostru príbehu. Keď som presvedčený, že by to mohlo byť celkom pútavé,  až vtedy sa púšťam do samotného písania. To trvá zväčša mesiac.

Čo pokladáš za svoj najväčší úspech v literatúre?

Včera, dnes, zajtra i neskôr to bude pre mňa vždy spokojný čitateľ. To je pre mňa najväčší úspech. Keď sa deťom, rodičom knižka páči. Prípadne si pýtajú pokračovanie. Človek si povie, vydal som knižku, to je super. Áno je, ale až keď sa tá knižka aj páči, vtedy je to to pravé orechové. Vtedy to má pre mňa zmysel a beriem to ako najväčší úspech.

Dostávaš od detí spätnú väzbu na tvoju tvorbu? Akú?

Áno, dostávam na besedách. Keď povedia, že knižka – knižky sa im páčia, že sa zaujímajú o to, či bude pokračovanie alebo si pýtajú podpisy. Taktiež, keď mi spokojná mamička napíše, že knihy sa jej dieťaťu páčia. Je to veľmi milé a príjemné.

Aj vo voľnom čase sa venuješ deťom. V čom spočíva tvoja činnosť s deťmi? Čo s nimi podnikáš?

Vždy si nájdem čas na besedovanie s deťmi, či už v knižniciach, na škole alebo v iných priestoroch. Napríklad, ku mojej futbalovej knižke Prihraj, Carlos! sa snažím robiť besedy zážitkovou formou. Deti nemusia len počúvať, čo ,,ujo“ spisovateľ rozpráva, ale vždy ich zapájam aj do súťaží. Donesiem futbalovú loptu a potom ňou môžu žonglovať, robiť slalom alebo hrať stolný futbal. Víťazi vždy odo mňa dostanú plagáty futbalových hviezd, samolepky a každý na besede, samozrejme, dostane žuvačku. Verím, že keď autor besedu niečím ozvláštni, tak si z toho deti viac zapamätajú a verím, že budú mať aj o to väčšiu radosť z čítania.

Aké knihy čítaš? Máš svojich obľúbených autorov?

Veľmi rád čítam detektívky, strašidelné a dobrodružné príbehy. Preto aj medzi mojich najobľúbenejších autorov jednoznačne patrí Stephen King. Obdivujem jeho neskutočnú fantáziu, dokonalé opisy i vykreslenie charakterov jeho postáv. Druhým mojím top autorom je Harlan Coben, ktorý píše perfektné detektívky, ktoré držia čitateľa neustále v napätí. A, samozrejme, nedá mi nespomenúť aj autorku môjho detstva J. K. Rowlingovú a jej Harryho Pottera.

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

Aj ja veľmi pekne ďakujem za príjemný rozhovor a prajem všetko dobré vydavateľstvu i čitateľom J

Rozhovor zostavila: Simona Rošková

Foto poskytol: Július Belan