Niekedy sa správame
čudne. Robíme veci, za ktoré sa neskôr neraz hanbíme. Dôležité je, aby sme sa
zo svojich poučili, hoci jednoduchšie a menej bolestivé by bolo vziať si
ponaučenie z chýb iných. Čo je však dôležité, aby sme si navzájom porozumeli a
snažili sa chápať tých druhých, nastavili si zrkadlo a učili sa pozerať sa na
seba bez zábran, pretože nik z nás nie je dokonalý. A toto všetko je v knižke,
v piatom dieli bájok od autorky Dany Hlavatej. 40 bájok, ako inak, o
zvieratkách, s nádhernými ilustráciami.
Úryvok:
Divá sviňa a buk
Divá sviňa bola nesmierne nedočkavá. Vždy konala bez rozmyslu.
„Chýba ti trpezlivosť! Tá prináša ruže,“ poúčal ju buk.
„Kašlem na ruže! Ešte by som sa popichala na tŕňoch,“ odvrkla.
"Tak som to nemyslel.“
„Myslel, nemyslel, je mi to jedno. Jeden myslel a vymyslel tragač! Staraj sa najmä o to, aby si zarodil tučné bukvice. Potom sa konečne najem do popuku.“
„Ako vravím, všetko má svoj čas,“ pokojným hlasom odvetil buk.
Na druhý deň sa sviňa k stromu vrátila.
„Tak čo? Kde sú moje bukvice? Som taká hladná, že by som aj ihličie zožrala.“
„Dočkaj času ako hus klasu.“ Buk zakýval konármi. „Ešte musíš niekoľko dní pozhovieť.“
Na tretí deň sa sviňa rozčúlila. Keď nenašla bukvice popadané pod stromom, zlostne zafunela a rypákom začala ryť zem pod bukom.
„Prestaň! Nerýp do mňa. Môžbyť sa zvalím a...“ varoval buk sviňu, ale tá na jeho slová nič nedbala. Ba čo viac, skočila mu do reči.
„Nenapínaj ma stále, budeš mať so mnou problémy a nie malé! Keď si dupnem paprčkou, že čosi chcem, tak to aj dostanem. A hneď!“ Divá sviňa ryla pod stromom ďalej, až sa prerýpala k jeho koreňom. Strom sa prevrátil, spadol na ňu a pridlávil ju.
„Varoval som ťa, že spadnem.“ Nešťastný strom sa trpko rozplakal. Bukvice, stále nezrelé, z neho opadali, ale divá sviňa z nich už ochutnať nestihla.
Nesnažme sa urýchliť veci, ktoré potrebujú dozrieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára