Michaela Zamari je autorkou dvoch kníh. O niekoľko dní
pribudne na pulty kníhkupectiev jej tretia kniha, ktorá je inšpirovaná
skutočnými udalosťami. Michaela rada cestuje a svoje poznatky z ciest
a zážitky v plnej miere využíva vo svojich knihách. Čitateľom ponúka
príbehy na oddych, v ktorých dominuje humor, štipka erotiky, ale aj
zmysluplné myšlienky či pozitívny prístup k životu.
Blíženci si dokážu získať ľudí svojím šarmom
a vitalitou. Hoci sú Blíženci stvorený pre úspech ich náladovosť a nestálosť je im na príťaž. Vraj
nedokážu udržať tajomstvo a milujú večierky. Na druhej strane nepodliehajú
predsudkom, ale nervozite. Blíženci sú náchylní na choroby horných dýchacích
ciest, často ich bolia ruky a zápästia. Neznášajú prievan, vlhko
a chlad. Bronchitída, reumatizmus, zápaly a vredové ochorenia žalúdka
im nie sú cudzie. Ale je to naozaj pravda? To vám už prezradí Michaela Zamari.
Posledný džentlmen je tvoja tretia kniha, ktorá
čoskoro uzrie svetlo sveta. Je román v niečom odlišný, alebo sa držíš
predpísanej línie ako v predošlých knihách?
Prvé dva romány sú zo
série, ku ktorej sa plánujem čoskoro vrátiť, ale Posledný džentlmen je niečo
úplne iné. Aspoň z môjho pohľadu. Je iné písať príbeh inšpirovaný
skutočnými udalosťami, kde fantáziu použiješ len minimálne. Takže jediná línia,
ktorej som sa teraz držala, bola pravda.
Netajíš
sa tým, že inšpiráciu na knihy hľadáš v reálnom živote. Sú tvoje postavy skutočné?
Áno, chodím s ušami
a očami pripravenými zachytiť každý detail, z ktorého si moja
fantázia hneď vyprodukuje niekedy aj celú scénku do knihy. Ak chceme byť
konkrétnejší, keď porovnám prvé dve knihy s treťou, tak postavy, ktoré sa
objavili a ešte objavia v sérii by mohli byť skutočné. Postavy
z Posledného džentlmena sú inšpirované skutočnými ľuďmi.
V horoskope som sa dočítala, že tvoj
nepokojný duch ti znemožňuje sústrediť sa na praktické stránky života. Vraj sa
neustále ženieš za niečím novým a nevieš sa sústrediť len na jeden cieľ. Ako
je to v tvojej tvorbe? Máš rozpísaných viac kníh, alebo sa venuješ len
jednej?
Priznám sa, že blíženci
naozaj vyhľadávajú stále nové podnety a sú zvedaví. Ja nie som výnimkou,
ale keď sa niečomu venujem, tak poriadne. Hoci si neustále zapisujem nové
nápady a inšpirácie k viacerým príbehom, ktoré mám v hlave, no
v danom období sa sústredím výhradne na dopísanie aktuálneho príbehu.
I keď pri Poslednom džentlmenovi som mala víkend, keď som musela prerušiť
plány a písať niečo, o čom sa mi snívalo. A čo sa cieľov týka,
je to neverending story. Keď splním jeden, automaticky si vytýčim ďalší, takže
veľmi nezastavujem.
Ženy v znamení Blížencov sú veselé,
temperamentné, dokážu okúzliť, nie sú fádne a ich fantázia
v milostných hrách nemá hraníc. V tvojich knihách čitateľ nájde aj
erotické pasáže. Pomáha ti pri písaní šteklivých scén práve tvoja fantázia,
alebo máš s tým problém a pri týchto textoch sa trápiš?
Netrápim sa. Šteklivé
scény píšem naozaj len vtedy, keď mám na ne správnu náladu alebo inšpiráciu. Ak
by mali byť napísané nasilu, mohlo by to byť z textu cítiť a to by
nikoho nepotešilo. A keďže dbám viac na kvalitu ako na kvantitu, nemusím
sa nútiť do písania žiadnej erotickej pasáže, kde by mi ani fantázia nestačila...
Bolo ťažké pre teba preraziť s prvotinou?
Predsa len náš knižný trh je presýtený ženskými románmi a dopyt je po
známych menách, ktoré zaručujú úspech a predajnosť.
Na túto otázku si môže
každý odpovedať sám, ak si prečíta Posledného džentlmena. Nedovolím si povedať,
že to bolo ťažké, pretože sa to nakoniec podarilo, ale nikdy nezabudnem na ten
zdĺhavý kolotoč, pretože ľahké to veru nebolo.
Sleduješ
ohlasy čitateľov na tvoje knihy? Vyskytujú sa u teba nejaké symptómy? Ako
sa vyrovnávaš s negatívnou kritikou?
Klamala by som, že nie. Asi
u každého autora minimálne raz za čas prevládne nutkanie pozrieť si
recenzie pod svojou knihou, ale snažím sa brať ich s nadhľadom. Je jasné,
že málokomu sa podarí napísať knihu, ktorá by sa páčila každému. Ak to je vôbec
možné... Som otvorená akejkoľvek konštruktívnej kritike. Z negatívnej sa
snažím poučiť a pozitívna mi dodáva motiváciu a energiu. Pre autorov
sú ohlasy čitateľov v podobe recenzií veľmi cenným nástrojom, preto si
vážim, keď si čitateľ nájde čas a dá si tú námahu napísať recenziu. Či už
na stránku niektorého kníhkupectva, alebo iba mne cez sociálne siete.
Michaela,
v týchto dňoch ti vychádza tretia kniha. Aké máš pocity? Sú iné alebo
rovnaké ako pri prvotine? Si nervózna?
Pri každej knihe sú pocity
iné. Predsa len každá kniha je iná a minimálne pre mňa niečím výnimočná.
Knihu Posledný džentlmen vnímam inak ako prvé dve, pretože ide o osobnejší
príbeh a má v sebe iný odkaz ako príbeh Tomasa a Nely. Uvedomujem si,
že niekomu nemusí sadnúť. Na druhej strane môže človeka nadchnúť, ak jej dá
šancu. Takže nie som nervózna, skôr pripravená na rôzne dojmy čitateľov
a najmä zvedavá. Samozrejme, bola by som veľmi rada, keby prevládali tie
pozitívne a verím, že budú. Pre mňa ako autora má veľkú cenu aj výsledok
porovnania, či čitatelia preferujú príbehy podľa skutočnej udalosti, alebo radšej
uprednostnia stratiť sa pred realitou vo fiktívnom príbehu.
Ako
sa odmeníš po tom, keď stres opadne a kniha sa objaví na pultoch
kníhkupectiev?
Pre mňa budú najväčšou
odmenou pozitívne reakcie a názory od čitateľov. Ak by som si mala určiť
bod, kedy sa poriadne odmením, bol by to deň, keď sa dozviem, že kniha je
takmer vypredaná. Odmenu však beriem ako motiváciu, preto sa odmeňujem aj
čiastkovo a priebežne. Napr. oddychom alebo písaním ďalšieho príbehu.
Vzdala
by si sa myšlienky len preto, lebo si ostatní myslia, že je to hlúposť?
Určite nie. Ak by som to
urobila, mnoho vecí by som nedosiahla. Nie som typický rojko, ale občas kopem
vysoko. Ľudia sú často brzdení stereotypmi a predsudkami, preto si nevedia
predstaviť niečo, čo ešte nevideli alebo o tom majú málo informácií. Podliehajú
skepticizmu a to nie je moja šálka kávy. Friedrich Nietzsche povedal, že
ak vieš prečo, nájdeš ako. Myslím, že som si tento pohľad osvojila.
Ako
vnímaš svoju konkurenciu? Čo si myslíš o kvalite a kvantite
slovenskej tvorby? Čítaš domácich autorov?
Netrúfam si hodnotiť
kvantitu slovenskej tvorby, ale kvalitou ma čoraz viac prekvapuje. Pozitívne. Už
teraz sú pre mňa niektorí autori či autorky inšpiráciou, hoci ešte mám zopár
restov a chystám sa spoznať tvorbu viacerých domácich autorov.
Čo
je podľa teba ešte v knižnom svete tabu?
Musím kriticky povedať, že možno nemám dostatočný prehľad
o celom knižnom svete, pretože mi žiadna tabuizovaná téma momentálne
nenapadá. Dnes už môže ktokoľvek písať o čomkoľvek a veľa jedincov
túto slobodu písania už využilo.
Máš
nejaký návyk, ktorý uplatňuješ pri písaní?
Sebadisciplínu. Viem byť nekompromisná, keď šéfujem sama sebe. Občas by som si priala miernejšieho šéfa, ale nemôžem sa sťažovať, keďže vďaka „nemu“ som tam, kde som. A plánujem nezaháľať.
Môžu
podľa teba knihy liečiť?
Určite áno. Mnohokrát človek potrebuje vyliečiť dušu. Na
psychické útrapy je kniha najlepšou medicínou. Človek sa môže stotožniť
s postavou v príbehu a vďaka nej sa možno na rovnaký problém
začne pozerať úplne inak ako predtým. Niekedy stačí málo. Alebo ho nakopne či
preplieska nejaký citát, ktorý mu prehovorí priamo do duše.
Plánuješ
sa aj naďalej venovať písaniu ženských románov? Netrúfaš si napríklad napísať triler,
fantasy či detektívku?
Zatiaľ som sa v ženských románoch s príchuťou
erotiky našla, preto plánujem ostať im verná. Pri štvrtej knihe však trošku
odbočím. Stále pôjde najmä o román pre ženy, ale jemne zabrdnem do trileru
a pokúsim sa vniesť do deja viac akcie, v ktorej pôjde aj
o život... Láka ma aj fantasy, ale pred týmto žánrom mám veľký
rešpekt a nechcem sa doň pustiť bez dostatočnej prípravy.
Máš
nejaký autorský vzor?
Mám ich niekoľko a každý je pre mňa vzorom v niečom
inom. Zahraničná autorka Samantha Young ma svojou tvorbou inšpirovala
k napísaniu série. Moje prvé dve knihy sú začiatkom a ako som
spomínala, plánujem sa k tejto sérii čoskoro vrátiť. Naša Monika Wurm ma
inšpirovala k tomu, že zo seba musím do budúcna dostať čo najviac, aby som
sa aspoň priblížila jej nádherným dielam. Mohla by som ešte pokračovať, pretože
talentovaných autorov v knižnom svete nie je málo.
Ďakujem za
rozhovor. Prajem ti veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.
A čo
dodať na záver? Viac spite, leňošte a rozvíjajte
citovú stálosť a spoľahlivosť.
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Michaela Zamari
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára