Agi Jankuláková

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru niekedy aj hmotnosť.

Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní! Ale čo Vás čaká v tejto rubrike? Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať.

 Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.

V čase zamilovanosti, a neskôr, keď som sa nedokázala vyrovnať so stratou svojich najbližších, som písala poéziu. Ale ako bývalá novinárka vždy som mala bližšie k próze. Vlani vyšla moja deviata kniha - RECEPTY s príbehom, ktorá ako spomínam v úvode, vnikla za zvláštnych okolností. Je určená tým, ktorí sú viac nároční na život ako na jedlo. Príbehy sú plné emócií, o ktorých mnohokrát máme strach hovoriť z dôvodu vlastnej zraniteľnosti. Narodila som sa na prelome blíženca a raka s ascendentom v panne, ktorá ma drží pri „zemi“. Občas lietam v oblakoch ako vzdušný blíženec, plná emócií ako rak, ale napriek emočným úletom ma zaujíma aj logická stránka života. Môj vlastný bod zlomu ma formoval nielen v tom, čo čítam, ale aj ako píšem. Nie som súťaživý typ, o to viac, že každý z nás je jedinečný. Od čias bývalého režimu nemám rada združenia, zväzy či iné organizácie s pevne stanovenými pravidlami, ktoré ma obmedzujú vo voľnosti, v tvorbe a v slobode myslenia či slova. Moju tvorbu ovplyvnila aj práca v redakciách, kde som pochopila, čo je dynamický text a čo je „vata“. Veľa som pracovala s fotografmi, ktorí ma naučili  „vidieť“. Pri všetkom, čo ma v živote postretlo, neustále ma zamestnáva otázka - Prečo? Prečo je tomu tak? Slovo - je energia, ktorá ovplyvňuje naše osudy, rozpoloženie a pocity. Slovo - má silu. Dokáže potešiť, podnietiť, ale aj raniť či zabiť.  

      Opýtala som sa Agi: Agi, prečo ty čítaš?

Odkedy čítam, všetkého ma menej bolí. Na duši, aj na tele. Knihy doslova formovali moju osobnosť a zodpovedali mi na otázky, na ktoré som doma ani v škole nedostala odpovede. S knihami prežívam viac životov, ocitám sa v iných svetoch, pracujem s vizualizáciou, so všetkými zmyslami a s celou paletou rôznych tém a pocitov. Predstavivosť a fantáziu nič necibrí viac ako kniha. A to sme už iba krôčik od intuície. S Maroškom či s Chalupkou strýčka Toma a s baterkou v ruke som sa ako dieťa ešte aj o polnoci skrývala pod perinou. Až na strednej škole knihou Stefana Zweiga - Svedomie proti násiliu - sa odštartovalo moje „dospelácke“  čítanie. Kníh som prečítala neúrekom, ale prednedávnom som musela pribrzdiť, lebo v priebehu roka sa mi zhoršil zrak o viac než tri dioptrie. Nuž a odvtedy, čo som sa z invalidného vozíka postavila na vlastné nohy a stala sa fatalistom, viem, že čas je vzácny a ku knihám už nepristupujem iba relaxačne, ale ako ku vzdelávacej pomôcke. A je mi úplne jedno, v akej väzbe je kniha, ide mi iba o obsah. Jednu knihu zo zásady nikdy nečítam dvakrát. Lebo nemusím. Čo ma zaujme, si podčiarknem. Raz mi ktosi povedal, ako tým, ktorí whisky pijú s ľadom, že s ceruzkou som ako barbar. Lenže ja počmáranú knihu nevnímam znehodnotenú, a viem, že čím viac je „poškrtaná“, tým viac mi dala. Nehmotné myšlienky z nej majú pre mňa oveľa väčšiu hodnotu, ako samotná hmotná kniha. Je to akoby ste dostali vytúžený parfum, ktorý nikdy nestrieknete na seba, neprecítite ho, nepovznesie vám ducha, nepodnieti fantáziu, len si ho vyložíte na poličku a dívate sa na flakón v koženom obale... Kniha je šperkom knižnice, ale myšlienky z nej sú šperkom duše. A pretože je obrovský príliv informácií, a čas je vzácny, dohodla som sa so sebou, že sa sústredím iba na to, čo je pre mňa podstatné. Ostatné - vedome vypúšťam z hlavy. Do vlastných kníh vždy mám snahu preniesť poznatky, ktoré obohatili môj život, dúfajúc, že obohatia aj iným. Do určitého veku som čítala prevažne „ženské romány“, ale dnes už pomenej. Nehrám sa na multifunkčnú. Sú veci, ktoré ma vôbec nezaujímajú a žánre, ktoré nečítam. Hodiny trávim pri knihách, vyberám si ich dôsledne podľa svojich záujmov. Nekupujem ani podľa obalu, ani recenzií. Nikdy sa mi to nevyplatilo. Koľko ľudí, toľko chutí, záujmov či vedomostnej úrovne. Rada čítam psychologické, cestopisné knihy, ale aj z oblasti umenia, populárno-náučnú a faktografickú literatúru. Prevažne však čítam knihy s tematikou „medzi nebom a zemou“, lebo mnohokrát - paradoxne - tie mi pomohli pochopiť život v súvislostiach a dali logické odpovede. A práve tieto oblasti a témy sa premietajú aj v mojich knihách.