Andrea Rimová - Sama v búrke

 Máte radi „rimovky“? Verím, že áno. Dlho očakávaná novinka od úspešnej Andrey Rimovej Sama v búrke, vychádza už 11. novembra pod záštitou vydavateľstva Motýľ.

Ak poznáte Rimovej štýl, tak viete, že už teraz sa môžete tešiť na tajomno, emócie a lásku.

Predstavujem vám knihu, ktorá je úplne iná ako všetky Rimovej romány. Príbeh je inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorá výrazne ovplyvnila život blízkej autorkinej osobe.

Kniha je pre  Andreu výnimočná, pretože román písala  v čase, keď nosila pod srdcom dcérku a dokončila ho po narodení Barborky, ktorej knižku venovala.

Niekedy sa aj v dave ľudí za slnečného dňa môže človek cítiť ako sám v búrke...

Laurin život sa skomplikuje, keď bez stopy zmizne jej podnájomníčka Alica. Nikto netuší, čo sa mohlo stať.

V čase príprav vlastnej svadby sa Laura rozhodne pátrať po stratenej žene. Postupne však zisťuje, že existujú otázky, na ktoré je lepšie nepoznať odpoveď. 

V hre je toho oveľa viac, ako si myslí. 

Podarí sa Laure odhaliť pravdu a nájsť Alicu?

Čo všetko sa skrýva za záhadným zmiznutím?

Najnovší román z pera Andrey Rimovej, autorky temnej romantiky, je rozhodne čítanie, ktoré nebudete vedieť pustiť z rúk.

Úryvok: 

Keď sa Fabián otočil a naše pohľady sa stretli, prestala som vnímať šum vetra, silný dážď a chlad, ktorý prenikol celým mojim telom. V tom momente zastal čas. Čudujem sa, že som ostala stáť a nezviezla som sa na zem ako muž, ktorého som roky milovala. Dívali sme sa na seba ako ľudia, ktorí si kedysi veľmi ublížili. Zdalo sa mi, že v lese nastalo ticho. No nebolo tomu tak. Príroda vyčíňala rovnako divoko ako pred chvíľou. Ticho, ktoré sa okolo mňa rozhostilo a celú ma pohltilo, bolo zapríčinené vinou, ktorú som vyčítala z Fabiánových očí. Nezmohla som sa na slovo. Ani on. Pozorovali sme sa navzájom, neschopní zapojiť do komunikácie aj naše hlasivky. Jakub si neuvedomoval, že medzi nami prebieha nemý rozhovor plný nepríjemných otázok a ešte horších odpovedí. Schytil priateľa za rameno a pomohol mu na nohy. „Taký kus chlapa a pošmykne sa na mokrej tráve,“ povzdychol si sarkasticky. „Mesto ťa úplne pokazilo. My dvaja sme stále mlčali. Nemala som chuť Jakubovi vysvetľovať, že nie som Patrícia a že všetko je úplne inak. Že mi krváca srdce a budem musieť prehodnotiť celý svoj život. Že sa mi rúcajú všetky predstavy o bezchybnej budúcnosti. Fabián sklopil zrak a pozeral do trávy. Nepochybovala som, že hľadá únik pred výčitkami a pravdou, ktorá musí byť odhalená. No potom mi došlo, že niečo hľadá. Blúdil očami okolo seba, až kým to nepostrehol aj Jakub. „Hľadáš toto?“ opýtal sa a zdvihol niečo, čo ležalo vedľa jeho nohy. Zaostrila som zrak a zistila som, že je to zelená šnúrka od topánok, na ktorej boli priviazané kľúče. Fabian prikývol a natiahol sa k Jakubovi. Jeho pohyb bol v dôsledku šoku, že ma vidí, spomalený a kostrbatý. Využila som to a vrhla som sa k mužovi s kľúčom v ruke. Vytrhla som mu šnúrku a zovrela kľúč v hrsti. Víťazoslávne som sa pozrela Fabiánovi do očí. „Tak čo, pôjdeme tam spolu?“ opýtala som sa a zabolelo ma každé slovo. Fabián preletel pohľadom z Jakuba na mňa. „Musíme sa pozhovárať.