Hajduková ostáva verná svojej línii a opäť sa príbeh z minulosti prelína so súčasnosťou. Čakajú vás chvíle plné emócií, napätia a vášne.
Zaujímavosťou príbehu je, že vznikol na základe silnej inšpirácie dielom Obraz Doriana Greya, ktorý napísal Oscar Wilde. A ešte jedna pikoška – dvaja hlavní predstavitelia sa prvýkrát stretnú zoči voči až v 33. kapitole.
KREHKÝ PRÍBEH LÁSKY, KTORÝ MÔŽE ROZBIŤ ODHALENÁ PRAVDA.
Dorian Wayne je mladý muž, ktorý sa rád obklopuje umelcami a
plnými dúškami si vychutnáva všetko, čo mu život v Londýne na konci 19.
storočia ponúka. Do jeho života však vstúpi mladá nádejná maliarka Violette
Reynardová. Ich vzájomné city prehĺbi obraz, ktorý namaľuje. Ani jeden z nich
však ešte netuší, ako veľmi ovplyvní táto osudná maľba ich životy a že v
Dorianovom vnútri prebudí netvora, ktorý nepozná hranice...
O mnoho desaťročí neskôr žije v Londýne Annabelle Evansová -
žena poznačená tragédiou, ktorú však životné okolnosti nedokázali zlomiť.
Pracovný telefonát od známeho muža rozhodí jej pokojný svet a dá mu smer, ktorý
by ani vo sne nečakala.
Čo spája Annabelle s umelkyňou z minulosti?
A môže pomsta zahojiť staré rany, alebo spôsobí, že pre ňu
príde ešte o viac, ako mohla získať?Úryvok:
Dorian stisol telefón a na okamih sa odmlčal.
„Haló, pane, ste tam? Máte o nejaké veci záujem? Vieme aj
poradiť, ak neviete vybrať vhodný darček pre ženu.“
„Nie… ale rád by som hovoril s návrhárkou. Bolo by to možné?“
„Hm, myslím si, že by to nemal byť problém. Ak mi necháte
svoje telefónne číslo, odovzdám jej ho a ona vás bude určite kontaktovať.“
„Nedalo by sa to urobiť inak? Chcel by som jej zavolať sám.
Prepáčte, že som sa nepredstavil, som Dorian Wayne a rád by som s ňou hovoril
pracovne.“ Nemal v pláne použiť svoje meno, ale situácia sa vyvinula inak. A
to, že žena na druhom konci zalapala po dychu, ho len presvedčilo, že to bol
dobrý ťah.
Lara Williamsová veľmi dobre vedela, kto je tento muž. A aký
zvuk má jeho meno v módnom priemysle. Neváhala ani okamih. Anabelle bude od
šťastia celá bez seba, keď sa jej ozve. Určite. A preto mu v tejto dobrej viere
jej telefónne číslo dala. Nemienil strácať čas, nemal to v povahe. A tak hneď
po ukončení hovoru vyťukal nové číslo.
Keď sa ozvala, odrazu na okamih zamrzol.
„Prosím, kto je tam?“ začala byť netrpezlivá.
„Prepáčte, hovorím s Anabelle Evansovou?“ Mužský hlas jej bol
cudzí.
„Áno.“
„Pri telefóne Dorian Wayne. Práve som si prezeral vašu webovú
stránku. Vaša práca je kreatívna a veľmi zaujímavá.“
„To ma teší, ďakujem za uznanie.“
„Asi viete, že pracujem v módnom biznise a vy ste neskutočne
talentovaná. Vedel by som vám pomôcť k veľkým veciam. Rád by som vám navrhol
spoluprácu. Samozrejme, za veľmi výhodných podmienok a viac než výborný plat.
Mohli by ste pracovať pre mňa.“ Vybalil to na ňu bez prípravy, až zostala
celkom bez slov.
„Fúha, to ste ma teda poriadne zaskočili. Lenže… akokoľvek je
vaša ponuka lákavá, nemám záujem.“
„Nemáte záujem?“ zopakoval prekvapene. „Možno sme sa
nepochopili, naozaj mi veľmi záleží na vašej práci.“
„Čo vás na nej tak veľmi zaujalo?“ prerušila ho zrazu.
„Páči sa mi a vidím v nej obrovský potenciál. Bola by veľká
škoda nevyužiť ho. Máte na omnoho viac ako na jeden kamenný obchod a e-shop.“
„Prosím?!“ neveriaco zvolala. „Vďaka za váš záujem, ale ja
som spokojná. A pokiaľ viem, vy sa aj tak zameriavate na pánsku módu. Moja
práca je od tej vašej diametrálne odlišná.“ „Veľmi rád rozšírim pole svojej
pôsobnosti, najmä ak v tom vidím taký zmysel. Vaša práca je originálna a
fantastická. Nemyslíte, že je naozaj obrovská škoda…“
„Pán Wayne,“ prudko ho prerušila. „Počujte, táto debata nikam
nevedie. Ešte raz zopakujem. Som nadmieru spokojná s tým, čo mám.“
„Som schopný vytvoriť vám tie najideálnejšie podmienky.
Pracujte pre mňa a nebudete ľutovať. Aký veľký môže byť váš mesačný obrat? Dám
vám ďalších zamestnancov, tých najšikovnejších. Vy budete iba navrhovať.“
Na druhom konci ostalo zarazené ticho.
„Slečna Evansová?“
„Nie všetko sa dá kúpiť, pán Wayne. Hoci ľudia ako vy si
možno myslia, že áno.“ Po týchto slovách ukončila hovor. Vyjavene civel pred
seba. Potom položil telefón a až vtedy si uvedomil, že sa správal ako idiot.
Prečo ju odrazu tak veľmi chcel? Vstal, musel sa hýbať. Zapálil si cigaretu a
pomaly križoval miestnosť. Potom zastal, a keď vyfúkol dym, celkom presne
vedel, prečo ho poháňal ten nutkavý pocit. Kvôli nej. Zatvoril oči. Bolo to tak
dávno. Už si takmer nevedel vybaviť jej tvár. Náhle otvoril oči a zahasil
cigaretu. Vybehol z pracovne a zrušil všetky schôdzky. Vedel, kam musí ísť aj
napriek tomu, že na tom mieste nebol celé roky.
Keď vstúpil za bránu cintorína Highgate, zdalo sa mu, že
odrazu vkročil do iného sveta. Aj obloha sa naraz zachmúrila. Ako kráčal a
sledoval hrobky, mauzóleá a stromy, jeho myseľ si predstavovala toto miesto
kedysi dávno. Takmer sa nezmenilo, len stromy boli omnoho vyššie. Napokon
zastal pred veľkou hrobkou a prstami prešiel po mene, ktoré z kameňa takmer
olúpal čas. Stálo tam Violette Reynardová. Ona bola dôvod, pre ktorý stratil
hlavu a volal tej žene. Stále mal pred očami maľbu na tých šatách. Striaslo ho,
keď si uvedomil, že čosi veľmi podobné už videl. A nebolo to v tomto storočí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára