Michaela Ella Hajduková

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru

niekedy aj hmotnosť. Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní!

Ale čo Vás čaká v tejto rubrike?
Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nie len keď už Vás niečo bolí.

Michaele Elle Hajdukovej vyšlo zatiaľ šesť románov. Jej knihy sú charakteristické tým, že sa odohrávajú v súčasnosti, minulosti a v každom príbehu je aj kúsok sveta medzi nebom a zemou. V historických častiach kníh sa snaží venovať témam, ktoré nie sú tak často rozoberané. V tretej a štvrtej knihe sa napríklad venovala problematike nacistického projektu Lebensborn. V máji jej vyšla zatiaľ posledná kniha Nepriznaná, s podtitulom Milovala som Ľudovíta Štúra. Aj tu autorka siahla po pálčivej téme vzťahu Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej. Ako sama vraví, nesnaží sa prepisovať dejiny. Nakoľko to však nie je politická sonda, ani historický román, nemá zviazané ruky a teda si môže dovoliť čítať medzi riadkami.

Opýtala som sa Michaely: Prečo čítaš? Čo by si poradila všetkým, ktorí nečítajú, aby začali?

Ja som celoživotný knihomoľ. Čítam od detstva, knihy zbožňujem a bavia ma. Už ako dieťa som čítala hlavne preto, lebo knihy mi otvárali cesty do rôznych svetov fantázie, v ktorých som sa rada strácala. Milovala som Pippi dlhú pančuchu, Mary Poppinsovú, neskôr Annu zo zeleného domu. Čím som staršia, tým viac čítam nielen pre oddych ale aj pre vedomosti. Knihy sú plné vedomostí, nielen v náučnej literatúre, ale aj v kvalitnej historickej beletrii, kde sú často podané omnoho zaujímavejšie ako vo faktografickej literatúre. Baví ma, že sa z nich veľa dozviem, nielen kvôli vlastnému písaniu, zaujímam sa aj o témy, o ktorých nepíšem. A čo by som poradila? Asi podľa toho, čo je dôvodom toho, že nečítajú. Ak nemajú na knihy peniaze, nech si zaobstarajú preukaz do knižnice. Ak majú pocit, že by ich čítanie nebavilo, nech siahnu po téme, ktorá je ich srdcu blízka. Určite v tom množstve kníh nájdu niečo, čo ich zaujme. A od jednej prečítanej knihy je už iba krok k tej ďalšej a ďalšej. A hlavne, nech k tomu vedú i svoje deti. Predovšetkým, v dnešnej technicky vyspelej dobe, kedy deti viac visia na počítačoch a playstation. Ak deti už v detstve objavia čaro kníh, je nemožné, aby sa tejto „závislosti“ zbavili. Veď ako sa hovorí: „Človek, ktorý číta, prežije tisíc životov, kým zomrie. Človek, ktorý nikdy nečítal, prežije iba jeden.“