6. 6. 2017

Netradičné očné kvapky s Andreou Novosedlíkovou

Andrea Novosedlíková je známa slovenská autorka, ktorá má na svojom konte tri
knihy. V týchto dňoch prichádza medzi čitateľov so svojou novinkou Prenasledovaná. Jej romány patria do kategórie spoločenských románov. Rozoberá v nich všedné problémy a situácie, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú každého jedného z nás. Reflektuje na život obyčajných ľudí, no mnoho jej príbehov má reálne pozadie.

Andrea, si autorkou troch kníh. Teraz, po dvoch rokoch ti vychádza štvrtý román Prenasledovaná. Aký je to pocit znovu sa pripomenúť čitateľom?
Veľmi pekný.  Je to neopísateľný pocit vidieť v nejakej podobe výsledok svojho snaženia. A tak isto je to aj s knihou. Človek si vždy povie, že stálo za to tráviť večery pri PC, namiesto toho, aby sa zabával alebo pozeral televíziu.

Je Prenasledovaná v niečom odlišná alebo sa držíš podobnej línie ako v tvojich predošlých knihách?
Základ, teda spoločenský román zostal, ibaže tentoraz som doň vsunula prvky trileru a viac napätia.

Prezradíš v krátkosti čitateľom, o čom je román Prenasledovaná?
O tom, ako sa z ničoho nič môžu pokojné dni zmeniť na nočnú moru, ak si Vás niekto vyberie za cieľ svojej pozornosti, neustále Vás ňou systematicky zahŕňa, až neviete, čo je vo vašom živote pravda a čo nie. Ste pod neustálym tlakom a pomaly nedokážete rozlíšiť realitu od bludov. Premýšľate, či Vám naozaj niekto cudzí chodí po byte a zanecháva Vám odkazy svojej prítomnosti alebo sa pod celú situáciu podpísal stres a nepamätáte si, či ste to spravili vy sami. Vo vlastnom príbytku si pripadáte ako šialenec. Neviete, či si Vás niekto cielene vybral za svoju obeť, máte sa báť, alebo je za tým zábava pubertálnych výrastkov, ktorí si myslia, že budenie telefónom uprostred noci je veľkou zábavou. A samozrejme, dej je aj o mnohých iných udalostiach, nechýba ani priateľstvo, zrada a láska.


Prečo si sa rozhodla spracovať práve túto tému?
Príbeh sa takto vykryštalizoval sám. Začala som písať klasický spoločenský román, ale asi v polovici sa mi zdalo, že je nudný a chcelo by to niečím oživiť. Tak som doň vsunula, ako hrdinke niekto chodí do bytu. Dala som to čítať niekoľkým ľuďom, čo na to povedia a ich otázky, premýšľanie, kto to môže byť, ma naviedlo k tomu, aby sa román uberal týmto smerom. Zvláštnosťou bolo, že som mala napísanú viac ako polovicu a sama som nevedela, ktorá postava dostane úlohu prenasledovateľa, kto to bude. Zamýšľala som sa nad správaním takého človeka a hľadala som pre neho správne pomenovanie. Až kamarátka, tiež slovenská autorka ma upozornila, že skutočne existuje taká porucha správania. Je to stalking. Vtedy sa v mojej hlave vynorila presná postava, ktorej to „prischlo“. Dúfam, že práve tieto okolnosti, za ktorých sa rodila osobnosť prenasledovateľa, udržia v napätí aj čitateľov.

Inšpirovala si sa pri písaní románu Prenasledovaná skutočným príbehom alebo je celý dej len fikciou?
Skutočným námetom sa stal základ – teda spoločenský román, kde jedna sesternica zvedie muža, ktorý sa páči druhej. Fikciou v knihe je práve postava stalkera – prenasledovateľa. No, na druhej strane sa v reálnom živote môže stať presne to, čo sa deje hlavnej hrdinke a aj mnohé známe osobnosti priznali, že už sa stali obeťami stalkera.

Tvrdí sa, že prvé vety v rukopise sú najdôležitejšie. Ako  to bolo s prvými vetami v Prenasledovanej, rodili sa ľahko?
Ako som už spomenula vyššie, dej knihy sa postupne vyvinul týmto smerom sám, takže prvé slová boli úplne iné, ako sú teraz. Nedá sa povedať, či sa rodili ťažšie alebo ľahšie, musela som si naštudovať diagnózu, chovanie stalkera a potom to šlo samo.

Myslíš, že román môže pomôcť čitateľom pri riešení podobných situácií, aké zažíva hlavná hrdinka tvojho románu?
Určite áno. Mnoho ľudí sa v reálnom živote stalo obeťou prenasledovateľa, ktorý svojou neustálou pozornosťou osobe svojho záujmu "dýchal na krk". Môže to byť ohrdnutý priateľ, bývalý manžel, ktorý sa nechce zmieriť s tým, že sa vzťah skončil alebo kolega, ktorý si vo svojej hlave vytvoril fikciu, že ho jeho spolupracovník ohovoril u nadriadeného. Prenasledovateľkou však môže byť aj žena, ktorá svojimi činmi zasahuje do súkromia inej osoby. Sleduje vyhliadnutú obeť, posiela jej darčeky, telefonuje jej a práve prenasledovaná osoba sa stáva veľmi zraniteľnou, nesústredenou, žije v neustálom nervovom vypätí, aká ďalšia nepríjemnosť zo strany prenasledovateľa ju čaká. V tomto prípade je pre sledovanú osobu veľkou oporou najbližšia rodina a priatelia, presne tak, ako je to vykreslené v románe Prenasledovaná.

Do akej miery je pre teba dôležité a zaujímavé sledovať trendy, ktoré letia?
Myslíš módne trendy? J Oblečenie ma musí niečím zaujať, ale určite nie tým, že je „in“ a má ho na sebe každá druhá J A to isté platí aj o knihách, či už ako čitateľku alebo ako autorku, daná téma ma musí niečím zaujať, pritiahnuť si ma.

Ako každý autor, určite aj ty sleduješ ohlasy na svoju tvorbu. Je spätná väzba od čitateľov a od ľudí z tvojho blízkeho okolia pre teba dôležitá?
Samozrejme, že spätná väzba je veľmi dôležitá. Nemalo by pre mňa význam tráviť čas pri PC, ničiť si zrak, kriviť chrbticu iba preto, aby som na konte mala o dve-tri-štyri knihy viac. Pre mňa je dôležité, aby kniha zaujala čitateľa, niečo mu dala. Aby po prečítaní poslednej strany a odložení románu nezabudol na to, o čom čítal, ale aby ešte chvíľu v myslí s ním zotrval, premýšľal o ňom. Aby čas strávený s knižkou nepovažoval za premárnený a aj minuté peniaze za zbytočne vyhodené. Aby si povedal, že to stálo za to a po čase sa ku knižke opäť vráti. A rád si prečíta aj nasledujúcu.

Na to, aby bol spisovateľ úspešný, nestačí len talent. Čo je podľa teba ešte dôležité,
aby bol autor uznávaný?
Šťastie na seriózneho vydavateľa, dobrú redaktorku, ktorá svojimi nezaujatými radami povie, čo by rukopisu pomohlo, ak treba, objektívnu kritiku nezaujatej osoby, šikovného grafika, ktorý svojím nápadom dodá obálke „šmrnc“, propagáciu knižky a ochotu autora na sebe pracovať.

Prinieslo ti písanie kníh niečo nové do života?
Spoznala som veľa nových ľudí, či už z radov čitateľov alebo autorov, zúčastnila som sa viacerých zaujímavých podujatí a získala som viac sebavedomia. Dokázala som si, že aj ja niečo viem a má to zmysel.

Literárny úspech a sláva sú veci nevyspytateľné. Stotožňuješ sa s týmto výrokom?
Áno. Ako sa hovorí, aj majster tesár sa utne... tak sa môže stať, že knižka nevyjde presne podľa autorovho želania a nezaujme čitateľov. Každý človek má svoj vkus, tým je jedinečný a priazeň čitateľov je nevyspytateľná.

Čo pokladáš za svoj doterajší najväčší úspech v literatúre?
Práve to, že si vydavateľ všimol, že niečo vo mne je a vyšla mi prvá knižka. To, že ďalšie vydavateľstvo usúdilo, že stojí za to uverejniť aj druhú. A keď si v redakcii povedali, že téma tretieho románu je zaujímavá, upúta čitateľov a dočkala sa knižného vydania. A v neposlednom rade to, že vydavateľa zaujala téma zatiaľ posledného rukopisu a štvrtá kniha čoskoro uzrie svetlo sveta, alebo lepšie povedané - pulty kníhkupectiev a dostane sa do rúk čitateľov.

Píšeš najmä pre ženy, no tvoje knihy majú v obľube aj muži. Čo chceš, aby si čitatelia z tvojich kníh odniesli?
Pozitívny postoj a optimistické zmýšľanie. Ako raz moja kamarátka Marta povedala - kde je chuť, tam je cesta. Ak je vôľa, každý problém má aj riešenie. Ak človek niečo veľmi chce, čosi aj pre to spraví, vždy sa v jeho živote vyskytne niečo (alebo nikto), čo ho posunie k želanému výsledku. Vieru, že všetko za to stojí.

Plánuješ sa aj naďalej venovať písaniu ženských románov alebo ťa láka aj iný žáner?
Predovšetkým je to spoločenský román, život ponúka veľa tém, ktoré sa dajú spracovať. Ale nikdy nehovor nikdy... a možno tak, ako to bolo aj pri tejto štvrtej knihe, vyskytnú sa trilerové prvky aj v niektorej inej.

Prezradíš čitateľom, aké zaujímavé kúsky by sme našli v tvojej knižnici? (Ja som ju videla a je obrovská.:)
V poslednej dobe sa sústreďujem na slovenskú tvorbu. Keďže sa s mnohými autormi stretávam aj osobne, zaujíma ma, o čom píšu – či už sú to historické alebo spoločenské romány, alebo trilery, poézia. Zahraničných autorov teraz čítam pomenej a v mojej knižnici sa dá nájsť Sidney Sheldom, Barbara Bickmorová, Foy Fildingová, ale aj Remarque, Hemingway, Tolstoj a mnoho iných. Myslím si však, že veľkou knižnicou sa vie popýšiť každý autor.

Je všeobecne známe, že mnoho ľudí knihy nečíta. Čo by si im poradila, aby svoj postoj zmenili?
Toto je veľmi ťažká otázka. Veď ten kto číta, prežíva tisíce príbehov. Čítanie zvyšuje inteligenciu, rozširuje komunikáciu, otvára nové obzory, zlepšuje pamäť, odbúrava stres a navodzuje dobrú náladu. Všetko by sa malo robiť s radosťou, aj čítať.  Dnešný trh ponúka množstvo pestrých žánrov a určite si medzi knihami nájdete toho svojho autora, ktorí Vás svojou tvorbou zaujme. 

Ďakujem za rozhovor. Prajem ti veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.

Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Andrea Novosedlíková
Fotograf: Marek Lackovič 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára