Andrea Novosedlíková je známa slovenská autorka, ktorá má na
svojom konte tri
knihy. V týchto dňoch prichádza medzi čitateľov so svojou
novinkou Prenasledovaná. Jej romány patria do kategórie spoločenských románov.
Rozoberá v nich všedné problémy a situácie, ktoré sa nejakým spôsobom
dotýkajú každého jedného z nás. Reflektuje na život obyčajných ľudí, no
mnoho jej príbehov má reálne pozadie.
Andrea, si autorkou troch kníh. Teraz, po dvoch
rokoch ti vychádza štvrtý román Prenasledovaná. Aký je to pocit znovu sa
pripomenúť čitateľom?
Veľmi pekný. Je to
neopísateľný pocit vidieť v nejakej podobe výsledok svojho snaženia.
A tak isto je to aj s knihou. Človek si vždy povie, že stálo za to
tráviť večery pri PC, namiesto toho, aby sa zabával alebo pozeral televíziu.
Je Prenasledovaná v niečom odlišná alebo
sa držíš podobnej línie ako v tvojich predošlých knihách?
Základ, teda spoločenský román zostal, ibaže tentoraz som doň
vsunula prvky trileru a viac napätia.
Prezradíš v krátkosti čitateľom,
o čom je román Prenasledovaná?
O tom, ako sa z ničoho nič môžu pokojné dni zmeniť
na nočnú moru, ak si Vás niekto vyberie za cieľ svojej pozornosti, neustále Vás
ňou systematicky zahŕňa, až neviete, čo je vo vašom živote pravda a čo
nie. Ste pod neustálym tlakom a pomaly nedokážete rozlíšiť realitu od
bludov. Premýšľate, či Vám naozaj niekto cudzí chodí po byte a zanecháva
Vám odkazy svojej prítomnosti alebo sa pod celú situáciu podpísal stres a
nepamätáte si, či ste to spravili vy sami. Vo vlastnom príbytku si pripadáte
ako šialenec. Neviete, či si Vás niekto cielene vybral za svoju obeť, máte sa
báť, alebo je za tým zábava pubertálnych výrastkov, ktorí si myslia, že budenie
telefónom uprostred noci je veľkou zábavou. A samozrejme, dej je aj o mnohých
iných udalostiach, nechýba ani priateľstvo, zrada a láska.
Prečo si sa rozhodla spracovať práve túto tému?
Príbeh sa takto vykryštalizoval sám. Začala som písať
klasický spoločenský román, ale asi v polovici sa mi zdalo, že je nudný
a chcelo by to niečím oživiť. Tak som doň vsunula, ako hrdinke niekto
chodí do bytu. Dala som to čítať niekoľkým ľuďom, čo na to povedia a ich
otázky, premýšľanie, kto to môže byť, ma naviedlo k tomu, aby sa román
uberal týmto smerom. Zvláštnosťou bolo, že som mala napísanú viac ako polovicu
a sama som nevedela, ktorá postava dostane úlohu prenasledovateľa, kto to
bude. Zamýšľala som sa nad správaním takého človeka a hľadala som pre neho
správne pomenovanie. Až kamarátka, tiež slovenská autorka ma upozornila, že
skutočne existuje taká porucha správania. Je to stalking. Vtedy sa v mojej
hlave vynorila presná postava, ktorej to „prischlo“. Dúfam, že práve tieto
okolnosti, za ktorých sa rodila osobnosť prenasledovateľa, udržia v napätí
aj čitateľov.
Inšpirovala si sa pri písaní románu
Prenasledovaná skutočným príbehom alebo je celý dej len fikciou?
Skutočným námetom sa stal základ – teda spoločenský román,
kde jedna sesternica zvedie muža, ktorý sa páči druhej. Fikciou v knihe je
práve postava stalkera – prenasledovateľa. No, na druhej strane sa
v reálnom živote môže stať presne to, čo sa deje hlavnej hrdinke a aj
mnohé známe osobnosti priznali, že už sa stali obeťami stalkera.
Tvrdí sa, že prvé vety v rukopise sú
najdôležitejšie. Ako to bolo
s prvými vetami v Prenasledovanej, rodili sa ľahko?
Ako som už spomenula vyššie, dej knihy sa postupne vyvinul
týmto smerom sám, takže prvé slová boli úplne iné, ako sú teraz. Nedá sa
povedať, či sa rodili ťažšie alebo ľahšie, musela som si naštudovať diagnózu,
chovanie stalkera a potom to šlo samo.
Myslíš, že román môže pomôcť čitateľom pri
riešení podobných situácií, aké zažíva hlavná hrdinka tvojho románu?
Určite áno. Mnoho ľudí sa v reálnom živote stalo obeťou
prenasledovateľa, ktorý svojou neustálou pozornosťou osobe svojho záujmu
"dýchal na krk". Môže to byť ohrdnutý priateľ, bývalý manžel, ktorý
sa nechce zmieriť s tým, že sa vzťah skončil alebo kolega, ktorý si vo
svojej hlave vytvoril fikciu, že ho jeho spolupracovník ohovoril u nadriadeného.
Prenasledovateľkou však môže byť aj žena, ktorá svojimi činmi zasahuje do
súkromia inej osoby. Sleduje vyhliadnutú obeť, posiela jej darčeky, telefonuje
jej a práve prenasledovaná osoba sa stáva veľmi zraniteľnou, nesústredenou,
žije v neustálom nervovom vypätí, aká ďalšia nepríjemnosť zo strany
prenasledovateľa ju čaká. V tomto prípade je pre sledovanú osobu veľkou
oporou najbližšia rodina a priatelia, presne tak, ako je to vykreslené v
románe Prenasledovaná.
Do akej miery je pre teba dôležité
a zaujímavé sledovať trendy, ktoré letia?
Myslíš módne trendy? J Oblečenie ma musí niečím zaujať, ale
určite nie tým, že je „in“ a má ho na sebe každá druhá J A to isté platí aj o knihách,
či už ako čitateľku alebo ako autorku, daná téma ma musí niečím zaujať, pritiahnuť
si ma.
Ako každý autor, určite aj ty sleduješ ohlasy
na svoju tvorbu. Je spätná väzba od čitateľov a od ľudí z tvojho blízkeho
okolia pre teba dôležitá?
Samozrejme, že spätná väzba je veľmi dôležitá. Nemalo by pre
mňa význam tráviť čas pri PC, ničiť si zrak, kriviť chrbticu iba preto, aby som
na konte mala o dve-tri-štyri knihy viac. Pre mňa je dôležité, aby kniha
zaujala čitateľa, niečo mu dala. Aby po prečítaní poslednej strany a odložení
románu nezabudol na to, o čom čítal, ale aby ešte chvíľu v myslí s ním zotrval,
premýšľal o ňom. Aby čas strávený s knižkou nepovažoval za premárnený
a aj minuté peniaze za zbytočne vyhodené. Aby si povedal, že to stálo za
to a po čase sa ku knižke opäť vráti. A rád si prečíta aj nasledujúcu.
Na to, aby bol spisovateľ úspešný, nestačí len
talent. Čo je podľa teba ešte dôležité,
Šťastie na seriózneho vydavateľa, dobrú redaktorku, ktorá
svojimi nezaujatými radami povie, čo by rukopisu pomohlo, ak treba, objektívnu
kritiku nezaujatej osoby, šikovného grafika, ktorý svojím nápadom dodá obálke
„šmrnc“, propagáciu knižky a ochotu autora na sebe pracovať.
Prinieslo ti písanie kníh niečo nové do života?
Spoznala som veľa nových ľudí, či už z radov čitateľov
alebo autorov, zúčastnila som sa viacerých zaujímavých podujatí a získala som viac
sebavedomia. Dokázala som si, že aj ja niečo viem a má to zmysel.
Literárny úspech a sláva sú veci
nevyspytateľné. Stotožňuješ sa s týmto výrokom?
Áno. Ako sa hovorí, aj majster tesár sa utne... tak sa môže
stať, že knižka nevyjde presne podľa autorovho želania a nezaujme čitateľov.
Každý človek má svoj vkus, tým je jedinečný a priazeň čitateľov je
nevyspytateľná.
Čo pokladáš za svoj doterajší najväčší úspech
v literatúre?
Práve to, že si vydavateľ všimol, že niečo vo mne je
a vyšla mi prvá knižka. To, že ďalšie vydavateľstvo usúdilo, že stojí za
to uverejniť aj druhú. A keď si v redakcii povedali, že téma tretieho
románu je zaujímavá, upúta čitateľov a dočkala sa knižného vydania. A v neposlednom
rade to, že vydavateľa zaujala téma zatiaľ posledného rukopisu a štvrtá kniha čoskoro
uzrie svetlo sveta, alebo lepšie povedané - pulty kníhkupectiev a dostane
sa do rúk čitateľov.
Píšeš najmä pre ženy, no tvoje knihy majú
v obľube aj muži. Čo chceš, aby si čitatelia z tvojich kníh odniesli?
Pozitívny postoj a optimistické zmýšľanie. Ako raz moja
kamarátka Marta povedala - kde je chuť,
tam je cesta. Ak je vôľa, každý problém má aj riešenie. Ak človek niečo
veľmi chce, čosi aj pre to spraví, vždy sa v jeho živote vyskytne niečo
(alebo nikto), čo ho posunie k želanému výsledku. Vieru, že všetko za to
stojí.
Plánuješ sa aj naďalej venovať písaniu ženských
románov alebo ťa láka aj iný žáner?
Predovšetkým je to spoločenský román, život ponúka veľa tém,
ktoré sa dajú spracovať. Ale nikdy nehovor nikdy... a možno tak, ako to bolo
aj pri tejto štvrtej knihe, vyskytnú sa trilerové prvky aj v niektorej
inej.
Prezradíš čitateľom, aké zaujímavé kúsky by sme
našli v tvojej knižnici? (Ja som ju videla a je obrovská.:)
V poslednej dobe sa sústreďujem na slovenskú tvorbu. Keďže sa
s mnohými autormi stretávam aj osobne, zaujíma ma, o čom píšu – či už
sú to historické alebo spoločenské romány, alebo trilery, poézia. Zahraničných
autorov teraz čítam pomenej a v mojej knižnici sa dá nájsť Sidney
Sheldom, Barbara Bickmorová, Foy Fildingová, ale aj Remarque, Hemingway,
Tolstoj a mnoho iných. Myslím si však, že veľkou knižnicou sa vie popýšiť každý
autor.
Je všeobecne známe, že mnoho ľudí knihy nečíta.
Čo by si im poradila, aby svoj postoj zmenili?
Toto je veľmi ťažká otázka. Veď ten kto číta, prežíva tisíce
príbehov. Čítanie zvyšuje inteligenciu, rozširuje komunikáciu, otvára nové
obzory, zlepšuje pamäť, odbúrava stres a navodzuje dobrú náladu. Všetko by
sa malo robiť s radosťou, aj čítať. Dnešný trh ponúka množstvo pestrých žánrov
a určite si medzi knihami nájdete toho svojho autora, ktorí Vás svojou
tvorbou zaujme.
Ďakujem za rozhovor. Prajem ti veľa tvorivej inšpirácie
a ďalších úspechov.
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Andrea Novosedlíková
Fotograf: Marek Lackovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára