Predstavujem Vám román Manželky a tie druhé, ktorý vychádza po niekoľkoročnej pauze známej
slovenskej autorke Petre Nagyovej Džerengovej.
Petra Nagyová Džerengová píše romány pre ženy a inak tomu nebude ani v novinke, ktorá uzrie svetlo sveta už 3.marca.
Autorka sa opäť zamerala na medziľudské vzťahy, ktoré vykresľuje vo svojom románe a poukazuje aj na tmavú stránku ľudských charakterov. Hlavnými aktérkami príbehu sú štyri ženy, ktoré prestanú bojovať a plánovať, lebo celý život sa im rozpadá pod rukami. Prejdú veľkými zmenami, pochopia, že najlepšie je zmeny prijať, nebúriť sa, lebo život vie, čo robí.
Štyri priateľky. Na všetko, na život, aj na smrť. Jedna ochorie, dve opustia manželia a štvrtá od neho odíde sama. Príliš veľa zmien pre každú z nich… Našťastie, majú jedna druhú a podržia sa navzájom. Lebo vedia, že muži prichádzajú a odchádzajú, ale priateľky sú tu navždy. Aby prežili, zvolia si heslo: Carpe diem, užívaj dňa a ich najobľúbenejším dňom sa tak stane dnešok. Lebo včerajšok je minulosť a zajtrajšok záhada. A okrem toho, nikdy neviete, kedy sa vám prihodí dobre.
Zröntgenujte exkluzívnu ukážku o sile priateľstva a odpúšťania, o láske a smrti, a o prijatí bez posudzovania.
Román si môžete objednať aj TU.
ÚRYVOK:
„No teda,“ usmiala sa na ne Janka. „Vy ste tu zasa? Akosi sa zvyšuje frekvencia vašich stretávok.“
„Krízový štáb zasadá v časoch núdze aj viackrát,“ nadvihla Šarlota obočie.
Janka prikývla. Nemohla sa tváriť, že naposledy nič nepočula.
„Dones nám to víno, čo naposledy. Bolo výborné.“
Tri ústa sa otvorili, aby čosi namietli, no nakoniec nepovedali nič.
„Čo sa tvárite, akoby ste išli na pohreb?“ poznamenala Šarlota. „Veď sa nedeje nič vážne, okej?“
Žiadna odpoveď. Jej tri priateľky mlčky hľadeli na stôl, pohltené vlastnými myšlienkami. Čo povedia, keď sa dozvedia, že aj môj manžel má milenku? myslela si Karla. Dobrotka premýšľala o manželových slovách a novom začiatku jeho života, do ktorého ju už neplánoval zahrnúť, a Mirka si predstavovala svoj pohreb.
V tej chvíli vedľa nich postavila Janka vedierko s ľadom a štyri poháre. „Here we go,“ šikovne vytiahla korok a rozliala im.
„Pre istotu som dala zachladiť ešte dve fľaše.“ Vtedy si všimla ich vážne tváre. „Tvárite sa, akoby ste išli na pohreb. Stalo sa niečo?“
Nik neodpovedal. Mirka žmolila medzi prstami konček obrusu, úplne premknutá pocitom, že sa v nej usídlil nejaký votrelec a ona stratila kontrolu nad svojím životom. Cítila sa ako Sigourney Wiever vo Votrelcovi, keď s tou hnusnou príšerou s kvapkajúcim bielym slizom z úst osamotená bojovala na palube kozmickej lode bez možnosti úniku.
Keď Janka odišla, Šarlota pozdvihla pohár:
„Pripíjam si na naše priateľstvo a na náš wellness pobyt,“ významne poklepala po napráskanej kabele. „Konečne si užijeme spoločný víkend bez manželov a detí, v mojom prípade bez milenca. Mám tu kopec zaujímavých prospektov, ktoré treba preštudovať.“
Dobrota sa zatvárila odmietavo. Mirka stále nedvihla pohľad od zhúžvaného rohu obrusu a Karla predstierala, že niečo hľadá v kabelke. Strašne sa hanbila za to, ako minule vypucovala Dobrotku. Ako im len teraz môže povedať, že sa jej prihodilo to isté?
„Akože ma neserte,“ exla Šarlota pohár. „Toho roku oslavujeme dvadsiate piate výročie nášho priateľstva. To je už piata päťročnica!“
A vtedy sa Karla zhlboka nadýchla. „Ja nemôžem ísť.“
„Prečo?“ zdvihla hlas Šarlota.
„Ani ja,“ šepla Dobrotka a Mirka tiež odmietavo pokrútila hlavou.
„Minule sme sa predsa na niečom dohodli! Načo som potom robila tento prieskum?“ vysypala na stôl prospekty. Karla pocítila, že keď to zo seba nedostane teraz, tak nikdy.
„Môj Karol si našiel…“ a vtedy sa zasekla. Po lícach sa jej rozlievala červeň. Tak sa hanbila! Keby len minule nebola taká múdra a nerozdávala rady, o ktoré ju nik neprosil!
Tváre priateliek sa k nej natočili. Čo si našiel? Pohľadom ju vyzývali, nech pokračuje.
Krútila stopkou vínového pohára a omieľala to slovo na jazyku, stále ho však nedokázala vysloviť.
„Do riti!“ zvolala Šarlota. „Len nepovedz, že aj Karol si našiel milenku!“
Ak si Karla myslela, že sa viac nedá očervenieť, mýlila sa. Tvár jej už úplne horela. Prečo tak kričí? hrešila Šarlotu v duchu. Zdalo sa jej, že to muselo počuť celé mesto a odteraz na ňu budú všetci ukazovať prstom: zlyhala. Zlyhala ako partnerka, jej manžel si musel nájsť milenku. Nakoniec prikývla.
Mirka jej s povzdychom prikryla dlaň. „Moja zlatá, to vôbec, ale vôbec nie je tvoja chyba.“
Mirka mala zvláštny dar vycítiť, čo si myslia druhí.
Bolo to však naozaj tak? Keby svojho muža uspokojovala po každej stránke, hľadal by niečo iné inde? Ale veď sex mali vždy dobrý…
„Tí chlapi sú ale svine,“ vyhlásila Šarlota a doliala si víno. „Keď už tu nenalievajú…“
Dobrotka do seba tiež obrátila pohár a natiahla ruku k Šarlote.
Mirka na ňu ustarostene pozrela. Dobrotka takmer vôbec nepila, teraz síce nebrala antidepresíva, ale aj tak. Už na poslednej stretávke vypila viac ako zvyčajne. Inokedy si sotva vycuckala tú svoju dvojdecku vína.
„Ja tomu nerozumiem, keď už aj Karol,“ pokrútila hlavou Dobrotka. „Veď má takú úžasnú manželku! Že si ju našiel môj, to celkom chápem. Som nezaujímavá, taká obyčajná žienka domáca, ale Karla? Profesorka, ktorú študenti milujú, a pre rodinu urobí všetko, a ešte popritom stíha cvičiť a vyzerá o desať rokov mladšie?!“
„Čo si chytila krízu stredného veku? Aká nezaujímavá? Aká nepotrebná?!“ vyvracala jej to Šarlota.
„Adriena sa sťahuje k frajerovi,“ vydýchla Dobrotka.
„Veď to je znak, že si ju vychovala dobre, ty koza! Teraz prichádza tvoj čas!“ tvrdila Šarlota.
„A okrem toho, my ťa potrebujeme!“ dodala Mirka. Odchod dieťaťa z domu asi zamáva s každou matkou, ale zväčša prežijú syndróm prázdneho hniezda bez nejakých väčších problémov. Dobrotka však bola krehká nádoba.
„Teraz sa ti otvára nový život! Konečne môžeme ísť napríklad na ten wellness pobyt! Prečo vlastne nechceš ísť?“
Dobrotka nadvihla pohár vína a schovala si zaň tvár. Potom zašepkala:
„Maroš sa chce rozviesť.“
Nastalo ticho. Po chvíli ho prelomila Šarlota.
„Hurá!“ zdvihla pohár. „To je ale dobrá správa! Teraz ti začína druhý život. Na toho kreténa sa vykašli, keď si neváži, čo má doma. Konečne sa ho zbavíš, neustále ťa len dirigoval a poúčal ako malé decko. Mala si mu byť do smrti vďačná, že si ťa zobral s dieťaťom, akoby to bolo niečo výnimočné!“
„Ale nie je to tak?“ zdvihla k nim utrápené oči. „A zostal so mnou, aj keď som mu dieťa nedala.“
„Pche, nepotreboval dieťa, mal ho v tebe! Ten jeho otcovský, prísny tón!“ Napodobnila ho hrubým hlasom: „Dobrota!? To nemyslíš vážne!“
„Šarlota,“ krotila ju Mirka. „Ja viem, že chceš Dobrotku podporiť, ale keď to tak necíti, tvoje reči jej nepomôžu.“
„Nie? A čo ho má prosiť na kolenách, aby ostal? Ty si myslíš, že bol dobrým manželom?“
„Nechce sa mi hádať,“ mávla Mirka rukou. „Každý vzťah funguje podľa vlastných pravidiel. A každý je iný. Dobrotka si vybudovala svoj svet a bola v ňom spokojná. Potrebovala presné pravidlá a rituály, pre jej stav to je dôležité, nie každý je ako ty, čo všetko obráti na srandu a nič ho netrápi.“
„Môj psychický stav je teraz stabilizovaný, nemusíte sa obávať,“ podotkla Dobrotka. „Moja psychoterapeutka hovorí, že…“
„Znovu si začala chodiť na terapiu?“ prerušila ju Mirka prekvapene.
„Čo sa tak na mňa pozeráte?“ očervenela Dobrotka. „Veď toľké roky som bola stabilizovaná… jednoducho, som zrazu mala pocit, že to potrebujem!“
„Idiot!“ neodpustila si Šarlota. „Ja ho dorazím! Pekne si počkám na tú jeho milenku a rozkopem jej zadok!“
Karla konečne zdvihla hlavu od obrusu.
„Šarlota, ty si milenka. Nemyslím to v zlom,“ rýchlo dodala. „Len… nemohla by si nám povedať, ako milenky rozmýšľajú?“
„Ja… neviem,“ mykla plecami. „Som proste milenkou, ale vôbec sa tak necítim. Neviem to vysvetliť, ale Emila beriem ako môjho a akceptujem, že kvôli deťom a tak…“ zneistela.
Karla ticho pokračovala:
„Predpokladám, že najprv všetci neverní manželia tvrdia, že sú doma nešťastní. A potom tí, ktorí klamú, odpadnú, keď si užijú, a vrátia sa domov, odkiaľ vlastne nikdy neodišli. A tí naozaj nešťastní asi vytrvajú a nakoniec sa možno aj…“ úkosom pozrela na Dobrotku a vetu radšej nedokončila. „Pekná teória, čo poviete?“ odpila si z vína. „Kam podľa nej patrí môj manžel? Je nešťastný? Alebo si chce len užívať?“ nadvihla spýtavo obočie. „A ešte by bol zaujímavý aj uhol pohľadu manželiek. Ako to vidia ony. Napríklad ja som mala pocit, že je u nás doma všetko v poriadku. Spoločné dovolenky, pravidelný sex, hádky v rámci normy… Chápeš, prečo nechcem ísť?“ poklepala po štóse katalógov. „Čo keď môj manžel patrí do tej prvej kategórie? Čo keď si chce len užiť?“ kývla Šarlote, nech jej doleje. „Mám jej teraz vyprázdniť pole? Mám ju nechať, nech si ho obtočí okolo prsta? Mám jej ho len tak, bez boja prenechať?“ zlomil sa jej hlas a po lícach začali tiecť slzy. „Ja ho ešte stále…“ na jazyk sa jej tlačili slová milujem, ale samej jej to znelo príliš pateticky, a tak len dodala, že ho má rada.
„Spáva s tebou?“ vyzvedala Šarlota.
„Pst,“ krotila ju Mirka. „Si hrozne hlučná.“
„Spáva s tebou?“ zopakovala nástojčivo.
„Nie si len hrozne hlučná, ale aj hrozná,“ vyfúkala si nos Karla.
„Ak s tebou spáva,“ uprela na ňu zelené oči Šarlota, „podľa mňa mu na tebe ešte záleží. Možno je to len úlet, dlhodobá únava, nuda či potreba vzrušenia vo vzťahu.“
„Áno,“ prikývla konečne Karla zahanbene. Vzdychla si. „Musím sa ti ospravedlniť, Dobrotka. Za to, ako som minule… Hanbím sa.“
Nik nič nepovedal. Dlhšiu chvíľu bolo ticho. Nakoniec Šarlota nevydržala.
„Dievčatá, aj tak si myslím, že na jeden víkend by ste vypadnúť mali. Vaši chlapi sú si vami jednoducho veľmi istí. Budete im trochu vzácnejšie. A možno si aj uvedomia, o čo by vo vás prišli. Úplne najlepšie by bolo, ak by ste im vôbec nedali vedieť, kam ste sa vybrali.“
Nič. Stále žiadna reakcia.
„Mirka, ty tu máš posledné slovo,“ obrátila sa na ňu Šarlota. „Pomôž mi, prosím.“
Mirka si povzdychla. Prišiel čas im to konečne oznámiť.
„Ani ja nemôžem ísť. Mám…“
„Čo?“ skočila jej do reči Šarlota. „Nepovedz, že aj Laco si našiel milenku.“
„Nie,“ potriasla hlavou. „Ja mám… mám hrčku v prsníku.“
Tri páry očí sa na ňu upreli. Ešte ani Šarlota sa nezmohla na slovo. Ale iba na chvíľu.
„Jedna hrčka, to nemusí ešte nič znamenať, môže to byť len nejaká cysta.“
„Už som bola na ultrazvuku. Nevyzerá to dobre.“
Karla si utrela slzy. Dokelu, a ony tu rozoberajú milenky svojich mužov.
„Podľa doktora to vyzerá na…“ stále nedokázala nahlas vysloviť to slovo. „O dva týždne ma čaká biopsia.“
Čo sa v takýchto situáciách hovorí? premýšľala Karla zarazene. To bude v poriadku? A čo keď nebude? Márne hľadala správne slová, a tak radšej mlčala. Dobrotka myslela na to, že radšej to mala dostať ona, že jej by škoda nebolo, a prečo práve Mirka, ktorá myslí stále na ostatných, len nie na seba? Ktorá vždy stála pri jej dverách, keď jej bolo najhoršie, dokonca aj bez zavolania? Lebo to vždy vycítila? Bože, kde je tvoja spravodlivosť? zvolala v duchu. Samozrejme, ako prvá sa spamätala Šarlota. Buchla po stole.
„Tak akože dievčatá, keď nie teraz, tak nikdy! Vidím, že to musím zase zobrať do svojich rúk.“ Pohrabala sa v kope prospektov. „Toto,“ vytiahla jeden a zakývala ním vo vzduchu, „je ideálne miesto na oslavu nášho výročia.“ Na chvíľu sa zahľadela do očí každej jednej. „Potrebujeme si oddýchnuť od všetkých tých sračiek, čo sa na nás zosypali.“ Odpila si z vína. „Ak by niektorá z vás chcela dodať, že na mňa sa nezosypalo nič, nech radšej ani neskúsi otvoriť klapačku. Lebo to, čo padne na vás, akoby zasypalo aj mňa.“ Vytiahla diár a pozrela na Mirku:
„Kedy ťa ide pichnúť ten tvoj fešácky doktor? O dva týždne?“ prižmúrila oči. „Fajn, píšte si do diára nasledujúci víkend. Šlus!“ zabuchla diár a vopchala ho do kabelky.
„Janka, ďalšiu fľašu vína!“ zakričala. „Po dvadsiatich piatich rokoch sa nám konečne podarilo dohodnúť spoločný wellness víkend! Jupí!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára