Andrea Rimová je už známa slovenská spisovateľka, ktorej
hviezda na knižnom nebi zažiarila
v roku 2011. Odvtedy už prešlo veľa času a autorka sa stále drží na
popredných miestach predajnosti. Jej romány charakterizuje temná romantika
a jemné prvky trileru. Nezabúda ani na pestrú paletu emócií, odhaľuje dušu
hrdinov a väčšina jej románov rozoberá medziľudské vzťahy. V jej
knihách nechýba vzrušenie, nebezpečenstvo či láska. Jej ôsmy román Popol a hriech uzrel svetlo sveta len
nedávno. Podľa horoskopu sú Vodnári príťažliví a priateľskí ľudia. Majú
zmysel pre humor a taktiež ani zdvorilosť im nie je cudzia. No sú však
náchylní na problémy s tlakom, ohrozená je ich aj nervová sústava. Často
ich trápia bolesti v lýtkach, zápästiach a ani krčové žily sa im
nevyhýbajú. Je to pravda? To Vám prezradí Vodnárka Andrea Rimová. Recenziu na
Popol a hriech nájdete TU.
Váš posledný román Popol a hriech je
odlišný od vašich predchádzajúcich kníh. Prečo? Čo Vás k tomu viedlo, že
ste sa rozhodli zaloviť v iných vodách?
K novej knihe ma najviac motivovali nevypovedané pocity
lásky a úcty k dedkovi, ktorý zomrel, keď som mala 16 rokov. Preto
som sa rozhodla vystavať príbeh, v ktorom sa hlavný hrdina bude vymykať bežným
štandardom lámača ženských sŕdc. Snažila som sa vybudovať zápletku, na základe
ktorej poukážem na skutočné hodnoty, na ktoré dnes mnohí často zabúdajú. Tak
vznikol Popol a hriech.
Pamätáte sa ešte na svoj úplne prvý príbeh? Aké
pocity Vás sprevádzali pri písaní novinky Popol a hriech? Sú v niečom
odlišné, ako boli pri vašej prvotine?
Pamätám sa na všetky svoje príbehy, aj na emócie, ktoré ich
sprevádzali. Pri každej som prežívala iné obdobie, no napriek tomu majú
spoločného menovateľa. Naliehavosť, ktorú pociťujem, keď rozvíjam príbeh. Je to
obrovská túžba, radosť, ale i smútok, s ktorými ťukám do klávesnice
ďalšie a ďalšie slová. To ma sprevádzalo od prvej až po zatiaľ poslednú
knižku.
Čo Vás núti neustále písať o medziľudských
či partnerských vzťahoch?
Všetci plávame v mori vzťahov. Partnerských, rodinných,
priateľských, pracovných a iných. Každý deň vstávame pripravení vykročiť
do boja za lepší dnešok, minimálne pre seba a svojich blízkych. Pracujeme,
milujeme, hádame sa, ponáhľame sa, tešíme sa, kričíme, odpúšťame a takto
to ide dookola. Bežný život
a medziľudské vzťahy pre mňa predstavujú najväčší zdroj inšpirácie.
Vodnári sa dokážu nadchnúť pre akúkoľvek vec.
Problémy nepúšťajú z rúk, pokiaľ nie sú vyriešené. Je to aj Váš prípad?
Riadite sa týmto statusom aj vo vašich knihách?
Áno, je to tak. Keď sa raz rozhodnem zakomponovať do knihy
niečo, čo milujem, bude to tam. To moje „nekontrolovateľné“ nadšenie však
najviac pociťujem pri krstoch kníh, ktorými sa odmeňujem za tvrdú prácu na
románe. Stačí, že mi hlavou prebehne nejaký nápad. Nemám pokoj, kým ho
nerozvíjam do finálnej podoby a najšťastnejšia som, keď sa mi ho podarí
zrealizovať podľa predstáv. Naposledy som to intenzívne pociťovala pri krste
knižky Popol a hriech v krásnych Tatrách.
Vodnári vraj majú problémy s dodržiavaním
termínov. Ako je to u Vás? Musí Vás vydavateľ naháňať, aby ste načas
odovzdali rukopis alebo je tento mýtus pre Vás tabu?
Kdesi hlboko vo mne driemu akési hodinky. Tie mi spolu s
múzou dávajú najavo, kedy je správny čas písať. Určite však nie kvôli termínom
od vydavateľa, ale kvôli mojej vnútornej pripravenosti. Musím byť presvedčená,
že mám čo napísať. Ak nemám, tak sa počítača nedotknem aj niekoľko mesiacov.
Chvalabohu, nie som otrokom termínov a som za to vďačná. Písanie „na
objednávku“ by bolo určite na úkor kvality a to nechcem.
Vodnári milujú nebezpečenstvo, dobrodružstvo
a neznášajú nudu. Snažíte sa tieto aspekty prenášať aj do svojich kníh
alebo je to len čistá náhoda?
Čitatelia, ktorí poznajú moje knihy, by asi vedeli odpovedať
najlepšie. Ale áno, snažím sa vytvárať mojim postavám zaujímavé životy
a pripravujem im momenty prekvapenia.
Aké žiadúce a nežiadúce účinky majú na Vás
knihy?
Snívam o veľkej knižnici s množstvom kníh. Myslím,
že som tomu snu podľahla a posledné dva roky poctivo dodržiavam vlastný
rituál. Jeho podstatou je kúpa kníh každý mesiac. Výsledkom je množstvo
knižiek, ktoré úžasne voňajú a ukrývajú drinu autorov. Takéto účinky by
som označila žiadúce.
A nežiadúce? Často pre knihy zabúdam na okolitý svet.
Ale aj na tom vidím viac pozitív ako negatív. J
Sú nejaké knihy, ktoré dráždia vašu nervovú
sústavu?
Milujem knihy, ktoré ma držia v napätí až do konca.
Také, kde sa nepatrná, sotva postrehnuteľná maličkosť v úvode rozhorí na
obrovský plameň pred ktorým niet úniku. Mám rada premyslené príbehy, kde všetko
nakoniec dáva zmysel. V zlom slova zmysle ma dráždia knihy, s ktorými
doslova bojujem, aby som ich vôbec dočítala. Našťastie sa to nestáva často.
Tvrdí sa, že prvých pár viet v knihe je
najdôležitejších. Ako je to s prvými vetami vo vašich knihách?
Je to pravda. Moje prvé vety v knihe často vznikajú medzi
poslednými z celého tristostranového románu. Vtedy totiž poznám príbeh
dokonale a viem, čo môžem prezradiť, čo iba naznačiť. Milujem tú úžasnú
hru slov. Písanie skutočne dáva krídla, akúsi slobodu, ktorú mi nikto nikdy
nevezme.
Vaše knihy sú výsledkom akútneho stavu - dostanete
nápad a idete na to alebo výsledkom chronického stavu - dlho plánujete,
uvažujete, zbierate informácie, robíte si poznámky...
Jednoznačne chronického stavu. Príbeh vo mne zreje aj
niekoľko mesiacov, kým cítim, že som pripravená písať. Samotné písanie mi potom
trvá len pár týždňov.
Prežívate osudy svojich hrdinov alebo máte od
nich odstup?
Neviem mať odstup od svojich hrdinov. Ani nechcem. Vytvorila
som ich, vkladám im do úst slová, rozhodujem a konám v ich mene...
a potom, keď dopíšem knihu, tak je mi za nimi smutno. Sú súčasťou mňa.
Plánujete sa aj naďalej venovať písaniu
ženských románov alebo Vás láka aj iný žáner?
Nepovažujem žáner mojich kníh za výhradne ženský. Ťažko ho
charakterizovať, ale číta ma aj veľa mužov, z čoho mám nesmiernu radosť.
Chcem písať knihy, ktoré sa budú páčiť mojim čitateľom bez ohľadu na pohlavie a zarezonujú
v nich.
s negatívnou kritikou? Vyskytujú sa u Vás nejaké
nežiadúce symptómy?
Ohlasy čitateľov sú pre mňa „zdravo“ dôležité. Som si vedomá
toho, že sa nemôže páčiť každému všetko. Ja som tiež vyberavá a nie vždy
sa rozhodnem pre titul, ktorý ma dostane. Ak niekto kritizuje niečo konkrétne,
zamyslím sa nad tým, ale žiadne nežiadúce symptómy pri tom nepociťujem.
Čo pokladáte za svoj najväčší úspech v literatúre?
Môj najväčší úspech? Keď mi moja učiteľka slovenčiny zo
základnej školy povie po prečítaní knihy, že je opäť o čosi vyzretejšia
ako predošlá. Že cíti napredovanie v mojich románoch nie len po obsahovej,
ale aj po štylistickej stránke. A určite za obrovský úspech považujem aj
správy od čitateľov, ktorí ma radi čítajú.
Čo je vaším zmyslom života?
Som nevyliečiteľný romantik. Zmysel života vidím
v láske. Viem, že bez nej naozaj nič nedáva zmysel.
Čo ešte túžite vo svojom živote zažiť alebo
dokázať?
Túžim ešte zažiť a dokázať veľa. Či už v súkromí
alebo profesnom živote. Každý deň si pripomínam, že žijeme iba raz, tak nech to
stojí za to.
Za čo najradšej utrácate peniaze?
Najradšej utrácam peniaze za knihy, dobré jedlo
a darčeky pre ľudí, ktorých ľúbim. Nevnímam ich ako zbytočne vyhodené,
pretože spríjemňujú život a robia radosť.
Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie
a ďalších úspechov.
A čo dodať na záver? Vyhýbajte
sa nepravidelnej životospráve a nereálnym plánomJ
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Andrea Rimová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára