Gregg Hurwitz - Sirota X

Máte radi napätie, strach, vzrušenie a akčné scény nabité láskou, zradou a tajomstvami? Tak novinka Sirota X je tá správna voľba. Tento pôsobivý triler  nabitý poriadne vysokým napätím zaujme mužov, ale aj ženy a držať v rukách ho môžete už 17. októbra.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, ktorá vás presvedčí, že napätie si vás získa, strach budete cítiť vôkol seba a tajomstvá sa skrývajú za najbližším rohom.

Knihu si môžete kúpiť aj    TU.

Evan Smoak, tajuplný pán Nikto, sirota bez minulosti, sa stáva hrdinom.

Za sebou má drsné detstvo v utajovanom vládnom programe SIROTA, v ktorom sa z opustených detí stávajú profesionálni zabijaci.

Po náhlom ukončení programu sa mu podarí zmiznúť bez stopy a začína žiť nový život pod krycím menom pán Nikto. Jeho poslaním sa stáva ochrana tých, ktorí sa ocitnú v najvážnejších problémoch a zúfalo potrebujú jeho pomoc.

Netrvá dlho a Evana začína dobiehať jeho minulosť, a to práve vo chvíli, keď ho o pomoc požiada tajomná gamblerka Katrin. V najzložitejšej chvíli sa však ocitá v situácii, keď prestáva byť strelcom a stáva sa cieľom, pretože ho prenasleduje niekto, kto nielenže pozná program Sirota, ale aj totožnosť Siroty X, a je pripravený zabiť ho.

Postupne sa tak roztáča kolotoč plný napätia, zrady, dlho utajovaných tajomstiev, ale aj lásky a vášne v najnapínavejšom trileri súčasnosti.

Taký chytľavý a dynamický triler som nečítala už veľmi dávno. Poriadne sa pripútajte, lebo Gregg Hurwitz vás vezme na krkolomnú jazdu, na ktorú tak skoro nezabudnete.

– Tess Gerritsenová

Úryvok:

Zodvihol telefón a ozval sa tak ako vždy. „Potrebujete moju pomoc?“ Hlas sa ozval po takmer nezreteľnom oneskorení. „Ste... chcem povedať, je to vtip?“ „Nie.“ „Počkajte. Len... počkajte.“ Mladá žena, pred dvadsiatkou. Hispánsky prízvuk, možno salvádorský. „Ste skutočný? Myslela som, že ste ako... ako nejaká mestská legenda. Mýtus.“ „Som.“ Čakal. Počul dýchanie, rýchlejšie než obyčajne. To bolo bežné. „Pozrite, mám problém. Nemám čas pofľakovať sa tu, keď... keď...“ Potlačený vzlyk. „Neviem, čo mám robiť.“ „Ako sa voláte?“ „Morena Aguilarová.“ „Odkiaľ máte toto číslo?“ „Dal mi ho jeden černoch.“ „Opíšte ho.“ Prvé Prikázanie: Nič nepredpokladaj. „Mal bradu, celú ostrapkanú, miestami sivú. A  mal zlomenú ruku. Zavesenú v popruhu.“ Clarence John-Baptiste. Drogový gang minulú jeseň obsadil jeho dom v Chatsworte a držal ho s jeho dcérou ako rukojemníkov. Ku Clarencovi a jeho dcére sa nesprávali nežne. „Kde bývate?“ Dala mu adresu na Boyle Heights, na východe Las Vegas, v blokoch pod Los Angeles River. Teritórium Lil East Side. „Kedy sa stretneme?“ opýtal sa Evan. „Nemôžem... Ja neviem.“ Znovu čakal. „Zajtra,“ povedala. „Zajtra napoludnie?“

„Zajtra,“ povedala. „Zajtra napoludnie?“ „Kde sa so mnou môžete stretnúť?“ „Nemám auto.“ „Je bezpečné stretnúť sa vo vašom byte?“ opýtal sa. „Napoludnie áno, je.“

„Tak napoludnie.“ Poludnie mu vyhovovalo. Potreboval tri hodiny na rýchly prieskum okolitých blokov, uzavretie domu, skontrolovanie digitálnych vysielačov a známok po explozívnych materiáloch. Ak musel ísť do pasce, pôjde do nej podľa vlastných podmienok. Deviate Prikázanie: Vždy hraj ofenzívu. Neskôr vo svojom Trezore popíjal Evan čerstvý harmančekový čaj a prehnal meno Moreny Aguilarovej cez všetky databázy. Okrem informácií rozviedky o najhorších teroristoch sú policajné databázy vcelku pripojené k internetu. Drvivá väčšina kriminálnych a občianskych záznamov sa dá získať z každého hliadkového vozu miestnej polície s akýmkoľvek mobilným terminálom. Patrí medzi ne aj laptop Panasonic Toughbook napojený na palubnú dosku bežného hliadkového vozidla LAPD. Každý z týchto laptopov komunikuje priamo s CLERS, CLETS, NCIC, CODIS a doslova stovkami ostatných štátnych a federálnych databáz. Keď sa dostanete do palubnej dosky jediného hliadkového vozu, dostanete sa k riadiacemu panelu samotného Veľkého brata. Evan nebol ani pri najbujnejšej predstavivosti majstrom hackerom, ale spravil si výlet bez dozoru do niekoľkých hliadkových vozidiel a nahral do ich laptopov reverzný SSH kód, čím si nechal otvorené virtuálne zadné vrátka. Teraz pohodlne usadený vo svojej tajnej miestnosti brázdil podľa svojej ľubovôle po informačnej superdiaľnici, získaval podrobnosti o zajtrajšej misii a dopíjal zvyšok svojho voňavého čaju.

 Počas uplynulých štyridsať päť minút sedela Morena Aguilarová na prevrátenom odpadkovom koši na verande svojho polorozpadnutého radového domu s rukami zakliesnenými pod stehnami, takže jej útle lakte trčali do strán. Bosými nohami nervózne búchala o štiepiace sa drevo a kolenami jej šklbalo. Tmavé vlasy mala stiahnuté dozadu tak pevne, že presne kopírovali jej lebku, a  smerom od gumičky sa jej spúšťali kučeravé a  strapaté dole. 

Prelietavý pohľad, sklonená hlava, náznak potu trblietajúceho sa na spánkoch. Vystrašená. Evan parkoval za križovatkou vedľa hrdzavejúcej kopy opusteného auta. Znovu skúmal ulicu cez odmontovanú optiku pušky. Na páse mŕtvej trávy v záhrade pred domom, stojacim oproti tomu Moreninmu, sa objavila veľmi mladá matka, tiež hispánskeho pôvodu, s dieťaťom v plienkach pod pazuchou. Položila ho na zem, aby sa hralo v hliníkovej tácke na pečenie moriakov, ktorá bola naplnená pieskom. Zdalo sa, že dieťa je miešancom – zelené oči zvýrazňovali jeho karamelovú pokožku. Keď sa začalo hrabať v provizórnom pieskovisku, matka si zapálila červenú Marlborku, vyfúkla smerom k nebu oblak dymu a poškrabala si materské znamienko pripomínajúce jahodu na spodnej časti ruky. Nemohla mať viac ako osemnásť, ale tvárila sa pochmúrne. Mobilný telefón jej vydúval zadné vrecko. Ďalšia mladá mamička dotlačila detský kočiar na mŕtvu trávu vedľa prvej matky. Tá vytiahla cigaretu z balíčka a podávala ju druhej žene. Nerozprávali sa. Len stáli bok po boku, fajčili a sledovali ulicu. Dve mladé ženy, ktoré nemali nič iné na práci. Keď sa Evan ubezpečil o  tom, že sú neškodné, sklonil optiku pušky, vzal do ruky čierny kovový kufrík a vyšiel z auta. Keď sa priblížil, Morena si ho všimla a vstala, zvierajúc jednou rukou svoj biceps. Vošiel na jej verandu. Roky zanechali hlboké stopy na jej tvári, pekné hnedé oči vyžarovali tvrdosť a dopĺňali ich vrásky stresu. Vo vzduchu sa vznášal silný pach spreja na vlasy. „Som podomový predajca reverzných hypoték,“ povedal. „Nemáš záujem. Zakrúť hlavou.“ Urobila to. „Prejdem okolo domu a vojdem zozadu cez dvor. Zadný vchod je odomknutý, prosím, nezamykaj ho. Teraz sa tvár rozčúlene a vojdi dnu.“ Tresla za sebou sieťovými dverami a  Evan zostúpil z  verandy a šiel ďalej po ulici.  O desať minút neskôr sedeli oproti sebe na dotrhaných  záhradných stoličkách v maličkej obývačke jej domu. Evan bol obrátený smerom k  zamastenému oknu na priečelí. Na kávovom stolčeku pred ním bol položený jeho zamknutý čierny kufrík. Keby sa kombinácia zadala nesprávne, vypustil by osemsto voltov elektriny. Mal zabudovaný hlasom aktivovateľný mikrofón, maličký objektív a širokopásmovú rušičku vysokého napätia, ktorá mohla zneškodniť všetky prieskumné zariadenia. A obsahoval papiere. Dusný vzduch páchol vtákmi. Otrhaný papagáj šuchotal v klietke v  susediacej štvorcovej spálni. Otvorenými dverami bolo vidieť na podlahe dva matrace, šatník, popraskané zrkadlo a otlčené puzdro na trúbku opreté o dávno nepoužívané akvárium. „Mrkvu, prosím!“ povedal papagáj. „Prosím! Prosím, nie!“ Cez Morenino plece mal Evan dobrý výhľad na ulicu. Obe mladé mamičky stále potichu fajčili na protiľahlom dvore. Plač dieťaťa bolo počuť až sem, ale žiadna z matiek sa nemala k tomu, aby ho utíšila. Evan sa zavrtel na stoličke a pri tomto pohybe sa Morena vystrela ako struna. Pot vytváral škvrny na jej košeli, ktorú mala zapnutú až po krk a zdobila ju etiketa Benny’s Burgers s odlupujúcou sa visačkou. Kŕčovito zvierala látku svojich polyesterových nohavíc. „Si nervózna,“ povedal. „Že som tu.“ Úsečne prikývla a ihneď vyzerala znovu ako dieťa. „Vieš narábať so zbraňou?“ Odmlka trvala tak dlho, až si Evan nebol istý, či dostane odpoveď. „Párkrát som strieľala,“ povedala nakoniec a Evan jasne videl, že klame. Na čele sa jej zjavila kvapka potu. Jej vytrhané obočie sa klenulo vysoko nad očami a prázdna dierka po piercingu jej zdobila nos. Vytiahol pištoľ z  bedrového puzdra, otočil ju pažbou napred a podal ju Morene. Tá len nemo zízala na pištoľ v jeho dlani.

 Nadštandardný variant Wilson Combat 1911 bol vyrobený na zákazku podľa Evanových špecifi kácií. Poloautomatická pištoľ s ôsmimi nábojmi v nerezovom zásobníku a jedným v nábojovej komore. Predĺžená hlaveň s upraveným systémom podávania nábojov a vybavená závitom na tlmič. Cieľnik so štvorcovým vý- rezom bol umiestnený vyššie, aby ho neblokoval prípadný tlmič. Obojručná poistka, pretože Evan bol ľavák. Zadná poistka pažby, aby pištoľ nemohla vystreliť, keď sa nedrží v  ruke. Agresívne kockovaná predná časť pažby, osem línií na centimeter a špeci- álna rukoväť Simonich, aby mu pištoľ po výstrele zostala pevne v ruke. Zvýšený ryhovaný vonkajší kohútik, aby sa predišlo poraneniu ruky pri výstrele. Matná čierna, aby pištoľ zmizla v tme a neleskla sa. Znovu jej pokynul, aby si vzala pištoľ. „Len kým sa porozprávame. Aby si nemusela byť nervózna.“ Opatrne ju vzala z jeho ruky a položila na vankúš vedľa seba. Keď vydýchla, plecia jej trochu poklesli. „Ja... Mne už na sebe samej nezáleží. Ide o ňu. Mi hermanita – moja sestrička Carmen. Ja som všetko pokašľala už od začiatku. Ale toto decko? V živote nespravilo nič zlé. Teraz je v škole. A je v nej dobrá. Teraz mala jedenásť.“ Evan vrhol pohľad na otlčené puzdro na trúbku v spálni a potom sa pohľadom vrátil k Morene. „Koľko máš rokov?“ „Sedemnásť.“ Zhlboka sa nadýchla. Ďalšia dlhá pauza. Zdalo sa, že si neuvedomuje, ako dlho mlčí. Nebola namrzená, len utiahnutá do seba. „Môj otec od nás odišiel, keď som bola malá. Mi mamá zistila, že pred pár rokmi zomrel. Ona... ehm, zomrela minulý rok. Mala rakovinu vaječníkov. A potom prišiel on. Začal platiť nájomné za dom. Dovolil nám tu zostať.“ Na druhej strane ulice dieťa ustavične revalo. Jedna z matiek sa načiahla za kočíkom a tlačila ho dopredu a dozadu, aby ho utíšila. „Mrkvu, prosím!“ škrekotal papagáj zo spálne za ním. „Prosím! Prosím, nie!“ Evan presunul pozornosť na Morenu.