21. 4. 2016

Alica Eštoková - Cesta do Provensalska

Ani odchod do inej krajiny nie je zárukou šťastia

Kategória: Antidepresíva/Vitamíny

Účinné látky: Prebúdza túžbu, nabáda k odpusteniu, preberá hormóny šťastia k životu.

Dávkovanie: Na dovolenke, najlepšie počas celého dňa, pravidelným užívaním sa vám uvoľňujú do tela hormóny šťastia. Počet tabliet-248.

Vedľajšie účinky: Nie sú známe. Len občas sa vyskytne zvýšenie tlaku a búšenie srdca rýchlejšie ako zvyčajne.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Na ceste za láskou sa potkýname o vlastné zlyhania a omyly. Niekedy nás vlastné chyby tak popália, že zamrzneme, a inokedy nám zasa ukážu ten správny smer.

Eliza po manželovej smrti ostáva sama s dvomi deťmi a všetku svoju pozornosť a lásku prenáša na nich. Do jej života sa v pravidelných intervaloch vracia jej nadriadený Richard, s ktorým prežila románik ešte počas manželstva s Michalom. Mladá vdova aj napriek láske, ktoré pociťuje k primárovi vie, že pre isté okolnosti nemôžu byť spolu. Na dovolenke v slnečnom Provensalsku stretáva atraktívneho, no zadaného markíza de Valronda. Zámožný aristokrat sa snaží k Slovenke a jej deťom priblížiť. Leto sa skončilo a Eliza sa po materskej dovolenke vracia do zabehnutých koľají, znova nastupuje do nemocnice na post zdravotnej sestry. Lenže Richard sa svojej lásky nemieni vzdať, a tak čoraz častejšie vystrkuje svoje pazúriky. Osamelá matka je na roztrhanie, lebo ani francúzsky bankár, aj napriek protestom svojej aristokratickej rodiny, neprestáva o Elizu bojovať. Nájde Slovenka svoje šťastie vo Francúzku alebo dá prednosť domovine a zamilovanému mužovi, ktorý na ňu čaká?

Alica Eštoková debutovala v roku 2014 románom Eliza: Zvádzaj ma pomaly. Cesta do Provensalska je voľným pokračovaním úspešnej prvotiny. Ak ste nečítali predošlú knihu, nezúfajte. Autorka sa mnohokrát vrátila v Eliziných spomienkach späť do minulosti, a tak je čitateľ oboznámený s hlavnými faktami. Román je písaný tak, že vám poskytne uspokojivý čitateľský zážitok, aj keď ste predchádzajúcu knihu nečítali.

„Nebudem klamať, Eliza. Je to veľmi svojrázna žena. Úprimne vám radím, ak nemáte dosť sebavedomia a hrošej kože, radšej cúvnite, kým je čas. Markíza de Valrond je ťažký prípad. Sama musíte vedieť, či vám priateľstvo s Fabienom stojí za to.“

Svieži a pútavý štýl autorky vás pomaly vťahuje do malebného Provensalska, kde sa čitateľ zoznamuje s Fabienom a Elizou. Cesta do Provensalska je ďalší z radu vzťahových ženských románov. Nájdete tu typické prvky pre tento žáner- množstvo poprepletaných vzťahov medzi postavami, zložité situácie a peripetie s láskou. Spočiatku je dosť ťažko odhadnúť konanie hlavných hrdinov a ich zmýšľanie. Životné situácie a striedanie miest sa aspoň zo začiatku miešajú a čitateľ sa stráca v deji. 


Neskôr sa dejová línia vykryštalizuje a keď sa po prečítaní ďalších strán prenesiete do Provensalska, príbeh dostáva novú, čarovnú podobu. Román má mierne a časté dramatické zakolísania, chvíľami som mala pocit, že na Elizu autorka naložila až príliš. Nevera, smrť manžela, znásilnenie, únos dcérky, potrat a mnoho podrazov... V tomto prípade by stačilo menej skľučujúcich situácií a príbeh by vyznel vierohodnejšie. Je však vidieť, že Alica Eštoková má veľmi precízne zmapované okolie Francúzska, o čom svedčia dôkladné opisy Normandie či Provensalska. Časť deja sa sústreďuje aj na území Slovenska. V románe spoznávame staronové tváre, ale pribudol ďalší mužský rival Fabien, jeho šľachtická rodina,  služobníctvo a bývala manželka. Aj napriek tomu, že v diele prevládajú zväčša opisy, dialógy sú živé, nespútané a v mnohom pripomínajú reálne odžité skutočnosti. Mierne napätie v daných chvíľach pomáha gradácii, zaskočia vás aj neočakávané zvraty či prekvapivé situácie. Cesta do Provensalska je okorenená nevtieravým humorom a taktiež aj detským smiechom. 

V románe nájdete ženskú a mužskú rivalitu, intrigy, podrazy, nešťastné okolnosti, smútok, ale aj vrece smiechu, lásky a pochopenia. V poslednej tretine knihy autorka príbeh poriadne oživila, dráma sa vyšplhala opäť hore a autorka aj v závere dokázala čitateľa zmiasť.

Elize tiekli slzy, keď si sadala do policajného auta. Načo sem išla? Prekliate Francúsko! Prišla jej na um mama. Odhovárala ju od cesty, že sa tu sklame! Aj Richard sa o ňu bál. Všetci ju varovali a neposlúchla!

Cesta do Provensalska je príbeh o tom, že aj keď sa skryjete kdekoľvek, láska si vás vždy nájde. Nie je dôležité, kde sa nachádzate, ale s kým a čo vám ten človek dáva. Skutočné šťastie prichádza pomaly a nečakane, ale potom udrie celou silou.

Odporúčam pre všetky romantické duše. Správna dávka napätia a romantiky sú zárukou pohodového čítania v týchto sychravých večeroch.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára