Máte radi detektívky od slovenských autorov? Poznáte Alicu Bartkovú? Že, nie?!Doteraz vydala štrnásť kníh. Medzi najznámejšie patria: Šťastné konce, nešťastný svet, Veľká vlna, Kniha nepokoja, Návrat, Piková sedma či Rozdvojenie alebo Ranný lov.
Jej posledný román Medzi falošnými náhrobkami práve uzrel svetlo svetla. Ak vás zaujímajú netradičné príbehy s detektívnou zápletkou, kvapkou psychológie a poriadnou dávkou napätia, tak Medzi falošnými náhrobkami vás strhne so sebou ako lavína.
Čo o sebe autorka prezradila:
Alica Bartková píše
skvelé knihy. Napriek tomu nie je čitateľskej verejnosti dostatočne známa.
Prečo? Ako ona sama hovorí, nie je typ spisovateľky, ktorá sa hrnie do
propagácie svojich kníh...
„Som skôr introvertná,
hovoriť o sebe pre médiá mi trochu robí problém, aj keď som počula, že
introvertnosť a vystupovanie na verejnosti majú pramálo spoločné. To, že mám
kladné recenzie, ma, samozrejme, veľmi teší, nie každý ich však číta...“
Vyšetrovateľ Peter Jablonský v ňom rieši prípad mŕtveho
psychológa, ktorý zomrel zvláštnym spôsobom. Spočiatku nie je známa ani
vražedná zbraň, a páchateľov sa črtá niekoľko. Všetci jeho klienti mali
psychické problémy, ale spoznať, ktorí z nich by boli schopní vraždy, bude
ťažké. Dej je rozdelený do niekoľkých časových rozmedzí, a uhlov pohľadu –
Jablonského, mŕtveho psychológa a jeho klientov. Túto skladačku si postupne
čitateľ skladá sám.
Úryvok:
Na nástenku pripol ďalšie fotky – Lukáša a jeho mamy. Aj keď
z nich nedostal nijaké súvislosti so smrťou ich príbuznej a Konečného, niečo mu
na tom nesedí. Nevie čo, ale inštinkt ho mláti po hlave palicou a kričí, že
niečo nie je v poriadku.
„Von je ešte viac vlhko ako dnu. Kto si myslí, že vyvetrá tú
rozmočenú stenu, keď na chodbe nechal okno otvorené dokorán? Dážď cezeň
ostriekal dlážku,“ vyhŕkne Tamara.
Bol to on, ale neprizná sa. Sadne si vedľa neho na stôl a
pozerá na nástenku. „Ten chlapec je zvláštny.“
„Zvláštny?“
„Vyspelý na svoj vek. A má v sebe taký zvláštny smútok.
Nemyslíš?“
„Možno bol smutný iba preto, lebo sa v ten istý deň dozvedel,
že mu zomrela teta, aj psychológ.“
„Ale je v ňom niečo iné.“
Tamara má pravdu. Je iný, ako bývajú jeho rovesníci. „Myslíš
si, že sa ho tie vraždy netýkajú?“
„Myslím, že nie. Aký by mal dôvod zabiť svojho psychológa?
Veď sme videli jeho záznamy. Nič prazvláštne tam nie je.“
„Mohol mu prezradiť niečo, čo sa chystal povedať jeho mame,
alebo dokonca polícii. Tak tomu zabránil jeho vraždou.“
„Pochybujem. Ale zdanie môže klamať.“
Len čo to povie, Lukášov obrázok, stiahnutý z kamery, sa
uvoľní a spadne z nástenky na zem. Zohne sa poň a dá ho späť.
„Nevyzerá, že je gay.“
„A ako vyzerajú gayovia? Myslíš, že to na nich musí byť
jednoznačne vidieť? Navyše neznamená, že ak sa v tomto veku vláči s nejakým
chlapcom, musí byť gay.“
„Myslíš, že zabudol, že nie je teplý a omylom mu vyfajčil
vtáka?“
„Prestaň byť ako idiot! Vieš, čo som tým myslela.“
„Vlastne... ani nie.“
***
V miestnosti štyri krát štyri metre to všetko pekne zopakoval
do mikrofónu za prítomnosti mamy, ktorá už stihla zavolať akémusi právnikovi.
Vraj nemá nič hovoriť, no aj tak to všetko vyklopil. Maťo je preč.
V cele predbežného zadržania, či ako sa tomu hovorí, leží na
posteli, ktorá má pod plachtou igelit, ako v nemocnici. Nikde nič, iba holé
steny, posteľ, plastový pohár s vodou na zemi a žiarovka na plafóne. Nie je to
také zlé. Prázdno. Konečne cíti pokoj.
Žiarovka odrazu začne blikať. Zavrie oči, no aj tak to cíti
cez viečka. Posadí sa, pretrie si oči, a zdvihne pohár. Napije sa a pozerá na
sčerenú hladinu. Nevie, či dobre vidí, ale odrazu sa mu zdá, akoby voda v
pohári vrela. Nie je horúca, iba povrch akoby ožil. Jedna kvapka sa uvoľní,
oddelí od hladiny a letí k plafónu. Akoby pršalo naopak. O chvíľu ďalšia a
ďalšia. Neverí vlastným očiam. To nie je možné! Jasné, že nie! Veď je predsa
blázon.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára