Predstavujem vám novinku vydavateľstva Ikar Moje meno je nikto.Pre všetkých milovníkov špionážnych trilerov, bude Moje meno je nikto lákavou čerešničkou na torte. Na titul sa môžete tešiť 13. februára.
Strhujúci, viacvrstvový a odvážny debut dvadsaťšesťročnej vychádzajúcej hviezdy Matthewa
Richardsona, ktorý čerpá z dôkladnej znalosti zákulisia londýnskej politiky určite nadchne každého fanúšika špionážnych trilerov.
Na stránkach knihy nájdete akčné scény, nebezpečenstvo, napätie, drámu, ale aj lásku.
Nechajte sa navnadiť úryvkom.
Solomon Vine patrí k najlepším špiónom svojej generácie a pred sebou má skvelé vyhliadky. Keď však za nevysvetliteľných okolností zastrelia istého dôležitého väzňa, ktorého mal strážiť, čaká ho suspendácia a služobné vyhnanstvo. Po troch mesiacoch v Istanbule unesú riaditeľa tamojšej expozitúry MI6 Gabriela Wilda z jeho vlastného bytu. Situácia sa komplikuje, nikto nevie, komu môže veriť, a vtedy si niekto spomenie na najstaršieho priateľa nezvestného muža: Solomona Vina. Keďže ho postavili mimo služby, môže pracovať na vlastnú päsť a nikomu sa nemusí zodpovedať. Na pomoc mu pridelia Rose, manželku uneseného riaditeľa expozitúry a Vinovu niekdajšiu veľkú lásku. Vine sa zaťato snaží odhaliť pravdu, ale pri svojom pátraní čoskoro zistí, že za únosom sa skrýva niečo oveľa temnejšie. A že v stávke je viac ako život jedného špióna.
Úryvok:
Solomon Vine si znovu chlipol kávy a odsunul od seba tanierik. Platobnou kartou zamával čašníkovi, aby mu priniesol účet. Možno by mal jednoducho ujsť. Do hodiny by mohol byť na letisku, prenocovať v Paríži alebo v Berlíne, a možno by uplatnil niektoré zo základných špionážnych praktík, ak si niekto náhodou všimol jeho zmiznutie. Často si predstavoval život, ktorý by mohol viesť – ako učiteľ, robotník alebo tulák – čo najďalej od Anglicka, establišmentu, Westminsteru, Whitehallu, no najmä od tajnej spravodajskej služby.
Kým čakal na účet, znovu si vybral z vrecka kabáta pohľadnicu. Zavčasu ráno mu pristála na rohožke predo dvermi. Obrátil ju a na zadnej strane si prečítal jednoriadkový text načmáraný guľôčkovým perom: Dnes o 11.00. St James’s Park. CN Cosmo Newton, predseda spoločného spravodajského výboru, si nechal jeho číslo, takže mu mohol poslať esemesku. Pohľadnica však znamenala, že nechcel, aby správu zachytila vládna agentúra GCHQ, alebo ešte horšie, americká národná bezpečnostná agentúra. V posledných mesiacoch vyvolali škandál tvrdenia niekoľkých veteránov.
Whitehallu, že ich odpočúva spravodajské bratstvo. Následne sa ministri zriekli telefonovania a vrátili sa k šepkaniu poznámok v parlamentnej jedálni. Vine zaplatil účet a vzal si kabát. Kráčal pomaly a snažil sa vnímať svoje okolie. Vetrík ho pichal do líc. Vo vzduchu sa vznášal prenikavý zápach výfukových splodín. Premýšľal, čo mu asi Newton chce povedať. Odkedy ho postavili mimo služby, stratil prístup k všetkým dôležitým kontaktom. Jeho dni boli zaplnené čakaním a občasnými správami, ktoré veštili možné dôsledky. Možno sa rozhodli, že mu naposledy preukážu úctu, a poslali Cosma Newtona, aby mu oznámil najhoršiu správu v jeho živote. Vine pri chôdzi cítil bolesť spôsobenú známym pocitom sklamania. Trápila ho nelogickosť celej situácie. V predchádzajúcich troch mesiacoch zvážil všetky možné hypotézy, no jej bezvýchodiskovosť ho prenasledovala ako kliatba. Ahmeda Yousefa umlčal duch. V ušiach mu ešte vždy znel rozhovor, ktorý po návrate viedol s Cecilom a pri ktorom každé zaváhanie znamenalo pohromu. Prikázali ste strážnikovi vojenskej kráľovskej polície, aby vypol všetky kamery v budove? Áno. V čase incidentu ste boli v budove alebo v jej blízkosti len vy, Yousef a strážnik? Áno. Objasnila digitálna analýza údajov počítačového systému pohyby strážnika v komplexe? Áno. Bola počas útoku použitá na vstup do zabezpečenej zóny vaša karta? Áno. Je pravda, že nemáte svedkov, ktorí by potvrdili vaše pohyby medzi 17.10 a 17.30 v deň incidentu?
Áno. Prečo ste sa
pokúsili zabiť Ahmeda Yousefa? Vine sa znovu zamyslel nad poslednou otázkou.
Často premýšľal, čo by urobil, keby zostal s Yousefom sám. Nech etikou
manipuloval, ako chcel, odpoveď na ňu nikdy nenašiel. Niekedy sa pýtal sám
seba, či ho neklamú jeho vlastné spomienky. V polospánku medzi snívaním a
bdením sa videl, ako kráča po chodbe k vyšetrovacej miestnosti. Zbadal záblesk
šoku na Yousefovej tvári, keď naňho namieril a vystrelil. A jasne počul
buchnutie, keď telo dopadlo na kamennú dlažbu. Vine tie spomienky rýchlo zahnal
a čoskoro vošiel do St James’s Parku. Cosmo Newton sedel na lavičke rovno pred
ním, chránený pred zlým počasím zvrchníkom. Rukami v hnedých kožených
šoférskych rukaviciach stískal rukoväť zloženého dáždnika. Vine vkĺzol na voľné
miesto vedľa neho. Nepozdravili sa, dokonca ani nedali najavo, že sa poznajú.
„Tak ako znášate vyhnanstvo?“ spýtal sa po chvíli Newton. „Nesťažujem sa.“
„Vždy ste vedeli dobre klamať.“ „Predpokladám, že toto nie je len zdvorilostná
schôdz ka.“ „Predpokladáte správne.“ „Takže?“ Newtonove pery sa zvlnili v
úsmeve. „Verte mi,“ ubezpečil Vina, vstal z lavičky a pichol dáždnikom do zeme.
„Toto vás bude zaujímať.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára