Michaela vo svojom románe poukazuje na dva rozdielne charaktery postáv, ktoré však spája okrem budúcnosti aj minulosť a pikantné erotické iskrenie. Okrem ľahkej erotiky príbeh srší humorom a pozitívnym nadhľadom.
Autorka sa v románe opiera o celý rad skutočných situácií.
Určite neviete, že prológ písaný z pohľadu hlavného hrdinu vznikol na jeden nádych, keď autorku kopla múza pri songu Imany - Don´t Be So Shy (verzia Filatov & Karas Remix).
Práve táto pieseň, vtedy ešte nebola najhranejšia v našich rádiách, dopomohla autorke dopísať úvodnú časť. Ako sama vraví, dokázala ju počúvať aj dvadsaťkrát za sebou, len aby dotiahla text k dokonalosti. Spoločnosť jej robila aj pri písaní šteklivých erotických scén.
Sympatická a ambiciózna Nela má za sebou pohnutú minulosť.Budúcnosť však vidí ružovo - má prácu, ktorá ju baví, šéfa, s ktorým si rozumie , a nezáväzného priateľa s výhodami. Jej pokojný život sa nečakane otrasie v základoch, keď do firmy Predictors, kde pracuje, vstúpi jeden z jej vrcholových manžérov, Tomas Leroy. Jeho prílišná náklonnosť k nej ju nielen desí, ale okamžite v nej vyvolá množstvo otázok. Kto je v skutočnosti šéf jej šéfa a čo je pravým dôvodom jeho príchodu? Čaká ju obdobie citových turbulencií alebo je len zbytočne podozrievavá? Zmätená Nela je odhodlaná dopátrať sa pravdy, ale na Leroya, je zdá sa, krátka...
Úryvok:
Z
myšlienok ma vytrhol roztúžený Leroy, keď ma silno uchopil za boky a vyzdvihol
na okraj kuchynskej linky.
„Počkaj,“
vykríkla som preľaknuto, keď posadil moje nahé pozadie na kúsok voľného
priestoru medzi kávovarom a umývadlom.
Spýtavo
sa na mňa pozrel a nedočkavo stŕpol.
„Vieš koľko baktérií je na tejto kuchynskej
linke?“
Keď cez
deň vidím, ako majú všetci kolegovia vysoko na háku čistotu kuchynskej
pracovnej dosky a ja som na nej sedela nahým zadkom, a nielen tým, striaslo ma
od strachu.
„Zlato,“
zatváril sa prísne, „poznáš pravidlo troch sekúnd?“
Šokovane
som dvihla obočie a nechápala, kam tým mieri.
„Tak
možno to stihneme aj do dvoch, keď budeš spolupracovať .“
Pohľadom
ma prikoval ku kuchynskej doske a ja som vybuchla do tlmeného smiechu. S
pobavením zmizli všetky moje obavy a padli aj zábrany.
„Tento
úsmev na tebe milujem,“ slastne odvetil s očami uprenými na moju tvár.
Milujem???
Pri
slove milujem ma striaslo.
„Miluješ?”
„Máš
nejaký problém aj s týmto slovom alebo iba s baktériami?” pozrel na mňa
otrávene.
Stále
zmätená z toho, že vypustil z tých plných pier také vážne slovo, som na neho
nechápavo civela.
„S
baktériami väčší,” zašomrala som so zovretým hrdlom.
Jeho
prísne kútiky sa uvoľnili a usmial sa. Potom mu oči zahoreli nedočkavosťou.
„Poznáš
ešte nejaký dôvod, ktorý by bránil v tom, čo ideme urobiť, alebo už budeš aspoň
päť minút mlčať?” podpichol ma s neodolateľnou prísnou priamkou, ktorú
vytvarovali jeho pery.
Kým som
na neho nadurdene zazrela so zakrivenými perami, palec jeho pravej ruky
vystrelil medzi moje nohy a Leroy sa samoľúbo uškrnul.
„Okrem
citosloviec, tie sú povinné.”
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára