6. 10. 2017

Michaela Zamari - Šéf môjho šéfa

Predstavujem vám novinku mladej začínajúcej autorky Michaely Zamari, Šéf môjho šéfa, ktorá vychádza pod záštitou vydavateľstva Moderné romány už 18. októbra.

Michaela vo svojom románe poukazuje na dva rozdielne charaktery postáv, ktoré však spája okrem budúcnosti aj minulosť a pikantné erotické iskrenie. Okrem ľahkej erotiky príbeh srší humorom a pozitívnym nadhľadom.
Autorka sa v románe opiera o celý rad skutočných situácií.
Určite neviete, že prológ písaný z pohľadu hlavného hrdinu vznikol na jeden nádych, keď autorku kopla múza pri songu Imany - Don´t Be So Shy (verzia Filatov  & Karas Remix).
Práve táto pieseň, vtedy ešte nebola najhranejšia v našich rádiách, dopomohla autorke dopísať úvodnú časť. Ako sama vraví, dokázala ju počúvať aj dvadsaťkrát za sebou, len aby dotiahla text k dokonalosti. Spoločnosť jej robila aj pri písaní šteklivých erotických scén.

Sympatická a ambiciózna Nela má za sebou pohnutú minulosť.Budúcnosť však vidí ružovo - má prácu, ktorá ju baví, šéfa, s ktorým si rozumie , a nezáväzného priateľa s výhodami. Jej pokojný život sa nečakane otrasie v základoch, keď do firmy Predictors, kde pracuje, vstúpi jeden z jej vrcholových manžérov, Tomas Leroy. Jeho prílišná náklonnosť k nej ju nielen desí, ale okamžite v nej vyvolá množstvo otázok. Kto je v skutočnosti šéf jej šéfa a čo je pravým dôvodom jeho príchodu? Čaká ju obdobie citových turbulencií alebo je len zbytočne podozrievavá? Zmätená Nela je odhodlaná dopátrať sa pravdy, ale na Leroya, je zdá sa, krátka...



Úryvok:
Z myšlienok ma vytrhol roztúžený Leroy, keď ma silno uchopil za boky a vyzdvihol na okraj kuchynskej linky.
„Počkaj,“ vykríkla som preľaknuto, keď posadil moje nahé pozadie na kúsok voľného priestoru medzi kávovarom a umývadlom.
Spýtavo sa na mňa pozrel a nedočkavo stŕpol.
 „Vieš koľko baktérií je na tejto kuchynskej linke?“
Keď cez deň vidím, ako majú všetci kolegovia vysoko na háku čistotu kuchynskej pracovnej dosky a ja som na nej sedela nahým zadkom, a nielen tým, striaslo ma od strachu.
„Zlato,“ zatváril sa prísne, „poznáš pravidlo troch sekúnd?“
Šokovane som dvihla obočie a nechápala, kam tým mieri.
„Tak možno to stihneme aj do dvoch, keď budeš spolupracovať .“
Pohľadom ma prikoval ku kuchynskej doske a ja som vybuchla do tlmeného smiechu. S pobavením zmizli všetky moje obavy a padli aj zábrany.
„Tento úsmev na tebe milujem,“ slastne odvetil s očami uprenými na moju tvár.
Milujem???
Pri slove milujem ma striaslo.
„Miluješ?”
„Máš nejaký problém aj s týmto slovom alebo iba s baktériami?” pozrel na mňa otrávene.
Stále zmätená z toho, že vypustil z tých plných pier také vážne slovo, som na neho nechápavo civela.
„S baktériami väčší,” zašomrala som so zovretým hrdlom.
Jeho prísne kútiky sa uvoľnili a usmial sa. Potom mu oči zahoreli nedočkavosťou.
„Poznáš ešte nejaký dôvod, ktorý by bránil v tom, čo ideme urobiť, alebo už budeš aspoň päť minút mlčať?” podpichol ma s neodolateľnou prísnou priamkou, ktorú vytvarovali jeho pery.
Kým som na neho nadurdene zazrela so zakrivenými perami, palec jeho pravej ruky vystrelil medzi moje nohy a Leroy sa samoľúbo uškrnul.

„Okrem citosloviec, tie sú povinné.”

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára