Ak máte radi mrazivé a netradičné kriminálky, tak sa môžete už 26. septembra tešiť na nový titul Handrová bábika.
Villiama Fawkesa,
známeho pod prezývkou Wolf, pred štyrmi rokmi postavili mimo služby pre zúrivý
útok na podozrivého, ktorého súd zbavil viny, a práve ho rehabilitovali. Prchký
detektív, ktorý ešte vždy musí navštevovať psychiatra, sa vracia do práce a nevie
sa dočkať, kedy ho poveria vyšetrovaním veľkého prípadu. Keď ho bývalá
partnerka, detektívka Emily Baxterová, zavolá na miesto činu, Wolf je
presvedčený, že ho má pred sebou: mŕtvola sa skladá z častí tiel šiestich
obetí, ktoré vrah zošil dohromady ako bábku. Prípad, o ktorý sa okamžite
zaujímajú médiá, dostane označenie Handrová bábika.
Fawkesa poveria
identifikáciou obetí. Situácia sa vyhrotí, keď jeho bývalá manželka a
reportérka dostane od anonyma fotografie z miesta činu spolu so zoznamom
ďalších šiestich mien a dní, kedy páchateľ plánuje vraždiť.
Posledné meno na
zozname je Fawkesovo.
Baxterová a jej
mladý partner Alex Edmunds sa snažia vypátrať, čo spája všetky obete, skôr ako
vrah udrie znovu. Keď však Fawkes uvidí na zozname svoje meno, ozve sa v ňom
temná spomienka a obáva sa, že prípad nejako súvisí s jeho minulosťou.
Neľútostné preteky medzi políciou a vraždiacim monštrom sa začínajú!
Úryvok:
Wolf
sa naslepo načiahol za mobilom, ktorý sa po každom zavibrovaní posunul po
laminátovej podlahe kúsok ďalej. V tme sa postupne vynárali neznáme tvary jeho
nového bytu. Prepotená posteľná plachta sa mu nalepila na pokožku, keď zliezol
z matraca, aby utíšil to otravné bzučanie. „Wolf,“ ozval sa do telefónu a
uľavilo sa mu, keď na stene nahmatal vypínač. „Tu je Simmons.“ Wolf stlačil
vypínač a sklamane si vzdychol, keď mu slabé žlté svetlo pripomenulo, kde je.
Najradšej by ho znovu zhasol. Maličká spálňa sa skladala zo štyroch stien,
opotrebovaného dvojitého matraca na dlážke a jedinej stropnej žiarovky. V
klaustrofobickej škatuli bolo sparno vinou jeho domáceho, ktorý ešte vždy
neprinútil predchádzajúceho nájomníka, aby vrátil kľúč od okna. V Londýne by to
za normálnych okolností nebol veľký problém, ale Wolf sa náhodou presťahoval
počas vlny horúčav netypickej pre Anglicko, ktorá trvala už takmer dva týždne.
„To neznelo veľmi nadšene,“ poznamenal Simmons. „Koľko je hodín?“ zívol Wolf.
„O desať minút budú štyri.“ „Nemám tento víkend voľno?“ „Už nie. Potrebujem,
aby si prišiel za mnou na miesto činu.“ „Našli mŕtvolu vedľa vášho pracovného
stola?“ spýtal sa Wolf.
Bol
to iba polovičný žart, lebo svojho nadriadeného nevidel vyjsť z kancelárie už
celé roky. „Veľmi vtipné. V tomto prípade ma výnimočne pustili do terénu.“ „To
vyzerá vážne.“ Na druhom konci linky zavládlo ticho a potom Simmons pritakal:
„Áno, je to dosť zlé. Máš pero?“ Wolf sa prehrabával v jednej zo škatúľ
navŕšených vo dverách, kým nenašiel guľôčkové pero, ktorým by si mohol počmárať
chrbát ruky. „Už ho mám, spusťte!“ Kútikom oka zbadal svetlo mihajúce sa po
kuchynskej skrini. „Byt číslo 108...“ diktoval mu Simmons. Keď Wolf vošiel do
skromne vybavenej kuchynky, oslepili ho modré blikajúce svetlá prenikajúce dnu
malým oknom. „... Trinity Towers...“ „Na Hibbard Road v Kentish City?“ prerušil
ho Wolf a pozrel dolu na desiatky policajných áut, reportérov a evakuovaných
obyvateľov bytového domu na druhej strane ulice. „Dočerta, ako si to zistil?“
„Som detektív.“ „Nuž, mohol by si byť aj naším podozrivým číslo jeden. Príď
sem.“ „Rozkaz, šéf. Potrebujem len...“ Wolf zmĺkol, lebo zistil, že Simmons už
zavesil. Medzi prerušovanými zábleskmi si všimol oranžové svetlo vychádzajúce z
práčky a spomenul si, že pred spaním do nej hodil svoje pracovné oblečenie.
Očami preletel po desiatkach rovnakých kartónových škatúľ navŕšených pri
stenách a vzdychol si: „No zbohom, to je ale bordel!“ O päť minút sa Wolf už
pretláčal davom divákov, zhromaždených pred jeho domom. Priblížil sa k
policajtovi, zablýskal naňho odznakom a očakával, že ho pustí rovno cez
policajný kordón.
Mladý strážnik mu však vytrhol preukaz z ruky, pozorne si ho prezrel
a potom si podozrievavo premeral impozantnú postavu oblečenú
v plaveckých šortkách a vo vyblednutom tričku z turné skupiny Bon
Jovi Nestrácaj vieru v roku 1993.
„Detektív Layton-Fawkes?“ spýtal sa ho pochybovačne policajt.
Wolf sa pri zvuku svojho snobsky znejúceho mena trochu mykol,
ale potom odovzdane prikývol: „Áno, som detektív seržant Fawkes.“
„Ten Fawkes, čo sa preslávil masakrom v súdnej sieni?“
„Väčšmi sa mi páči oslovenie William... Smiem?“ Wolf ukázal
na bytový dom.
Mladý muž vrátil Wolfovi preukaz a nadvihol policajnú pásku,
aby ju Wolf mohol podliezť.
„Ukážem vám cestu?“ ponúkol sa.
Wolf pozrel na svoje kvetované šortky, holé kolená a pracovné
topánky.
„Viete čo? Tuším si poradím aj sám.“
Strážnik sa uškrnul.
„Štvrté poschodie,“ oznámil Wolfovi. „A dajte si pozor, keď tam
hore idete sám. Toto je hnusná štvrť.“
Wolf si zase zhlboka vzdychol, prešiel cez chodbu zapáchajúcu
čistiacim prostriedkom a vstúpil do výťahu. Tlačidlá druhého a piateho
poschodia na ovládacom paneli chýbali a na ostatných schla
akási hnedá tekutina. Pomocou svojich detektívnych schopností dospel
k záveru, že to sú výkaly, hrdza alebo kokakola, a spodnou
časťou trička s tvárou Richieho Samboru stlačil gombík.
V živote navštívil stovky výťahov ako tento: bezšvových kovových
škatúľ, ktoré zástupcovia miest nainštalovali v domoch po celej krajine.
Nemal podlahovú krytinu, zrkadlá ani vyčnievajúce svetlá alebo
iné vybavenie. Nebolo v ňom vôbec nič, čo by nájomníci pochádzajúci zo sociálne slabších vrstiev mohli zničiť alebo ukradnúť zo
zariadenia, ktoré im obohacovalo život, a preto sa rozhodli, že na
všetky steny nastriekajú oplzlé obrázky. Wolf si stihol prečítať, že
Johnny Ratcliff „bol tu“ a „je gej“, kým sa dvere výťahu so škripotom
otvorili na štvrtom poschodí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára