Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru niekedy aj hmotnosť. Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní!
Ale čo Vás čaká v tejto rubrike?
Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.
Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.
Silvia Koscelanská - Hajdučeková je autorkou románov
Drsná neha, Za tie prachy to stálo, Tak mi treba! a Povedať prepáč
nestačí.
V Drsnej nehe sa odohráva príbeh troch žien, pričom všetky spája jeden muž - Henrich. Nina, sa po jeho smrti vymaní zo zlatej klietky, Viola, jeho bývalá manželka „na staré kolená“ stretne pravú lásku a Petra, jeho dcéra sa ako šibnutím čarovného prútika zmení z ľahkovážnej dievčiny na zrelú a zodpovednú ženu.
V románe Za tie prachy to stálo poukazuje autorka na to, že odsudzovať ľudí vôbec nie je dobré, lebo vonkajší vzhľad je zradný, dôležité je vnútro. Presne taká je aj Simona, ktorá si počas vysokoškolského štúdia privyrába ako eskortná spoločníčka, za čo ju celá rodina, okrem sestry Andrey zavrhne. Práve cez problémy Andreinho manželstva sa ukáže, aká je Simona v skutočnosti. Napriek tomu, že sa na ňu ľudia pozerajú „cez prsty,“ nikdy nikomu neodmietne pomoc a postará sa aj o manžela, ktorý je od nej nielen oveľa starší, ale navyše aj chorý.
Lea, hrdinka románu Tak mi treba! sa rozhodne riešiť svoju nespokojnosť v manželstve vzťahom s Egypťanom, s ktorým sa spozná na dovolenke. Barman Hassan ju obdivuje, šepká sladké slová a spolu so šumiacim morom je pre Leu všetko neskonale exotické.
Ten, kto chce vedieť, akými problémami prechádzala ich láska a ako to nakoniec skončilo, nech smelo siahne po knihe. V poslednom, štvrtom románe Povedať prepáč nestačí, autorka zabŕdla do rodinných vzťahov, poukazuje, že nie každé tajomstvo zostane navždy tajomstvom a ako dokáže bolieť, keď vás v ťažkých chvíľach zradia dvaja ľudia, ktorým veríte najviac na svete.
Opýtala som sa Silvii: Prečo čítaš? Čo by si odporúčala všetkým, ktorí nečítajú?
Ako prvé mi napadlo spomínanie môjho ocina na to, že už v prvom roku života som držala v ruke knihu. Asi mi to bolo dané do vienka, pretože knihy sa stali mojimi najlepšími kamoškami. Čítala som všade, kde sa len dalo a vďaka svojej bujnej fantázii dokázala som sa ocitnúť s hrdinami priamo v ich deji. Neskôr, keď som sa stala mamou, objavila som čaro novodobých slovenských ženských románov, ktorých hlavné postavy žili v;rovnakom svete. A to sa mi páčilo, lebo aj vďaka nim som si neraz uvedomila, že problém, ktorý sa mi zdá veľký, navlas rovnako prežívajú aj ostatné ženy a hneď sa mi zdal malý. Milujem aj detektívky,rovnako i životopisné knihy, ale zberateľkou kuchárskych kníh rozhodne nie som. Kedysi ako tínedžerka, som hltala Gričskú čarodejnicu, Scarlet, Čachtickú pani a pod. možno aj preto, že som mala veľmi rada dejepis a lákali ma tajomstvá histórie, ale keďže som neposedná nátura, prejavuje sa to aj v mojom „čitateľskom denníku.“ Momentálne hltám každé slovo zo životov svätcov, mystikov i stigmatikov. Objavila som čaro Svätého Písma a na súčasné romány mi veľa času neostáva. Každá prečítaná kniha mi však niečo dala. Niektorá ma posunula dopredu, iná mi spríjemnila chvíle, kedy som nemala dobré obdobie, ďalšia ma vytrhla z „drsnej“ reality a preniesla do sveta, kde bolo všetko krásne. Za seba môžem povedať, že žiadny čas, ktorý venujete dobrej knihe nie je premrhaný, lebo každý jeden z nás si v knihe, ktorú si otvorí, dokáže nájsť čosi pre seba. Všetkým teda odkazujem – vypni telku a otvor si knihu, neskôr sám zistíš, aké má čítanie blahodárne účinky.
V Drsnej nehe sa odohráva príbeh troch žien, pričom všetky spája jeden muž - Henrich. Nina, sa po jeho smrti vymaní zo zlatej klietky, Viola, jeho bývalá manželka „na staré kolená“ stretne pravú lásku a Petra, jeho dcéra sa ako šibnutím čarovného prútika zmení z ľahkovážnej dievčiny na zrelú a zodpovednú ženu.
V románe Za tie prachy to stálo poukazuje autorka na to, že odsudzovať ľudí vôbec nie je dobré, lebo vonkajší vzhľad je zradný, dôležité je vnútro. Presne taká je aj Simona, ktorá si počas vysokoškolského štúdia privyrába ako eskortná spoločníčka, za čo ju celá rodina, okrem sestry Andrey zavrhne. Práve cez problémy Andreinho manželstva sa ukáže, aká je Simona v skutočnosti. Napriek tomu, že sa na ňu ľudia pozerajú „cez prsty,“ nikdy nikomu neodmietne pomoc a postará sa aj o manžela, ktorý je od nej nielen oveľa starší, ale navyše aj chorý.
Lea, hrdinka románu Tak mi treba! sa rozhodne riešiť svoju nespokojnosť v manželstve vzťahom s Egypťanom, s ktorým sa spozná na dovolenke. Barman Hassan ju obdivuje, šepká sladké slová a spolu so šumiacim morom je pre Leu všetko neskonale exotické.
Ten, kto chce vedieť, akými problémami prechádzala ich láska a ako to nakoniec skončilo, nech smelo siahne po knihe. V poslednom, štvrtom románe Povedať prepáč nestačí, autorka zabŕdla do rodinných vzťahov, poukazuje, že nie každé tajomstvo zostane navždy tajomstvom a ako dokáže bolieť, keď vás v ťažkých chvíľach zradia dvaja ľudia, ktorým veríte najviac na svete.
Opýtala som sa Silvii: Prečo čítaš? Čo by si odporúčala všetkým, ktorí nečítajú?
Ako prvé mi napadlo spomínanie môjho ocina na to, že už v prvom roku života som držala v ruke knihu. Asi mi to bolo dané do vienka, pretože knihy sa stali mojimi najlepšími kamoškami. Čítala som všade, kde sa len dalo a vďaka svojej bujnej fantázii dokázala som sa ocitnúť s hrdinami priamo v ich deji. Neskôr, keď som sa stala mamou, objavila som čaro novodobých slovenských ženských románov, ktorých hlavné postavy žili v;rovnakom svete. A to sa mi páčilo, lebo aj vďaka nim som si neraz uvedomila, že problém, ktorý sa mi zdá veľký, navlas rovnako prežívajú aj ostatné ženy a hneď sa mi zdal malý. Milujem aj detektívky,rovnako i životopisné knihy, ale zberateľkou kuchárskych kníh rozhodne nie som. Kedysi ako tínedžerka, som hltala Gričskú čarodejnicu, Scarlet, Čachtickú pani a pod. možno aj preto, že som mala veľmi rada dejepis a lákali ma tajomstvá histórie, ale keďže som neposedná nátura, prejavuje sa to aj v mojom „čitateľskom denníku.“ Momentálne hltám každé slovo zo životov svätcov, mystikov i stigmatikov. Objavila som čaro Svätého Písma a na súčasné romány mi veľa času neostáva. Každá prečítaná kniha mi však niečo dala. Niektorá ma posunula dopredu, iná mi spríjemnila chvíle, kedy som nemala dobré obdobie, ďalšia ma vytrhla z „drsnej“ reality a preniesla do sveta, kde bolo všetko krásne. Za seba môžem povedať, že žiadny čas, ktorý venujete dobrej knihe nie je premrhaný, lebo každý jeden z nás si v knihe, ktorú si otvorí, dokáže nájsť čosi pre seba. Všetkým teda odkazujem – vypni telku a otvor si knihu, neskôr sám zistíš, aké má čítanie blahodárne účinky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára