niekedy aj hmotnosť. Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní!
Ale čo Vás čaká v tejto rubrike?
Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.
Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.
Dade S. Brezovskej vyšli dve knihy – Rozlúčka s (ne)slobodou a
Vzkriesené nádeje. V prvej tri kamarátky s humorom a nadhľadom rekapitulujú
svoje životy, priznávajú sa k pokleskom, omylom a pomáhajú hrdinke Eve vyrovnať
sa s minulosťou. V druhej postavy prechádzajú osobným peklom netušiac, že
pomocnú ruku im v pravý čas podajú ľudia, od ktorých by to nikdy nečakali.
Spoločným prvkom oboch kníh je téma odpúšťania a nevyčísliteľná
hodnota dobrých kamarátskych, susedských a rodinných vzťahov.
Opýtala som sa Dady: Prečo čítaš?
V jednej
knihe (tuším od Michala Viewegha) som našla myšlienku, že rozdiel medzi knihou
a reálnym životom je v tom, že v knihe má každý problém riešenie. To je jeden z
dôvodov, prečo čítam. Odpútavam sa od vlastných neriešiteľných starostí
(napríklad ako pri dvoch deťoch udržať dom v poriadku, ako byť matkou, dcérou,
ženou i spisovateľkou súčasne a nevypľuť pri tom dušu, ako vysvetliť synovi, že
čas sa neprispôsobí jeho slimačiemu životnému rytmu a autobus ani kamoši ho
nebudú čakať večne a pod. :) ) a stávam sa pozorovateľom cudzích fiktívnych
životov. Sledujem životné zápasy literárnych postáv, spolu s nimi hľadám
východiská z ich problémov a na chvíľu zabúdam na vlastné. Preto sú mi v tejto
fáze môjho života najbližšie vzťahové romány, hoci to tak nebolo vždy. Moje
preferencie sa od detstva niekoľkokrát zmenili. Nedá sa povedať, čo ma
ovplyvnilo najviac (boli to rozprávky, detektívky, historické romány,
filozofické diela, psychológia či motivačná literatúra?), no získala som
kapitál, z ktorého čerpám dodnes – rozhľad a nadhľad. A hoci moje vedomosti nie
sú zďaleka také rozsiahle, ako by som si želala, viem aspoň to, že za hranicami
môjho sveta existujú aj iné lákavé, tajomné a fascinujúce oblasti, do ktorých
som vďaka knihám smela nazrieť. Ľudské poznanie je také obrovské, že nikto nemá
šancu ho obsiahnuť, ale rozhodne sa o to treba pokúšať.
Takže moja
rada prečo čítať znie: Čítajme, aby sme si po každej prečítanej knihe s pokorou
uvedomili, ako málo toho o živote a svete vieme. To nás prinúti siahnuť po ďalšej
knihe, pozerať sa na veci inak, premýšľať, analyzovať, chápať a najmä odpúšťať.
Aby som to zhrnula: Čítajme, aby sme sa stali lepšími a tolerantnejšími ľuďmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára