Dystopický román Petra Kalvu Dedičstvo je od začiatku plný napätia, dobrodružstva a akcie.A v závere si pre čitateľa pripravil šokujúce prekvapenie.
Svet bez života, ktorého by sa nik z nás nechcel dožiť...
...a predsa v ňom musia pozostatky ľudstva čeliť najväčšej výzve svojej histórie.
Svet bez života!
Na malých ostrovčekoch zeme pomaly nad pustatinou víťazí vegetácia a mikroorganizmy. A ešte človek – i keď v nepatrnom množstve oproti tým časom, keď a ľudská populácia blížila k číslu desať miliárd.
Hŕstka z nich prežila kataklizmu len vďaka sofistikovaným podzemným skrýšam, ktoré ich dočasne ukryli pred hrozbou z hlbín vesmíru. Desaťročia po tom, čo ľudia vyliezli zo svojich nôr, ovláda väčšinu Európy Republika.
Verný sluha armádnej junty Martin žije pokojným životom dôstojníka v zázemí v Hlavnom Meste. Avšak len dovtedy, pokým sa počas jednej z prepadových akcií polovojenských povstaleckých jednotiek z bezpečia domu nestratí jeho jediná dcéra. Ako sa zakrátko ukáže, nielen ona, ohlásia sa aj ďalší rodičia. Poručík Armády Republiky povolá do zbrane svojich parťákov, ktorí si rovnako ako on ešte pamätajú časy pred katastrofou. Spoločne sa vydajú za hranice, do krajiny stojacej mimo zákon. Hľadanie stratených detí hlboko v tyle nepriateľa sa pre Martina stáva cestou, na ktorej sa rúcajú jeho doterajšie ideály a spoznáva svet, aký dokáže stvoriť len ľudská krutosť.
VAROVANIE – čítanie nie je vhodné pre maloletých a citlivejšie povahy !!!
Čo o knihe prezradil autor:
Námet na knihu vznikol pár rokov dozadu ako poviedka do jednej zo súťaží. Čo čert nechcel, počas jej písania sa moja fantázia odviazala - nenechala sa obmedziť pravidlom súťaže obmedzeného počtu strán. Napokon z nej vznikla prvá časť zo série SVET ĽUDÍ. Zoznámite sa s našou planétou budúcnosti, kde vďaka neznámemu vírusu z hlbín vesmíru zanikol všetok život. Teda takmer všetok, zlomok ľudstva ukrytých v protiatómových bunkrom sa po rokoch dostane na denné svetlo a začnú osídľovať mŕtvu Zem. Ak ste čakali, že takáto kataklizma zomkne preživších, mýlili ste sa. Až teraz naozaj zistíte, čoho všetkého je človek schopný, len aby prežil. Kniha je určená nielen milovníkom postapokalyptických svetov, ale pre všetkých, ktorí majú radi originálne príbehy s nepredvídateľným dejom plným napätia a šokujúcich prekvapení.
Tak neváhajte, a pustite sa na vlne mojej predstavivosti do sveta neďalekej, ale o to nevábnejšej budúcnosti.
Úryvok:
Gabriel sa podujal na sledovanie monitorov, zatiaľ čo sa Magnus a zvyšní dvaja pobrali k zajatcom. Najmenšie deti zavreli do priľahlej útulne. O nich už bolo rozhodnuté: pôjdu na prevýchovu do ústavu pod patronátom samotnej prezidentky. O pár rokov po srdečných výchovných praktikách tútorov z nich budú oddaní a na všetko odhodlaní zabijaci v mene Republiky.Na tulácky život pod zelenou klenbou si ani nespomenú.
„Výsluch povediem ja,“ zopakoval už dohodnuté Magnus, „ale ak budete mať doplňujúcu otázku, naznačte mi to. Ak sa mi to bude zdať v tej fáze výsluchu vhodné, dám vám slovo a vy sa pýtajte. Ale k veci!“
Pristúpili k štvorici priviazanej o hlúčik stromov v strede táboriska. Dobre stavaný chlap mal stisnuté pery, z očí mu sršala nenávisť. Žena bola vyplašená, s nádejou však vzhliadala k mužovi. Staršie deti v pubertálnom veku sa tvárili zdesene, príchod vojakov v nich vyvolával nemú hystériu.
„Vyzeráš ako tvrdý chlap,“ začal vypočúvanie, „ale čo tvoje deti a žena? Zostaneš taký tvrdý aj potom, ako z nich začne striekať krv a budú kvíliť od bolesti?“ Urobil pauzu, aby väzňom dal šancu precítiť jeho slová. „No môžeme sa tomu vyhnúť. Stačí mi pravdivo odpovedať na otázky a nikomu sa nič nestane.“
„Aj tak nás popravíte, len čo prekročíme hranice mesta, tak prečo by som mal niečo hovoriť?“
„Ty sa nedožiješ ani príchodu do mesta, to ti sľubujem. Ale tvoje deti majú nádej. Možno aj ženu ušetria a bude môcť robiť kurvu pre niektorú z našich čiat. Urob to aspoň pre nich.“
„Vyser si oko, uniformovaný buzerant!“ Magnus sa nemal vo zvyku urážať počas výsluchov. Zapískal smerom k jednému strelcovi, ktorý sa skrýval neďaleko v húštine. Mladý chalan, sotva po dvadsiatke, pricupital ako poslušné šteňa, keď mu ukážu piškótu, a postavil sa vedľa veliteľa.
„Koľko rokov má tvoja dcéra? Tipujem, že ešte nemala pätnásť. Si panna, dievčatko?“
Dievča zdesene sklopilo zrak, nevydržalo pohľad veľkého severana.
„Odviaž ju,“ prikázal vojakovi. Rozkaz bol vykonaný v mihu sekundy. Dievča nedostalo šancu si slobody užiť, mladík ju schmatol do železného objatia a nemienil sa jej vzdať.
„Dnes máš šťastný deň, chlapče. Za dobrú službu si môžeš zašukať. A ešte k tomu s pannou, to sa nestáva len tak hocikomu,“ zasmial sa surovo a potľapkal mladého vojaka po pleci.
„Nie, nechajte ju!“ zrevala doteraz mĺkva žena.
„Povedz im, čo chcú, ty sviniar. Hádam nedovolíš, aby ti sprznili dcéru takí holobriadkovia. A ešte k tomu v uniformách tej zasranej Republiky!“ ziapala na muža.
„Aj tak tomu neujde, ja tie kurvy vojenské poznám,“ nedal sa starý. Vojačik si zatiaľ ťahal mladé mäsko do krovín. Dievča meravé od strachu sa nechalo viesť bez odporu.
„Ja vám všetko poviem, len mi vráťte dcéru,“ modlikala žena. Magnus kývol na vojaka, aby sa vrátil. Rozkaz splnil, ale oveľa menej ochotne, ako sa chcel zahryznúť do predchádzajúcej povinnosti.
„Ale neodchádzaj ďaleko, ak by to predsa len išlo s tými informáciami horšie, ako by som chcel,“ pohrozil škodoradostne Magnus.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára