Predstavujem Vám v poradí jedenástu knihu Márie Ďuranovej Všetci to už vedia, ktorá vyšla v týchto dňoch. Zröntgenujte exkluzívnu ukážku o Dane, ktorej život sa zrútil rýchlosťou blesku. Kým jej profesionálny život stúpa, citový je na bode mrazu. Ako ovplyvní jej, aj synov osud mladý spolužiak, ktorý im znenazdajky vstúpil do ich životov?
Dana je úspešná a ambiciózna rozvodová právnička, ktorá je presvedčená o tom, že svoj život má pod kontrolou do posledného detailu. O to viac ju zasiahne, keď ju manžel opustí pre inú ženu. Jej zabehnutý život sa rozpadá ako domček z karát a ona sa len veľmi ťažko vyrovnáva s tým, že ako manželka zlyhala. Zľakne sa, že príde aj o lásku syna, ktorý má s otcom aj po odchode skvelý vzťah. Snaží sa mu byť dobrou matkou a zranené city a sebavedomie si kompenzuje prácou a úspechmi na súde. Jedného dňa dovedie jej syn domov spolužiaka, ktorý výrazne ovplyvní ich život.
Úryvok:
Boris so zamysleným výrazom v tvári sledoval, ako smoklím a utieram si nechutné sople. Ani mi nenapadlo, že si v duchu hovorí, že ešte aj v takej zúfalej situácii vyzerám rozkošne. Spomenula som si na ten osudný deň, keď som prišla do práce zdrvená, ako odvtedy už vlastne stále, nenamaľovaná, zničená, s očami opuchnutými od plaču.
V ten deň nástojil, aby som sa mu zverila so svojim očividným trápením. O pár sekúnd som už sedela v jeho kancli a rumázgala ako divá. Priznala som sa mu s tým, že medzi mnou a Tomášom to akosi škrípe. Že mám pocit, že môj muž niekoho má. Povedala som mu aj to, že som ráno, nie po prvýkrát, našla jeho posteľ opäť prázdnu. Ten hajzel mi ani nezdvihol telefón, keď som zisťovala, kde je a či sa mu, nebodaj, niečo nestalo. Prešlo len pár dní, keď som k Borisovi vtrhla s podobným plačom a hystériou a povedala mu, že už je to oficiálne. Tomáš si našiel milenku, s ktorou plánuje žiť. Zverila som sa mu, že môj drahý mi to zdôvodnil so slovami, že v posledných rokoch sme boli my dvaja už viac len priatelia, ako manželia, a že ku mne už dlho vzhliada len ako k svojej staršej sestre. Vraj, svojim spôsobom ma má stále rád a vždy si ma bude považovať za to, čo som celé roky pre neho robila, ale že mu to už nestačí a že takto nechce žiť do konca svojho života. Zamiloval sa do inej ženy. Vraj, verí, že to pochopím, však som dosť inteligentná na také veci a že by si veľmi prial, aby sme po rozvode vychádzali korektne, najmä čo sa týka Martinka... Borisa z tej mojej spŕšky slov vtedy určite rozbolela hlava. Vstal a išiel za Adrianou. Povedal jej, že musí so mnou okamžite odísť kvôli nejakej dôležitej veci, nech to tam ustriehne a nech je stále na telefóne. Potom ma uplakanú usadil do svojho auta a odviezol na svoju chatu na Bystrinkách. Cestou, presne štyridsať kilometrov, som striedavo plakala a kliala, opantávala ma panika, nenávisť i ľútosť, všetko sa to vo mne miesilo a vôbec som nechápala, čo sa to s mojim životom zrazu deje. Boris len mlčky šoféroval, občas prehodil, že aj horšie veci sa v živote stávajú a potom bol rád, že odo mňa neschytal buchnát, ale len nenávistný a nechápavý pohľad plný zloby a radšej sa na ďalších pár kilometrov zasa odmlčal. Nenávidela som ho za to, že moju situáciu tak zľahčuje a nakričala som na neho, že je asi idiot, keď nechápe, že ja sa z toľkej zrady od manžela už nikdy nepozbieram, a že by mu mohlo konečne dôjsť, že asi aj v robote sa celkom položím. Na chate som sa opila do totálneho bezvedomia, chvíľami s obavami kontroloval, či ešte dýcham. Keď pochopil, že alkohol ma celkom odrovnal a ja len tvrdo spím, išiel sa prejsť po lese, dokonca nazbieral plný košík dubákov, ktorý mi potom pyšne ukazoval. Pamätala som si, ako som vtedy na neho nechápavo civela a potom som mu povedala, že je neskutočné hovädo a že nenávidím celé mužské pokolenie. Napriek tomu, on bol vtedy asi jediným človekom v mojom okolí, ktorý dokázal mojej ubolenej a zranenej ženskej duši poskytnúť adekvátnu psychickú oporu, ktorú som v tom čase okrem alkoholu tak veľmi potrebovala.
Vysmrkala som sa a urazene na neho zazrela. Trpezlivo sedel v kresle a tváril sa chladne. Výraz jeho tváre naznačoval, že svoje tvrdé slová vôbec neľutuje. Poznal ma a vedel, že sa pozbieram. Že potrebujem len viac času. A impulz. Úprimne sa mi snažil pomôcť. Ale dnes mu už asi došla trpezlivosť.
„Si odporný,“ skonštatovala som, keď som konečne schovala usoplenú vreckovku späť do kabelky.
„Som,“ odvetil sucho a ľahostajne sa uškrnul. „Už nemám nervy na tie tvoje depresie. Stačilo, nemyslíš?“ dodal nekompromisne.
Stisla som pery a dopila studenú kávu.
„Pozri, koľko spisov sa ti tu nakopilo,“ ukázal na môj zaprataný stôl. „A to sa ťa ešte snažím odbremeniť,“ myklo mu nervózne kútikom úst. „Musíš sa znovu nadýchnuť a pustiť do roboty. To ti len prospeje,“ prihodil zmierlivejšie.
Tupo som na neho zízala. Vôbec som si neuvedomovala, že si nervózne žmolím prsty na rukách a civiem pri tom do prázdna. Musela som uznať, že Boris má pravdu. Musím ísť ďalej.
„Viem,“ povedala som konečne a odkašľala si. „Máš to tu teraz so mnou ťažké, však?“ pokúsila som sa o chabý úsmev. Aj on sa usmial. A mne sa trochu uľavilo.
„Viem, že sa musím znovu nadýchnuť,“ zopakovala som pokorne a zahasila cigaretu v popolníku. „Aj Martinkovi už idem na nervy,“ priznala som. „Za posledné dva týždne sa už štyrikrát vypýtal spať ku otcovi. Doliehajú na neho tie moje depresie,“ hovorila som viac sebe ako jemu. „Ak sa nespamätám, stratím aj jeho.“
Boris asi nadobudol pocit, že sa konečne zasa dostávam do reálneho sveta. Povzbudivo sa na mňa pozrel, vstal a potľapkal ma po ramene.
„Neboj, všetko sa spraví,“ snažil sa ma uchlácholiť a zamieril k dverám. Čakalo ho veľa roboty. Pri odchode sa v poslednej chvíli ešte zvrtol vo dverách.
„Tak môžem rátať s tým, že poženieš sudkyňu a vybavíš ten rozvod?“ pripomenul mi dôvod svojej návštevy.
„Na Lajčákovú si netrúfaš, čo?!“ povedala som víťazoslávne.
Vedela som, že tú ženu z duše neznáša. Vždy posúval prípady, ktoré mali ísť cez prísnu matrónu, na môj stôl. „Ešte môžeš byť šťastný, že ma tu máš,“ uškrnula som sa cez slzy. Aby náhodou nezabudol, že sú chvíle, kedy som pre neho nenahraditeľná.
„To som. Dobre vieš,“ usmial sa. „A rád ti to kedykoľvek oplatím,“ vystrúhal grimasu.
„Napríklad, dobrým sexom, ak chceš,“ mykol ramenami . „Teraz by si ho potrebovala ako soľ,“ uchechtol sa a rýchlo za sebou zavrel dvere. Mal šťastie, lebo ináč by ho zasiahlo pero, ktoré som po ňom so smiechom hodila.
„Blázon,“ zamrmlala som si popod nos. Ale cítila som, že mi je na duši o čosi lepšie.Knihu si môžete objednať TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára