16. 7. 2016

Adriana Macháčová - Keď láska zabíja


Predstavujem Vám knihu Adriany Macháčovej Keď láska zabíja, ktorá svetlo sveta uzrie už v septembri. Zröntgenujte exkluzívnu ukážku o Denise, ktorú manželova nevera zasiahne ako prudká živelná pohroma. So slovami - keď si myslíš, že život bezo mňa bude lepší - vyhodí Ivana nekompromisne z ich luxusného bytu. Následky ich rozchodu nepredvídala. Iba ona sama vie, že silu len predstierala.


Ivan opustil rodinu a presťahoval sa k milenke Simone do malého bytu na sídlisku. Rozhodol sa od základov zmeniť svoj ustálený život, a tak sa hneď po rozvode znovu oženil. Lenže čaro tajnej lásky raz-dva spľaslo a opojenie mladou ženou vyprchalo. Ivan čoraz častejšie vyhľadáva bývalú manželku a stáva sa z neho pozorný otec. Simona to cíti. Trojlístok šťastie nenosí, pripomína si priateľkine slová, a rozhodne sa svoj vzťah brániť. Bojí sa, že Ivana stratí a raz sa vráti k Denise. Simoninu neistotu zvýši aj nečakaný zásah dominantnej svokry. Zdá sa, že jedinou nádejou ženy, ktorá si nepoznala rodičov, je získať si Ivanove deti. Simona verí, že takto preváži pomyselnú misku váh na svoju stranu. Do osudovej hry však nečakane vstúpi ďalšia žena...



Úryvok:

   Simona ho nasledovala. Zastala na prahu. Napriek Ivanovej očividne zlej nálade pocítila, ako ju zaplavuje šťastie. Sú spolu štyri mesiace. Milovala ho a bola presvedčená, že aj Ivan ju má rád. V ten deň začala v sebe čičíkať nádej, že sa rozvedie a vezme si ju. Lenže... Prečo je z odhalenia ich pomeru taký podráždený? Mal by sa tešiť, veď môže zmeniť svoj život! Neraz jej rozprával, aké to bude pekné, keď budú spolu žiť. Kúpia si dom so záhradou v niektorej z dediniek v okolí Bratislavy. K neveľkej vilke psa, mačku a založia si rodinu. Teraz sa tá chvíľa priblížila, nedá si ju ujsť. Zlou novinou bolo iba to, že sa Denisa o nich dozvedela od niekoho iného, nie od Ivana.
   „Čo ti Denisa vlastne povedala?“
   Simona chcela poznať každý detail, bola zvedavá, či sa hádali, čo mu manželka vyčítala, či kričala, možno plakala. Alebo ju, nebodaj, Ivan so slzami v očiach prosil o odpustenie? Dúfala, že nie. Dúfala, že sa rozhodol rovno pre ňu. Tak by to chcela...
   „Vyhodila ma. Kufre mám v aute.“
   „Vyhodila?“ zopakovala Simona nechápavo. Nemôže ho vyhodiť z bytu, ktorý patrí aj jemu!
   „Chce byť sama a všetko si premyslieť. A to isté mám urobiť aj ja.“
   „To je dobré rozhodnutie, nie?“
   „V čom?!“ vybuchol.
   Simona pokrútila hlavou. Ivanovo správanie ju zarážalo. 
   „A čo si chcel počuť?“
   „Hocičo! Mala ziapať, revať, dožadovať sa vysvetlenia! Namiesto toho vyhlásila, že sa nechce so mnou viac baviť, vraj nemá o čom!“ rozzúrene prešliapol na mieste. „Povedala, nech odídem. Bez boja? Chápeš to?“   
   Simona si prihladila hnedé vlasy siahajúce po plecia. Tak je to teda! Nekričala a to ho štve. Zvesil uši, prosil ženušku, žobronil, aby ju obmäkčil... Potriasla hlavou, aby potlačila dotieravé predstavy. 
   „Neviem, čo mám robiť.“ Ivan sa zrútil do kresla a ruky si zložil na kolenách.
   „Môžeš sa nasťahovať ku mne a neskôr uvidíš,“ navrhla. Prisadla si k nemu na operadlo a zadívala sa na jeho široké ruky, dlhé kladivkové prsty a pestované nechty. Všetko na ňom poznala. Naspamäť. Husté obočie nad hnedými chápavými očami, úzky nos, výrazné bezohľadné pery... 
   „K tebe?“ Prudko vstal a rozhliadol sa po malom byte bez balkóna. Urobil dva kroky tam a dva späť. Je to tu pritesné, nedá sa tu dýchať. Budú sa pliesť  jeden druhému pod nohami a okrem toho neznáša Petržalku! Nikdy sa tu necítil príjemne. Simonin byt mu dosiaľ neprirástol k srdcu. Lenže má inú možnosť? Nie, odpovedal si v duchu. Niekde musí prečkať, kým Denisu trucovanie prejde. Napokon Simona je krásna, milá a priťahuje ho. Pochybuje, že neviazanú prudkú vášeň a erotické vzrušenie, aké prežíva s ňou, ešte v živote zažije. Taký búrlivý sex s inou ženou nepoznal. Pravda, o jeho žalúdok a špinavé košele sa do dnešného dňa starala Denisa, ale aj Simona to hádam zvládne. Plusom je, že toto dievča by pretiahol aj v špajze, takže tých niekoľko metrov štvorcových im načas vystačí.
   „Áno, ku mne,“ prikývla. „Veď len dočasne, kým sa...“ zasekla sa a po chvíli dodala:„... kým sa veci nevyriešia.“
   Simona mala na mysli rozvod, majetkové vyrovnanie a celý ten kolotoč okolo výživného a starostlivosti o deti. No a naostatok kúpu spoločného domu so záhradou. Nebude ho však dráždiť. Nech sa rozhodne sám. Verila, vlastne dúfala, že sa k manželke už nevráti. Poznala ho, nerád ustupoval, zakaždým chcel mať pravdu. Žeby to teraz bolo inak?
   Z úvah ju vyrušila Ivanova otázka: „Takže sa k tebe môžem nasťahovať?“ 
   „Áno, samozrejme,“ uľahčene si vydýchla a zahnala pochybnosti kamsi do kúta.
   Ivan si opäť sadol do kresla. Načiahol sa, chytil Simonu za boky a stiahol si ju na kolená. Mlčky si zaboril tvár do jej pekných pŕs, aby ukryl zmätok a rozpaky. Nech si Denisa nemyslí, že sa vráti s prosíkom. To určite nie! Nemieni sa jej podlizovať, aj keď si uvedomuje, že zlyhal, bol neverný, urobil chybu. Takto sa však veci neriešia! Metódu odprosovania, pokánia a sľubovania modrého z neba hneď zavrhol. Spoliehal sa, že keď nebude Denisu kontaktovať, sama zistí, ako jej chýba, a začne oňho bojovať.


Simona sa predklonila nad umývadlo. Pustila vodu a opláchla si tvár.
   Denisa nekričala, nenadávala, nerozbíjala taniere a nebúchala dverami. Neštvala deti proti otcovi a ani z nich nerobila rukojemníkov. Žiadne búrlivé scény a dramatické hádky sa nekonali. Na druhý deň Ivanovi stručnou esemeskou oznámila, že vymenila zámku vo dverách. Ivan protestoval, to predsa nemôže urobiť, na to sú zákony. Byt je aj jeho. Márne. Denisa neustúpila a on sa nezmohol na nijaké rázne kroky.
   Vtedy sa Simona nad Denisiným konaním uškŕňala, veď jej sama vohnala manžela do náruče! Až neskôr pochopila, aký to bol z Denisinej strany rozumný ťah. Neznepríjemnila Ivanovi život, neznechutila mu domov a nezhnusila sa mu. Práve naopak.

Knihu si môžete kúpiť aj TU.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára