Človek je šťastný vtedy, keď žije v súlade s vlastným osudom
Kategória: Vitamíny
Účinné látky:
Udržujú bunky v dobrej kondícii a duševnej
nálade.
Dávkovanie: 20-30 strán v hojdacom
kresle dvakrát za deň, s nohami v teple a vareným vínkom so
škoricou. Počet tabliet-256.
Vedľajšie
účinky: Mierne búšenie srdca, oblečte si
niečo teplejšie, môže vás drviť zima a len nemalé percento užívateľov sa
môže po prebudení ocitnúť v inom storočí..:)
Čo
potrebujete vedieť predtým, ako si knihu kúpite TU:
Strach, obyčajné slovo na
päť písmen. Slovo, ktoré má však veľkú váhu a je spúšťačom negatívnych
myšlienok, skrytých emócií a nepredvídateľného konania. Vraví sa, že
strach nie je nič iné ako len obsah našich myšlienok. Je to skutočne tak?
Bojí sa slnka, kostolov,
riek, vianočných stromčekov, stiesnených priestorov, ľudí, intímneho styku. Do
jej sveta preniká z minulosti nepochopiteľný a s ničím nesúvisiaci strach, ktorý
ju dohnal k pokusu o samovraždu. Taký je život Heleny Adamovej,
a už roky sa tým trápi. Keď sa pomaly zotavuje z letargie po
neúspešnom pokuse vziať si znova život, nájde si novú prácu ako knihovníčka.
Jej život sa začne meniť k lepšiemu, keď spoločne s klinickou
psychologičkou Ivanou Hromadovou začínajú hľadať príčinu Heleniných problémov.
Ani rodiaci sa vzťah so známym spisovateľom nepomôže bývalej učiteľke prekonať
svoj strach. Keď jej psychologička navrhne regresnú terapiu, Helena neváha
a začína sa v hypnóze vracať do ďalekej minulosti. Na začiatku bola
Nene, kresťanka na úteku, Hana, nešťastne zamilovaná chudobná dievčina, či
Halina, krajčírka a manekýnka módneho domu. Čo všetko spája, ale
i rozdeľuje tieto odlišné ženy? Nájde Helena konečne svoj vytúžený pokoj a porazí
svojho neviditeľného protivníka? A ako s tým všetkým súvisí mrazená
škorica?
„Ste si istá, že ste
pripravená pochopiť súvislosti regresnej terapie a prijať existenciu
predošlých životov?“ spýtala sa Ivana pochybovačne. „Neviem, či som. Ale viem,
aké strašné je báť sa rieky, slnka, ľudí, viem, aké strašné je potácať sa
životom otupená od liekov, aké strašné je chcieť a nemôcť byť šťastná.“
Mrazená
škorica je v poradí tretí román slovenskej autorky Ľubice Mišíkovej.
Obálka a podtitul už v malých náznakoch naznačujú, akým smerom autorka
ťahala nitky románu. Nedajte sa však zmiasť, pretože veci medzi nebom
a zemou sú mnohokrát nespojiteľné a nevysvetliteľné.
Ľubica Mišíková už
v samotnom úvode zasadila hlavnú postavu Heleny do skratového konania
a príbeh okamžite naberá na napínavosti. Autorka predkladá informácie
čitateľom v malých dávkach a stupňujúce napätie vzrastá počtom prečítaných
strán. Príbeh nie je vôbec prvoplánový, ako by sa na začiatku mnohí mohli
domnievať. Aj keď sa v knihe čitateľ stretáva viac s opismi ako dialógmi, autorka stavila kartu na ľahkosť,
záhadnosť a pútavosť. Nejde tu v žiadnom prípade o klasický
ženský román, aj keď niektoré prvky tomu nasvedčujú.
V nemalej miere je
tu cítiť závan romantiky, ktorú prebíjajú dramatické momenty. Autorka sa
v diele nezamerala len na reálny život hlavnej hrdinky, ale rozobrala aj
životné peripetie jej príbuzenstva a známych. Aj ostatní členovia rodiny
sa pasujú so svojimi problémami a hľadajú východisko z bezútešnej situácie. Čitateľovi sa tak ponúka pohľad na množstvo
dejových rovín. Pocitová stránka je adekvátne vyvážená s dramatickým
rozpoložením hrdinov. Príjemným osviežením románu je nevtieravý humor lekára
a spisovateľa Romana. Jeho životné zážitky z ciest sú ľahkým
odľahčením od napätých scén. Podotknem, že vedľajšie postavy z minulých
životov sú vykreslené reálne, živo a dávajú veľký podnet na zamyslenie sa.
Text opisujúci konanie postáv v minulosti je viac emočne vypätý, autorka
vygradovala všetky okolnosti až do krajnosti a neušetrila žiadnu ženskú
postavu. V románe čitateľ nájde pestrú paletu skrytých emócií
a autorka nám v značnej miere poskytla pohľad do ľudskej mysle
a duše, ktorá je naším najlepším navigačným kormidlom. Skutočnosť
premiešaná s minulosťou, láska so strachom a rozpor duše s rozumom
dávajú knihe jedinečnosť.
Už nebanovala za
pätnástimi premárnenými rokmi. Jej ľútosť uvoľnila miesto vďačnosti. Vďačnosti
za poznanie. Bez neho by život strávila ako nemohúca troska, spútaná svojím
strachom. Ale nebyť jeho, nevedela by, aký čistý je pokoj v duši, aká
krásna je láska a akú cenu má trebárs obyčajný rozhovor so susedou pri
koláči.
Mrazená
škorica je písaná s ľahkosťou, permanentné napätie sa tiahne celým
dejom, dramatické chvíľky sa striedajú s pokojnejšími opismi, čitateľ však
nenarazí na žiadne hluché či nezaujímavé miesta v knihe. Tak isto sa
neopiera o zložité fakty, ale zato posúva čitateľovi určité posolstvo
a prekvapuje krásnymi myšlienkami. Postavy sú svojimi charaktermi ľahko
rozpoznateľné a každá z nich je v nejakom zmysle užitočná. Osudy všetkých
zúčastnených, či už v prítomnosti alebo v minulosti, sú úzko späté
a symbol mrazenej škorice mnoho nevypovedaného vysvetľuje.
Mrazenú
škoricu odporúčam pre všetkých, ktorí hľadajú v príbehoch okrem lásky
aj niečo nadpozemské. Pre tých, ktorí obľubujú históriu premiešanú so
skutočnosťou a veci medzi nebom a zemou im nie sú cudzie.
Láska je ľúbezný kvet,
ale treba mať odvahu, aby sme ho šli odtrhnúť na kraj strašnej priepasti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára