Dana Hlavatá
je na Slovensku, ale i v Čechách známa spisovateľka. Na jej konto
čoskoro pribudne jubilejná päťdesiata kniha.
Vo svojej tvorbe sa zameriava na romány pre ženy, no píše aj
pre deti. Vo svojich románoch zachytáva súčasné vzťahové problémy
v rodinách a na pracovisku. Mnoho jej kníh je z reálneho života.
Autorka pracuje už 25 rokov v televízii, takže námety pre svoje knihy
čerpá aj z tohto prostredia.
Píše jednoducho, s emóciami, miestami
vtipne o obyčajných ľuďoch. Nebojí sa ani nebezpečenstva či akcie
a niektoré jej romány majú detektívny náboj.
Podľa
horoskopu sú ľudia narodení v znamení Rak náchylní na problémy so žalúdkom
a trávením. Trápia ich aj kŕčové žily, bolesti hlavy a srdcová
nervozita.
Je to
pravda? To vám už prezradí Dana Hlavatá.
Nie som viazaná lekárskym tajomstvom, takže pokojne môžem
prezradiť, že čo platí o znamení Raka, platí aj pre mňa. Aj keď nie
doslova do písmena. Naozaj mám problémy so žalúdkom a momentálne ma trápia
opakovane s gastroskopiou, čo je dosť odporné vyšetrenie. Kŕčové žily
nemám, bolesti hlavy mávam z nespavosti a srdcová nervozita? Hm, to
je otázka na moju kardiologičku, ku ktorej chodím dosť nepravidelne, takže
určite budem nervózna z toho, ako si budem hľadať výhovorky, prečo som sa
k nej nedostala tak dlho.
Danka, onedlho ti pribudne na tvoje konto
päťdesiata kniha pod názvom Ženatý so svokrou. Nezabudla si ani na detských
čitateľov a tí sa tiež môžu tešiť na novú knižku Rozprávky dúhového
dáždnika. Čo sa v tebe odohráva? Aké máš pocity? Vieš to porovnať s tvojou
prvotinou? Ešte sa na to pamätáš, predsa len odvtedy ubehol ten nejaký
rok.
Po každý raz, keď sa narodí nová knižka, je to ako dieťa do
rodiny. Privítame ho spontánne, celá rodina, uložíme na teplé miestečko
v knižnici a poprajeme jej, aby sa v kníhkupectvách dlho
neohriala. Vždy, keď ucítim vôňu mojej novej knižky, keď sa mi ocitne
v náručí, mám chuť ju vybozkávať. To trilkovanie v duši pociťujem pri
každom jednom titule. Pamätám si na prvú knižku, ktorá vyšla v roku 2002,
vtedy ešte pod pseudonymom a na ten pocit, že lietam v povetrí, aj
keď je bezvetrie, sa zabudnúť nedá. Tá vyšla ešte v paperbacku. Po nej
nasledovali ďalšie knižky v mäkkej väzbe a v roku 2011 to bola
prvá knižka v tvrdej väzbe – Hľadám muža na zjedenie. Odvtedy vyšlo v tvrdej väzbe ďalších 31 literárnych
detí.
Vo svojich knihách sa opieraš o skutočné
fakty. Čo ťa núti písať o skutočnom živote? Je aj Ženatý so svokrou
odkopírovaný z reálneho života alebo je to fikcia?
Najvernejšie a najlepšie sa mi píše o tom, čo som
sama prežila. A keďže žijem naozaj hektický život, stretávam nepreberné
množstvo ľudí, mám z čoho čerpať. Nielen moji priatelia, ale aj neznámi
ľudia majú tendenciu zdôverovať sa mi s tým, že by si chceli prečítať svoj
životný príbeh. Posplietam viacero osudov a knižka je na svete. Ženatý so
svokrou je humorne ladená knižka, sú to príbehy z reálneho života
a dúfam, že nimi pobavím aj tých, ktorým sa „nič“ v živote nedeje.
Občas im trošku závidím.
Je
pre teba ťažké vymyslieť príbeh? Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Stačí sa oprieť o pár faktov, o to, čo mi ktosi
vyrozpráva a ja si už veľa vecí fabulujem. Prispôsobím si ich, vymyslím
ďalšie zápletky a pointy. Čerpám z televízie, teda z toho, čo
v nej prežívam ako dramaturgička už viac ako 25 rokov, z toho, čo
počujem v MHD, keďže ňou celý život cestujem a pod rozprávky sa
podpisuje moja silne vyvinutá fantázia.
Ako
by si charakterizovala tvoju tvorbu?
Charakterizovať svoju tvorbu je nesmierne náročné. Posúdiť ju
musia moji čitatelia a vydavatelia. Našťastie, stále majú chuť vydávať
moje knižky a priznám sa, teraz, keď je na svete moje obrovské potešenie,
moje všetko, moja milovaná vnučka Emka, ktorá má tri rôčky, venujem sa viac
detskej tvorbe. Práve som dopísala knižku Roztopašné zvieratká a tento rok
vyjde aj knižka Popletený drak a Šľahačková víla. V českom
vydavateľstve vyjde aj v slovenskom, aj v českom jazyku knižka Nášmu
tatovi preplo. Knižka je určená deťom od 9 rokov.
Ak
čerpáš zo skutočného života, sú aj tvoje postavy reálne?
Postavy v mojich knižkách sú vždy reálne. Pre mňa je
jednoduchšie, keď si na obrovskú tabuľu na začiatku písania rozpíšem hlavné
postavy a aby som sa nezmýlila v ich opise, do zátvorky napríklad
k Editke Krupičkovej si pripíšem meno skutočného človeka, ktorého dôverne
poznám. On to nezistí, lebo mu zmením len pár jeho znakov.
Píšeš
najmä pre ženy. Čo chceš, aby si tvoji čitatelia odniesli z tvojich kníh?
Mojím cieľom, ak to mám povedať tak nepoeticky, je, aby si
čitatelia pri mojich knižkách oddýchli, aby sa zasmiali, aby pochopili, že
život netreba brať absolútne vážne. A že ich problémy sú niekedy slabým
odvarom toho, čo prežívajú moji literárni hrdinovia. Sú však ťažké témy, kde
nič nezľahčujem a chcem, aby sme vedeli, že každý z nás sa môže
ocitnúť v krízovej situácii a je nesmierne dôležité, aby sme si
dokázali pomáhať navzájom. Možno len tým, že si chceme vypočuť jeden druhého.
Ako
vnímaš čitateľov? Sleduješ ohlasy na tvoje knihy? Ako sa vyrovnávaš
s negatívnou kritikou?
Čitateľov si nesmierne vážim, som naozaj šťastná, keď mi
niekto povie, ako skvele sa mu čítala niektorá z mojich kníh. Naučila som
sa nečítať tzv.recenzie, ktoré môžu byť aj negatívne. Stalo sa mi, že nejaká
„dobrá duša“ napísala hnusné vety na moju knižku, ktorá ešte ani nevyšla.
Napísala som jej, že nie je nič jednoduchšie ako kritizovať druhých. Hlavne, ak
sama nič nedokázala. Viem, že každý má rád iný žáner, a preto si rada
vypočujem aj kritické slová, lebo tie ma posúvajú dopredu. Stále sa mám čo
učiť, aj keď publikujem už od štrnástich rokov.
Prevažná
časť tvojej tvorby je venovaná deťom. Prečo si si vybrala práve túto cieľovú
skupinu? Dostávaš od detí aj reakcie na tvoje knižky?
Detskej tvorbe sa venujem celý život. Pracovala som roky
v redakcii vzdelávania pre deti a mládež. Napísala som niekoľko
rozhlasových rozprávok, televíznych scenárov pre deti, stovky rozprávočiek
a príbehov do detských časopisov. Knižiek pre deti je už 15 a nie je
nič nádhernejšie ako rozžiarené očká detí, keď čítajú a počúvajú to, čo
ste napísali. Chodím na besedy, tam mám spätnú väzbu. Vždy si poviem, že už len
preto sa oddá písať pre tých najmenších a pre mňa najvzácnejších
čitateľov.
Čo
si myslíš, čítajú deti v dnešnej dobe dosť?
Ja si vôbec nemyslím,
že dnešné deti čítajú menej ako my, keď sme boli malí. Je neskutočne veľa
titulov, z ktorých si môžu vybrať. A slovenských autorov, ktorí sa
venujú detskej tvorbe je naozaj dosť a píšu naozaj skvele. O tom, že
deti čítajú, svedčia aj čísla v knižniciach, ktoré rovnako navštevujem,
keď ma pozvú na besedu.
Dopraješ
si po dopísaní knihy zaslúžený relax?
Wau, toto je ťažká otázka. Už roky nedokážem relaxovať tak
naozaj. Neviem leňošiť, ale strašne rada by som to chcela dokázať. Ale
nevydržím obsedieť na jednom mieste, to je fakt, aj keď často chodím
s priateľmi na vychádzky do lesa, do kina si zájdeme dvakrát do mesiaca,
do divadla raz za tridsať dní. Ale mojím najväčším relaxom je čas, ktorý
prežijem so svojou vnučkou. Vtedy totálne vypnem, nezaujíma ma iné, len momenty,
ktoré sú neopakovateľné. Ona je pre mňa absolútnou jednotkou v nabíjaní
energie. Neskutočne ju milujem a dýchala by som za ňu aj žiabrami.
Aké
máš pocity, keď vojdeš do kníhkupectva. Čo tam hľadáš?
Mám svojich obľúbených autorov. Moje deti, synovia, nevesta a synova
priateľka mi k sviatkom kupujú tituly, ktoré si sama vyberiem. Už poznajú mojich
obľúbených autorov, od ktorých mi nič nesmie chýbať v knižnici. Spomeniem
aspoň Roalda Dahla, Mary Higgins Clark, Joy Fielding, Gillian Flynn... je ich
oveľa viac.
Nemáš
pocit, že náš knižný trh je zaplavený množstvo ženských románov? Čítaš
slovenskú tvorbu?
Mám. Knižný trh je naozaj zaplavený množstvom ženských
románov. Ak mám povedať pravdu, viac sa venujem svojim obľúbeným autorom,
ktorých som uviedla v predchádzajúcej otázke, ale rada si prečítam aj
slovenských autorov. Mám svojich obľúbených a je ich asi tucet.
Na
ktorú zo svojich kníh si najpyšnejšia?
Na všetky. Aj keď si myslím, že tie detské sú pre mňa za
posledné tri roky oveľa dôležitejšia a venujem sa jej s takou chuťou,
s akou chuťou jem pečené gaštany, gumených medvedíkov, či citrónový
sorbet. Hm... to som asi prehnala. Písanie je pre mňa závislosť.
A gaštanov, medvedíkov a sorbetu by som sa dokázala skôr zriecť.
Napĺňa
ťa práca spisovateľa? Chcela by si niečo v knižnom svete zmeniť?
To, že sa stanem spisovateľkou, bol môj sen od detstva. Na
vysokú školu som sa dostala až na piatykrát. Nenechám sa odradiť neúspechom,
ale krok po kroku si plním svoje sny. Písanie a maľovanie (obálky mojich
románov sú moje olejomaľby) je to, čo som chcela robiť a robím celý život.
A čo by som chcela zmeniť v knižnom svete? Toho by bolo veľa.
A diplomaticky poviem, že už na to asi nemáme dosť priestoru.
Čo
všetko môže spisovateľ robiť, aby dosiahol úspech?
Čo je úspech, je relatívny pojem. Ja nepotrebujem, aby sa mi
predávalo z každého titulu pár tisíc výtlačkov, aj keď by to bolo naozaj
krásne, ale mne stačí, že mám okruh svojich čitateľov, ktorí radi siahnu po
každom novom titule. K písaniu potrebujete aj veľa čítať. Ja žiaľ, na to
nemám v posledné mesiace čas, ani možnosti. A tak mi nezostáva iné,
ako si krátiť prestupovanie z nohy na nohu pri čakaní na autobus čítaním
a cestovanie v električke z Petržalky do Krasňan, za mojou
maminou, hoc aj písaním bájok. Preto je ich už 200 v knižkách
a pripravených je ďalšia stovka.
Žena
v znamení Rak je chvíľu veselá, v ďalší moment smutná. Je toto striedanie nálad poznať aj
v tvojej tvorbe? Vraj ste rojkovia a dobráci. Dokážeš tieto
vlastnosti využiť aj pri tvojich postavách?
Nemávam striedanie nálad. Zvyčajne sa zobudím s dobrou
náladou a s tou zvyknem vystačiť až do večera. Nie som typický rojko,
ale iní o mne hovoria, že nie som len dobráčka, ale že umriem na naivitu.
Nevadí, nech ma v tom nechajú. A čo. Využívam vlastnosti všetkých nás
od flegmatikov, cez sangvinikov a cholerikov až k melancholikom.
Máš
svojho obľúbeného spisovateľa?
Tých som vymenovala v predchádzajúcich otázkach. Ale
pridala by som k nim aj Helen Fielding, Ermu Bombeckovú a Meg
Cabotovú.
Máš
nejaký konkrétny odkaz pre čitateľov?
Kniha je najkrajším darom, ktorý nám umožňuje žiť viacero
životov. Je na nás, ktorý z nich si potom vyberieme.
Ďakujem za
rozhovor. Prajem ti veľa tvorivej inšpirácie a mnoho ďalších úspechov.
Ďakujem. Aj ja želám
každému, nech sa mu darí v tom, čo ho robí šťastným a čím poteší dušu
tých druhých.
A čo
dodať na záver? Vyhýbaj sa škriepkam a mrzutosti.:)
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto poskytla: Dana Hlavatá
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára