Chcete spoznať tajomný svet muža? Nebojíte sa nových výziev? Ste ochotní pre lásku urobiť skutočne všetko?
Hederová si v Hádaj, s kým spíš pre vás opäť pripravila poriadnu dávku sexu, nespútanej vášne, ale i napätia a lásky. Ponoríte sa do zvláštneho sveta, okúsite chuť sklamania, či odhalíte niečo s čím ste nerátali.
Na titul sa môžete tešiť už 22. januára.
Po ťažkej havárii sa Marcel konečne prebral z umelého spánku. Jeho vzťah s Lenou, ktorý na dva mesiace nečakane prerušila nehoda na motorke, dostáva novú šancu.
Lenu však trápia mnohé nevyriešené problémy. Nad Marcelovým zdravotným stavom visia otázniky, ešte stále je ženatý a v jeho blízkosti sa pohybuje doktorka Rút - Marcelova bývala milenka, ktorá vedela naplniť jeho zvláštne túžby. Dvojicu prenasledujú tiene minulosti.
Lena cestuje za Marcelom, aby mu bola nablízku, a odhaľuje nové prekvapivé skutočnosti z jeho života.
Odradí ju to alebo privrie oči a prijme Marcela takého, aký je?
Úryvok:
Neposlúchla som
Marcelovu radu a prišla som za ním skôr, ako ma žiadal. Riskovala som, že sa v
izbe stretnem s jeho bratom, ale bolo mi to jedno. Nie som povinná skrýva sa,
nehanbím sa za to, čo k Marcelovi cítim.
Zľahka som zaklopala na dvere a vstúpila. V
izbe nikto nebol, posteľ bola odostlaná a prázdna. Na nočnom stolíku stál pohár
nedopitej minerálky. Položila som k nemu dve fľaše, čo som mu priniesla.
Pochytila ma chvíľková zvedavosť presnoriť nočný stolík, no radšej som tú
myšlienku zavrhla. Prečo by som to robila? Veď Marcelovi verím. Nemám ho z čoho
podozrievať. Možno si len odskočil
a hneď sa vráti.
Mohli sa s bratom ísť niekam prejsť. Napadlo mi, že ani neviem, ako sa jeho
brat volá. Musím sa ho na to spýtať.
Vyšla som na chodbu. Nebolo kam si sadnúť a
stáť sa mi nechcelo, preto som sa vybrala po chodbe do sesterskej izby. Nazrela
som dnu a pozdravila staršiu ryšavú ženu:
„Dobrý deň, prišla som za pánom Musilom.
Nie je v izbe, neviete, kedy sa vráti?“
Sestra na mňa fľochla, akoby som ju
vyrušovala. Sústredene niečo ťukala do počítača. Moja prítomnosť jej zjavne
prišla nevhod.
„Ak nie je v izbe, možno bude dolu v bufete
alebo vonku. Pacienti nie sú väzni, nestrážime ich.“
„Ďakujem za ochotu,“ odpovedala som
dúfajúc, že sestra postrehla ironický tón v mojom hlase.
Vtom som ho zbadala prichádzať po chodbe.
Srdce sa mi rozbúchalo. Stále ho milujem, pomyslela som si. A je mi taký
blízky! Mám pocit, akoby sme sa poznali celé veky, nielen pár mesiacov. Určite
to spolu zvládneme. Prekonáme všetky prekážky. Marcel bol zamyslený a
zachmúrený, už z diaľky som videla hlboké vrásky na jeho čele. Mal na sebe
biely župan a opieral sa o barly.
„Marcel, tu som!“
zakývala som naňho odo dverí.
Zastal a usmial sa: „Ty si už tu?“
Pobozkali sme sa.
„Kde si bol?“ spýtala som sa ustarostene.
„Bála som sa o teba.“
Odpovedal trochu
podráždene: „Veď som ti vravel, aby si prišla až na pol tretiu! Mal som
návštevu.“
„Dobre, iba sa pýtam. Bol za tebou brat?
Ako sa vlastne volá?“
„Alexander,“ precedil pomedzi zuby.
„Ty sa na mňa hneváš?“ opýtala som sa
trochu urazene.
„Nie, len neviem, prečo ťa zaujíma môj
brat.“
Nechápavo som pokrútila hlavou: „Prečo asi?
Lebo je tvoj brat!“
„Ten chuj nie je dôležitý!“
Zostala som zarazená. Príliš drsné
pomenovanie pre pokrvného príbuzného!
„Čo ti vlastne urobil?“ vyzvedala som.
„Nechce sa mi o tom rozprávať. Je to dlhý
príbeh.“
Nevzdávala som sa: „Ja mám času dosť.“
„Čo ti budem hovoriť,“ vzdychol Marcel.
„Poďme radšej do izby.“
Presunuli sme sa k posteli, on si sadol na
jej kraj, ja na stoličku pre návštevy. Ponúkla som mu minerálku, vyzeral
vyčerpane. Prikývol, že si dá, tak som mu naliala do pohára a trpezlivo čakala,
čo mi porozpráva. Odpil si z vody a konečne prehovoril.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára